Výprava za kameňožrútom jadranským

Zatiaľ čo kameňožrút zelený, objavený českým vedcom Pavlom Chrastinom je našej verejnosti pomerne dobre známy a jeho výskyt na našom (ehm, vašom :-) ) území je už dávnejšie zdokumentovaný (napr. Karel Kryl v sedemdesiatych rokoch minulého storočia uvádza: V Kamenicích na potoce pásol Jano jeleny, chodíval mu na ovoce kamenožrout zelený…), povedomie o jeho najbližšom príbuznom – kameňožrútovi jadranskom – je žalostné: Tento živočích je u nás prakticky neznámy.

kam-13

Výskumníci pri terénnom prieskume © lojzo, 2006

(Tento fakt samozrejme nie je ničím prekvapujúcim v prípade bežného zoológa, ktorého rozhľad je obmedzený oficiálnou vedou; kameňožrút jadranský je však doteraz neznámym aj u širokej verejnosti, ktorá už dávno pomerne dobre pozná yetiho, nessie, ogopogo a dokonca v poslednej dobe sa výrazne zvýšilo percento ľudí, ktorí sú oboznámení s existenciou jašterice snežnej!)

kam-09

U podvodného výskumu je plánovanie veľmi dôležité © lojzo, 2006

Nepochybne k jeho neznámosti u nás významnou mierou prispieva aj fakt, že tento tvor je jadranským endemitom a jeho výskyt na našom území je prakticky vylúčený.

V odbornej literatúre, vydanej na našom území sa prvá zmienka o kameňožrútovi jadranskom (Petrofagus adriaticae) objavila pred viac než sto rokmi (1906; pochopiteľne v nemčine – Adriatischer Felsenfresser), následný sľubne sa rozvíjajúci výskum (financovaný do veľkej miery c. a k. armádou, ktorá zamýšľala využívať kameňožrúty na narúšanie nepriateľských opevnení) bol násilne prerušený vplyvom politickej situácie (prvá svetová vojna, následný rozpad rakúsko-uhorskej monarchie, neskôr roztržka medzi socialistickým Československom a Juhosláviou „krvavého psa Tita“). Pretože rakúsko-uhorská kameňožrútológia bola svetovo uznávaným pojmom, pokúsili sme sa pri príležitosti okrúhleho jubilea pred šiestimi rokmi nadviazať na jej úspechy a podnikli sme prieskumnú vedeckú výpravu priamo na miesto predpokladaného výskytu tohto zaujímavého živočícha – na chorvátsky ostrov Pag.

kam-03

Takýto charakter prostredia kameňožrút obľubuje najviac © lojzo, 2006

Kameňožrút jadranský je veľmi zaujímavý živočích. V prvom rade je treba povedať, že všetky informácie o ňom sú nepotvrdené a že v jeho nasledujúcom popise by v každej vete malo byť „zrejme“, „pravdepodobne“, „možno“ alebo „predpokladá sa, že“. Nebudem to tam písať z priestorových dôvodov (predsa len, naša kaviarnička je malá ;-) ).

Takže: Kameňožrút jadranský prežije väčšinu svojho života v mori (výnimkou je doba párenia, ktoré prebieha na súši). Ako naznačuje jeho názov, hlavnou (a s vysokou pravdepodobnosťou jedinou) potravou sú kamene, zrejme predovšetkým vápenec (čo sa týka mineralogického zloženia jeho stravy, tu zatiaľ tápame, nakoľko medzi aktívnymi kameňožrútológmi nie je žiadny geológ – bude zrejme potrebné počkať na vznik kryptogeológie ako seriózneho vedného odboru). Vzhľad tohoto živočícha je zatiaľ pomerne nejasný, resp. názory kapacít odboru sa výrazne rozchádzajú – zhodujú sa len na fakte, že kameňožrút nemá žiadne končatiny ani plutvy a pod morskou hladinou sa pohybuje buď vlnivým pohybom tela (to v prípade, ak je tvar tela hadovitý) alebo plachtením (v prípade, ak je tvar jeho tela ploský). Na súši je jeho pohyb zabezpečený výhradne prácou čeľustí – kameňožrút sa jednoducho cez terén prehrýza, čím vznikajú chodbičky v horninách, ktoré sú preňho tak charakteristické.

kam-02

Typické stopy kameňožrúta jadranského – Petrofagus adriaticae © lojzo, 2006

Hoci sú stopy výskytu kameňožrúta veľmi rozšírené a domorodci sa s nimi stretávajú prakticky neustále, vzhľad živočícha je aj pre nich veľkou neznámou. Jeho plachosť je takmer absolútna a okrem toho zrejme dokáže svoje telo zpriehľadniť, takže viditeľné zostanú len kamene v tráviacom trakte a tie človek nerozozná od okolitých minerálov.
 
kam-15

Vzhľadom na nezastuputeľný význam kameňožrúta pre morský biotop sa v Chorvátsku i Taliansku (v Albánsku jeho výskyt zatiaľ nebol potvrdený) už dávno uvažuje o jeho zaradení na zoznam chránených živočíchov, bohužiaľ kým chýbajú overené údaje o jeho spôsobe života, to z administratívnych (či skôr byrokratických) dôvodov nie je možné. Chorvátski domorodci si však kameňožrúta vysoko cenia (iste k tomu prispieva aj to, že jeho trus je vyhľadávaným stavebným materiálom) a budujú preňho akési krmelce v podobe kamenných múrikov, dlhých aj niekoľko sto metrov, ktorými sa kameňožrúty prehrýzajú od morskej hladiny až k obľúbeným miestam párenia na vrcholoch pahorkov.

kam-01

Dobre viditeľné línie kamenných krmelcov pre kameňožrúty © lojzo, 2006

kam-06

Trus kameňožrútov je vyhľadávaným stavebným materiálom © lojzo, 2006

kam-17

Stopy rituálneho zápasu mladých samcov kameňožrúta na mieste párenia © lojzo, 2006

Čo sa týka samotnej našej výpravy, jej výsledky naplnili naše očakávania: Kameňožrúta samotného sme sice nezahliadli (ale vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti sme to ani reálne neočakávali), ale mali sme príležitosť pozorovať a skúmať jeho prirodzené prostredie a početné stopy jeho života. Verím, že nasledujúce pripravované výpravy ešte viac prispejú k lepšej znalosti tohto jedinečného tvora.

Napokon, blíži sa nám výročie, ktoré si zaslúži spomienku – v októbri tohto roku uplynie sto rokov od prvého (a zároveň posledného) známeho vojenského nasadenia kameňožrútov. Tajná jednotka rakúsko-uhorského námorníctva vtedy v rámci pomoci spojeneckému Bulharsku v prvej balkánskej vojne nasadila kameňožrúty proti strategickému osmanskému majáku v prístave Dedeagač (dnes Alexandroupoli v Grécku). Žiaľ (či našťastie) bez viditeľného výsledku – maják stojí dodnes.

A na záver niekoľko snímkov z priebehu výskumnej výpravy:

kam-05

Prostredie ostrova Pag bolo veľmi inšpiratívne © lojzo, 2006

kam-12

Expedičné vozidlá na mieste terénnych výskumov © lojzo, 2006

kam-07

Výskum bol občas skutočne vyčerpávajúci – najmä pre mladšie výskumníčky © lojzo, 2006

kam-04 kam-10
kam-11

Od zodpovednej práce nás samozrejme neodradila ani nepriazeň počasia © lojzo, 2006

kam-14
kam-08

Príprava na ponor – vpravo výskumník lojzo © joja, 2006

kam-16

Miestna fauna nebrala náš výskum príliš vážne – niektorí jedinci sa nám neustále chechtali © lojzo, 2006

Komentáre

Pri komentovaní vás prosíme o dodržiavanie elementárnych zásad slušnosti.
Pokiaľ neviete, aké to sú, asi vám niet pomoci, ale predsa len - skúste pozrieť do záveru tohto článku.

Jago | 27. 7. 2012 Pia 11:11 |   [1]

No sláva, kamenožrout je zase tady! Myslím však, že jsem měl kdysi určité výhrady k některým tvým závěrům, tak je zkusím pohledat a obnovíme vědeckou diskusi. :-)

reagovať

lojzo | 27. 7. 2012 Pia 11:31 |   [2]

[1] Spomínam si, že v názvoslovnom spore si zastával názor menšinového renegátskeho krídla, že totiž správny nemecký druhový názov by mal znieť Kalksteinfresser. Ale keďže zo záverov medzitým konaných kameňožrútolo­gických kongresov vyplynulo, že vzhľadom na historické súvislosti je vhodné zostať pri tradičnom názve Felsenfresser, nechcel som sa v tom rýpať. :-P

reagovať

Jago | 27. 7. 2012 Pia 11:33 |   [3]

[2] No, já se po tom podívám. Řízná diskuse, to je moje! Třeba se přidají i další… :-)

reagovať

Jago | 27. 7. 2012 Pia 11:39 |   [4]

[3] Sakra, článek jsem našel, ale diskuse u něj není. Halt budu muset vymýšlet ty koniny znova. :-(

reagovať

lojzo | 27. 7. 2012 Pia 11:42 |   [5]

[4] Čerstvé myšlienky každej vedeckej diskusii len a len prospejú! :-D

reagovať

Jago | 27. 7. 2012 Pia 11:43 |   [6]

[5] Jo, ale až večer, teď je moc horko. :-)

reagovať

kety | 27. 7. 2012 Pia 15:59 |   [7]

Nebuď smutný, příště to určitě vyjde. ;-) Existence kamenožrouta je bez diskuse, před pár lety mi v Jadranu sežral kamínek z náušnice i s tím kouskem zlata na ní… :-(

reagovať

lojzo | 27. 7. 2012 Pia 17:02 |   [8]

[7] Nie som smutný, veď ako píšem, výsledky naplnili naše očakávania. Kameňožrúta sme síce nevideli, ale na druhej strane, pohľad na niektoré mladšie výskumníčky má tiež niečo do seba. ;-)

reagovať

kety | 27. 7. 2012 Pia 21:10 |   [9]

[8] Pokud zůstává než u pohledů a další výzkum tak neohrožuje stabilitu rodiny, je to O.K. Horší je, když si pánové v letech pod vlivem mladších výzkumnic všeho druhu začnou dokazovat, jací že jsou ještě junáci… :-D

reagovať

Bohdanweb | 27. 7. 2012 Pia 21:52 |   [10]

[7] Budiž ti útěchou, že ten kousek zlata z kamenožrouta vyšel ven nedotčený, jeho trávící enzymy si poradí jen s kamením. ;)

reagovať

kety | 27. 7. 2012 Pia 22:41 |   [11]

[10] Kdo ví, možná, že ani zlatá žíla pro něho není překážkou… Nerost je to taky… ;-)

reagovať

Bohdanweb | 27. 7. 2012 Pia 23:26 |   [12]

[11] Ale jo, já vím. Chtěl jsem ti nechat nějakou naději, že ten kousek zlata třeba ještě najdeš. ;)

reagovať

kety | 27. 7. 2012 Pia 23:49 |   [13]

[12] To není špatný nápad. Co když kamenožrout takhle ohlodává i další plavkyně a nestrávené zlato koncentruje do větších – jak to honem říct slušně a neporušit pravidla – no, víš čeho, a to pak vyloučí jako pořádnou hroudu zlata… To bych potřebovala objevit! ;-)

reagovať

Bohdanweb | 28. 7. 2012 So 0:12 |   [14]

[13] Tak to chce vyrazit v jeho stopách a klacíkem prošťourat každou hromádku, kterou za sebou nechal. Myslím kamenožrout. :)

reagovať

Karel | 28. 7. 2012 So 10:34 |   [15]

Není tu náhodou nějaká fotka navíc, oproti původnímu článku? ;-)

reagovať

lojzo | 28. 7. 2012 So 10:40 |   [16]

[15] Veru nie. Len text je mierne aktualizovaný.

reagovať

Oby | 28. 7. 2012 So 22:00 |   [17]

Lojzo: „U podvodného výskumu je plánovanie veľmi dôležité…“ – Bych řekla, že u všeho, ať už podvodného nebo poctivého, je plánování velmi důležité. :-D A nebuď smutný, možná ještě letos uvidíš kamenožrouta na vlastní oči. ;-)

reagovať

Karel | 29. 7. 2012 Ne 21:04 |   [18]

[16] Jen jsem tě zkoušel… ;-)

reagovať

SV | 3. 8. 2012 Pia 12:53 |   [19]

tá posledná fotka, to je Jonathan? ;-)

reagovať

lojzo | 3. 8. 2012 Pia 13:10 |   [20]

[19] Zrejme nie. Verím, že on by sa nám nesmial. ;-)

reagovať

SV | 3. 8. 2012 Pia 13:20 |   [21]

[20] no, to máš pravdu ;-)

reagovať

Pripojte svoj komentár!

Môžete používať Texy! syntax.

* Hviezdičkou sú označené povinné údaje.


Rubriky

Najnovšie komentáre

Fotogalérie

    Náhodná fotografia

    Prejdite na fotografiu Další skály na druhé straně...

    Všetky fotogalérie


    Obľúbené adresy



    Služobný vchod