Včerajší oslávenec: Louis Sullivan

Americký architekt, považovaný za „otca modernizmu“ a občas (aj keď nie celkom oprávnene) aj za „otca mrakodrapov“. Celým menom Louis Henry Sullivan, narodený 3. septembra 1856 v Bostone (Massachusetts, USA), zomrel 14. apríla 1924 v Chicagu (Illinois, USA).

0903-sullivan-01

Louis Sullivan v roku 1876 (Zdroj)

Pochádzal z typickej americkej prisťahovaleckej rodiny, otec bol Ír, mama Švajčiarka. Detstvo prežil na farme svojich starých rodičov, ale v posledných rokoch základnej školy si obľúbil Boston a fascinovaný jeho budovami sa rozhodol, že bude architektom. Po skončení strednej školy nastúpil (ako šesťnásťročný!) na Massachusetts Institute of Technology – čo už vtedy bola špičková škola s vynikajúcou povesťou a zároveň jediná architektonická vysoká škola v USA. Tu ale strávil len rok, potom odchádza do Philadelphie a zamestná sa u architekta Franka Furnessa.

Ekonomická situácia roku 1873 mu však nepraje – kvôli kríze nemá Furness dosť práce, Sullivana čoskoro prepúšťa a ten sa sťahuje do Chicaga, kde je vďaka veľkému požiaru v roku 1871 práce pre stavbárov a architektov dosť.

Tu si dovolím malú odbočku a odcitujem nemeckého architekta Gottfrieda Sempera (spomínam ho v drážďanských potulkách), ktorý krásne popisuje americké stavebníctvo tej doby: „Keď chce Yankee stavať dom, zájde si ráno k architektovi, informuje ho o svojich želaniach, veľkosti pozemku a výške sumy, ktorú hodlá investovať. Večer príde znovu a chce vidieť výkres.“ Stavalo sa jednoducho a rýchlo, systémom „balloon-frame“ – to znamená, že na základovú podmurovku sa postavili drevené stojky a vystužili diagonálnymi vzperami. Jednotlivé časti neboli spájané tesárskymi spojmi (teda začapované do seba), ale jednoducho len oceľovými klincami. Stropy boli takisto z drevených trámov. „Kamenár potom podľa stavu stavebníkovej peňaženky prilepí prednú fasádu,“ – pokračuje Semper, – „pieskovcové platne, mramor alebo žulu a tento obklad prepojí železnými svorkami s trámovou konštrukciou. Potom príde štukatér a pomocou skutočne vynikajúcej omietky urobí z celej stavby najmohutnejší dom na svete.“

0903-sullivan-02

Louis Sullivan (Zdroj)

V Chicagu pracuje Sullivan u architekta Williama Le Baron Jenneyho (ktorý sa neskôr dostane do učebníc vďaka tomu, že v roku 1884 navrhne prvú budovu s oceľovým nosným rámom), ale už o necelý rok odchádza do Paríža, kde rok študuje na École des Beaux-Arts (čo je niečo ako Akadémia umení). Potom sa vracia do Chicaga a zamestná sa vo firme Johnston & Edelman ako kreslič. Čoskoro si ho však všimne architekt Dankmar Adler a v roku 1880 Sullivan prechádza do jeho firmy ako konštruktér a projektant. V roku 1883 sa stáva partnerom, teda spolumajiteľom firmy.

Adler a Sullivan sa dobre dopĺňali – Adlerov náhľad na architektúru bol viac inžiniersky, nebral veľmi ohľad na tradičné architektonické štýly, vymýšľal nové konštrukčné riešenia a nebál sa nových materiálov, zatiaľčo Sullivan (nepochybne vďaka svojmu štúdiu v Európe, kde sa „zaľúbil“ do renesancie) ponímal architektúru viac z umeleckej stránky a Adlerovým konštrukciám dával pôsobivé fasády a interiéry s použitím prírodných motívov.

0903-sullivan-03

Dvere ateliéru Adler & Sullivan (Zdroj)

Adler & Sullivan sa čoskoro stávajú známymi a uznávanými autormi divadelných budov – navrhnú niekoľko divadiel v Chicago, a vďaka svojej sláve vyhrávajú konkurzy aj inde, ďaleko od Illinois (Pueblo v štáte Colorado či Seattle v štáte Washington).

Vrcholom ich divadelných realizácií je nepochybne Auditorium Building v Chicagu, dokončená v roku 1890. Táto impozantná polyfunkčná stavba, zahŕňajúca veľkolepé divadlo (sála má 4250 miest, novátorskú koncepciu a v tej dobe špičkové technické vybavenie), prvotriedny hotel a kancelárske priestory, bola zavŕšením obnovy Chicaga po vyššie spomínanom požiari a všetko podstatné sa o nej dozviete tu (doporučujem prečítať ;-) ).
Sami autori si zriadili kancelárske priestory v najvyššom podlaží veže.

V čase vzniku projektu Auditoria pracoval vo firme Adler & Sullivan ako kreslič aj istý Frank Lloyd Wright, ktorý sa neskôr stal jedným z najlepších a najznámejších architektov. So Sullivanom si veľmi rozumeli, Wright sa od neho veľa naučil (sám neskôr spomínal, že bol „tužkou v Sullivanovej ruke“) a Sullivan si Wrighta vážil natoľko, že ho požiadal o návrh svojho vlastného domu.

0903-sullivan-04

Auditorium Building, Chicago (Zdroj)

0903-sullivan-05

Auditorium Building – impozantné hľadisko divadelnej sály (Zdroj)

Okrem divadiel sa Adler so Sullivanom venovali samozrejme aj iným stavbám, predovšetkým žiadaným kancelárskym budovám. Vo svojej slávnej stati „Vysoká administratívna budova z umeleckého pohľadu“ Sullivan rozčlenil administratívnu budovu na tri celky podľa funkcie – prízemie s reprezentatívnou fasádou, určené pre obchody; nad ním ľubovoľný počet typizovaných kancelárskych podlaží, ktorých fasádu tvorí uniformný raster okien a medziokenných pilierov a napokon posledné podlažie s technickým vybavením či inými doplnkovými funkciami, zvýraznené zakončujúcou atikou (keď sa nad tým zamyslíme, nie je to nič iné, ako klasické členenie stavby na parter, telo a rímsu, používané už v jeho obľúbenej renesancii). Základný princíp svojej tvorby zhrnul takto: „Zákonom všetkých (…) vecí (…) je to, že život je poznateľný vo svojom výraze, že forma vždy vyplýva z funkcie.“ A toto jeho krédo „FFF“ (Form Follows Function) sa neskôr stalo teoretickým východiskom celej modernej architektúry 20. storočia, predovšetkým funkcionalizmu. Treba však povedať, že často bolo chápané príliš zúžene a snáď nepreženiem, keď poviem, že občas aj priamo zneužité – napríklad na obhajobu nearchitektonickej architektúry panelákových sídlisk. Sullivan chápal funkcie trochu širšie, preňho napríklad aj reprezentatívna hodnota domu bola funkciou, ktorú treba brať pri jeho návrhu vážne.

0903-sullivan-06

Administratívna budova Wainwright Building v Saint Luois (Missouri) (Zdroj)

0903-sullivan-07

Wainwright Building – raster fasády (Zdroj)

0903-sullivan-08

Wainwright Building – detail terakotového ornamentu (Zdroj)

0903-sullivan-09

Prudential Building (pôvodne Guaranty Building), Buffalo (New York) (Zdroj)

0903-sullivan-10a

Prudential (Guaranty) Building – fasáda (Zdroj)

0903-sullivan-11

Prudential (Guaranty) Building – detail nárožia rímsy (Zdroj)

0903-sullivan-12

Obchodný dom Schlesinger & Mayer, Chicago (Illinois) (Zdroj)

0903-sullivan-13

Obchodný dom Schlesinger & Mayer – vstup (Zdroj)

0903-sullivan-14

Obchodný dom Schlesinger & Mayer – detail ornamentu (Zdroj)

V roku 1894 doľahla ekonomická recesia aj na Chicago, množstvo zákaziek sa výrazne znížilo a Adler sa rozhodne firmu opustiť – zamestná sa ako konzultant a predajca výťahov. Po niekoľkých mesiacoch síce prichádza na to, že architektonická tvorba mu sedí lepšie a vracia sa k projektovaniu, nie však k Sullivanovi (ktorý je Adlerovým odchodom od firmy sklamaný a urazený). Až do Adlerovej smrti v roku 1900 pracujú obaja v Auditorium Building, ale každý na inom podlaží.
Sullivan v nasledujúcich dvoch desaťročiach trpí nedostatkom práce a peňazí, rozchádza sa s manželkou a prepadá alkoholizmu. Koncom prvej dekády 20. storočia sa ale ešte pozviecha, píše knihy, získava sériu zákaziek na malé bankové a komerčné budovy (ktoré dodnes presvedčivo dokazujú, že jeho tvorba si stále uchovala majstrovskú úroveň) a obnovuje priateľské styky s F. L. Wrightom.

0903-sullivan-15

(Zdroj)

0903-sullivan-16

(Zdroj)

0903-sullivan-17

Sullivanove bankové budovy z prvej dekády 20. storočia (Zdroj)

Louis Sullivan je autorom viac než dvesto stavieb (väčšina z nich dnes už neexistuje). Napriek tomu umiera chudobný a prakticky opustený v chicagskej hotelovej izbe 14. apríla 1924. Jeho pohreb zaplatil Wright.

Zdroje:
Peter Gössel, Gabriele Leuthäuserová: Architektura 20. století (Slovart, Praha 2003)

Komentáre

Pri komentovaní vás prosíme o dodržiavanie elementárnych zásad slušnosti.
Pokiaľ neviete, aké to sú, asi vám niet pomoci, ale predsa len - skúste pozrieť do záveru tohto článku.

Oby | 5. 9. 2012 St 1:23 |   [1]

Pěkné dveře – to jim nakreslil Wright ? ;-)

reagovať

SV | 5. 9. 2012 St 14:16 |   [2]

to zelenočervené celkom pekné. Wright tvoril také hranaté veci?

reagovať

lojzo | 5. 9. 2012 St 15:38 |   [3]

[2] Wright tvoril veci všelijaké – hranaté aj okrúhle. Však uvidíš 8. júna. ;-)

reagovať

lojzo | 5. 9. 2012 St 15:39 |   [4]

[1] Možné je všetko… Ale tipoval by som Sullivana. ;-)

reagovať

SV | 5. 9. 2012 St 15:41 |   [5]

[3] tešííííím! ;-)

reagovať

Karel | 30. 5. 2014 Pia 14:58 |   [6]

[6] Nějaká plevel tu vyrostla… :-\

reagovať

Jago | 30. 5. 2014 Pia 15:28 |   [7]

[6] Už je pryč a zablokovaná. ;-)

reagovať

Oby | 30. 5. 2014 Pia 21:49 |   [8]

[6] [7] Dobrá práce – chválím! :-)

reagovať

Jago | 30. 5. 2014 Pia 22:46 |   [9]

[8] Je to náročné, ti spameři sem lezou pořád, našinec je pomalu nestačí mazat a blokovat.

reagovať

SV | 2. 6. 2014 Po 10:58 |   [10]

[6] obliať niečím ako Roundup? ;-)

reagovať

lojzo | 2. 6. 2014 Po 11:52 |   [11]

[9] Mám pocit, že budeme musieť zaviesť nejakú protirobotiu identifikačnú otázku… :-/

reagovať

SV | 2. 6. 2014 Po 12:59 |   [12]

[11] hm, nepríjemné. ale ako už to musí byť, tak navrhujem niečo o našom obľúbenom slove ;-)

reagovať

Jago | 2. 6. 2014 Po 13:14 |   [13]

[11] Zatím to ještě není tak strašné.

reagovať

lojzo | 10. 12. 2015 Št 10:55 |   [14]

V úvode článku spomínam veľký požiar Chicaga. A dnes som naďabil na fotky, ako vyzeralo Chicago po ňom. Nuž kuknite, ak chcete.

reagovať

Pridávanie komentárov bolo zakázané.


Rubriky

Najnovšie komentáre

Fotogalérie

    Náhodná fotografia

    Prejdite na fotografiu Obrázek č. 3

    Všetky fotogalérie


    Obľúbené adresy



    Služobný vchod