Výprava za kameňožrútom jadranským
Zatiaľ čo kameňožrút zelený, objavený českým vedcom Pavlom Chrastinom je našej verejnosti pomerne dobre známy a jeho výskyt na našom (ehm, vašom ) území je už dávnejšie zdokumentovaný (napr. Karel Kryl v sedemdesiatych rokoch minulého storočia uvádza: V Kamenicích na potoce pásol Jano jeleny, chodíval mu na ovoce kamenožrout zelený…), povedomie o jeho najbližšom príbuznom – kameňožrútovi jadranskom – je žalostné: Tento živočích je u nás prakticky neznámy.

Výskumníci pri terénnom prieskume © lojzo, 2006
(Tento fakt samozrejme nie je ničím prekvapujúcim v prípade bežného zoológa, ktorého rozhľad je obmedzený oficiálnou vedou; kameňožrút jadranský je však doteraz neznámym aj u širokej verejnosti, ktorá už dávno pomerne dobre pozná yetiho, nessie, ogopogo a dokonca v poslednej dobe sa výrazne zvýšilo percento ľudí, ktorí sú oboznámení s existenciou jašterice snežnej!)

U podvodného výskumu je plánovanie veľmi dôležité © lojzo, 2006
V odbornej literatúre, vydanej na našom území sa prvá zmienka o kameňožrútovi jadranskom (Petrofagus adriaticae) objavila pred viac než sto rokmi (1906; pochopiteľne v nemčine – Adriatischer Felsenfresser), následný sľubne sa rozvíjajúci výskum (financovaný do veľkej miery c. a k. armádou, ktorá zamýšľala využívať kameňožrúty na narúšanie nepriateľských opevnení) bol násilne prerušený vplyvom politickej situácie (prvá svetová vojna, následný rozpad rakúsko-uhorskej monarchie, neskôr roztržka medzi socialistickým Československom a Juhosláviou „krvavého psa Tita“). Pretože rakúsko-uhorská kameňožrútológia bola svetovo uznávaným pojmom, pokúsili sme sa pri príležitosti okrúhleho jubilea pred šiestimi rokmi nadviazať na jej úspechy a podnikli sme prieskumnú vedeckú výpravu priamo na miesto predpokladaného výskytu tohto zaujímavého živočícha – na chorvátsky ostrov Pag.

Takýto charakter prostredia kameňožrút obľubuje najviac © lojzo, 2006

Takže: Kameňožrút jadranský prežije väčšinu svojho života v mori (výnimkou je doba párenia, ktoré prebieha na súši). Ako naznačuje jeho názov, hlavnou (a s vysokou pravdepodobnosťou jedinou) potravou sú kamene, zrejme predovšetkým vápenec (čo sa týka mineralogického zloženia jeho stravy, tu zatiaľ tápame, nakoľko medzi aktívnymi kameňožrútológmi nie je žiadny geológ – bude zrejme potrebné počkať na vznik kryptogeológie ako seriózneho vedného odboru). Vzhľad tohoto živočícha je zatiaľ pomerne nejasný, resp. názory kapacít odboru sa výrazne rozchádzajú – zhodujú sa len na fakte, že kameňožrút nemá žiadne končatiny ani plutvy a pod morskou hladinou sa pohybuje buď vlnivým pohybom tela (to v prípade, ak je tvar tela hadovitý) alebo plachtením (v prípade, ak je tvar jeho tela ploský). Na súši je jeho pohyb zabezpečený výhradne prácou čeľustí – kameňožrút sa jednoducho cez terén prehrýza, čím vznikajú chodbičky v horninách, ktoré sú preňho tak charakteristické.

Typické stopy kameňožrúta jadranského – Petrofagus adriaticae © lojzo, 2006

Vzhľadom na nezastuputeľný význam kameňožrúta pre morský biotop sa v Chorvátsku i Taliansku (v Albánsku jeho výskyt zatiaľ nebol potvrdený) už dávno uvažuje o jeho zaradení na zoznam chránených živočíchov, bohužiaľ kým chýbajú overené údaje o jeho spôsobe života, to z administratívnych (či skôr byrokratických) dôvodov nie je možné. Chorvátski domorodci si však kameňožrúta vysoko cenia (iste k tomu prispieva aj to, že jeho trus je vyhľadávaným stavebným materiálom) a budujú preňho akési krmelce v podobe kamenných múrikov, dlhých aj niekoľko sto metrov, ktorými sa kameňožrúty prehrýzajú od morskej hladiny až k obľúbeným miestam párenia na vrcholoch pahorkov.

Dobre viditeľné línie kamenných krmelcov pre kameňožrúty © lojzo, 2006

Trus kameňožrútov je vyhľadávaným stavebným materiálom © lojzo, 2006

Stopy rituálneho zápasu mladých samcov kameňožrúta na mieste párenia © lojzo, 2006
Čo sa týka samotnej našej výpravy, jej výsledky naplnili naše očakávania: Kameňožrúta samotného sme sice nezahliadli (ale vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti sme to ani reálne neočakávali), ale mali sme príležitosť pozorovať a skúmať jeho prirodzené prostredie a početné stopy jeho života. Verím, že nasledujúce pripravované výpravy ešte viac prispejú k lepšej znalosti tohto jedinečného tvora.
Napokon, blíži sa nám výročie, ktoré si zaslúži spomienku – v októbri tohto roku uplynie sto rokov od prvého (a zároveň posledného) známeho vojenského nasadenia kameňožrútov. Tajná jednotka rakúsko-uhorského námorníctva vtedy v rámci pomoci spojeneckému Bulharsku v prvej balkánskej vojne nasadila kameňožrúty proti strategickému osmanskému majáku v prístave Dedeagač (dnes Alexandroupoli v Grécku). Žiaľ (či našťastie) bez viditeľného výsledku – maják stojí dodnes.
A na záver niekoľko snímkov z priebehu výskumnej výpravy:

Prostredie ostrova Pag bolo veľmi inšpiratívne © lojzo, 2006

Expedičné vozidlá na mieste terénnych výskumov © lojzo, 2006

Výskum bol občas skutočne vyčerpávajúci – najmä pre mladšie výskumníčky © lojzo, 2006



Od zodpovednej práce nás samozrejme neodradila ani nepriazeň počasia © lojzo, 2006


Príprava na ponor – vpravo výskumník lojzo © joja, 2006

Miestna fauna nebrala náš výskum príliš vážne – niektorí jedinci sa nám neustále chechtali © lojzo, 2006
lojzo | 27. 7. 2012 Pia 9:19 | Cesty Príroda Zvieratá | 22 komentárov
Komentáre
Pri komentovaní vás prosíme o dodržiavanie elementárnych zásad slušnosti.
Pokiaľ neviete, aké to sú, asi vám niet pomoci, ale predsa len - skúste pozrieť do záveru tohto článku.
No sláva, kamenožrout je zase tady! Myslím však, že jsem měl kdysi určité výhrady k některým tvým závěrům, tak je zkusím pohledat a obnovíme vědeckou diskusi.
[1] Spomínam si, že v názvoslovnom spore si zastával názor menšinového renegátskeho krídla, že totiž správny nemecký druhový názov by mal znieť Kalksteinfresser. Ale keďže zo záverov medzitým konaných kameňožrútologických kongresov vyplynulo, že vzhľadom na historické súvislosti je vhodné zostať pri tradičnom názve Felsenfresser, nechcel som sa v tom rýpať.
[2] No, já se po tom podívám. Řízná diskuse, to je moje! Třeba se přidají i další…
[3] Sakra, článek jsem našel, ale diskuse u něj není. Halt budu muset vymýšlet ty koniny znova.
[4] Čerstvé myšlienky každej vedeckej diskusii len a len prospejú!
Nebuď smutný, příště to určitě vyjde. Existence kamenožrouta je bez diskuse, před pár lety mi v Jadranu sežral kamínek z náušnice i s tím kouskem zlata na ní…
[7] Nie som smutný, veď ako píšem, výsledky naplnili naše očakávania. Kameňožrúta sme síce nevideli, ale na druhej strane, pohľad na niektoré mladšie výskumníčky má tiež niečo do seba.
[8] Pokud zůstává než u pohledů a další výzkum tak neohrožuje stabilitu rodiny, je to O.K. Horší je, když si pánové v letech pod vlivem mladších výzkumnic všeho druhu začnou dokazovat, jací že jsou ještě junáci…
[7] Budiž ti útěchou, že ten kousek zlata z kamenožrouta vyšel ven nedotčený, jeho trávící enzymy si poradí jen s kamením. ;)
[10] Kdo ví, možná, že ani zlatá žíla pro něho není překážkou… Nerost je to taky…
[11] Ale jo, já vím. Chtěl jsem ti nechat nějakou naději, že ten kousek zlata třeba ještě najdeš. ;)
[12] To není špatný nápad. Co když kamenožrout takhle ohlodává i další plavkyně a nestrávené zlato koncentruje do větších – jak to honem říct slušně a neporušit pravidla – no, víš čeho, a to pak vyloučí jako pořádnou hroudu zlata… To bych potřebovala objevit!
[13] Tak to chce vyrazit v jeho stopách a klacíkem prošťourat každou hromádku, kterou za sebou nechal. Myslím kamenožrout.
Není tu náhodou nějaká fotka navíc, oproti původnímu článku?
Lojzo: „U podvodného výskumu je plánovanie veľmi dôležité…“ – Bych řekla, že u všeho, ať už podvodného nebo poctivého, je plánování velmi důležité. A nebuď smutný, možná ještě letos uvidíš kamenožrouta na vlastní oči.