Sagrada Familia
V nepravidelnom seriále rozprávaní o fajných domoch dnes prišla na rad barcelonská Sagrada Famila, resp. celým menom Temple Expiatori de la Sagrada Família (po katalánsky) či Templo Expiatorio de la Sagrada Familia (po španielsky), teda Votívny chrám Svätej Rodiny.

Takto by mala Sagrada Familia vyzerať po dokončení. (Zdroj)
Barcelona bola až do polovice 19. storočia mestom, zovretým stredovekými hradbami. Búrlivý rozvoj priemyslu a obchodu však spôsobil jej rýchly rozmach a plocha za hradbami, ktorá dovtedy z vojensko-obranných dôvodov nemohla byť zastavaná, prišla mestu veľmi vhod. V roku 1859 vypracoval urbanista Ildefonso Cerdá geniálne jednoduchý návrh prestavby a rozšírenia mesta, ktorým predbehol svoju dobu. Plán s pravidelným štvorcovým rastrom ulíc (Barcelona je jediným európskym mestom, ktoré toto „ideálne“ usporiadanie realizovala v takom rozsahu, jej mapa pripomína viac americké mestá, zakladané „na zelenej lúke“) rozšíril územie mesta z dovtedajších 20 na 200 hektárov.

Barcelona. (Zdroj: Google Earth)

Sagrada Familia. Foto: © Pere Vivas (Zdroj: Carandell, Vivas: El Temple de la Sagrada Familia)
Projekt chrámu zadal Bocabella najprv architektovi Francescovi de Paula del Villar (ten navrhol kostol v gotickom štýle a zahájil stavbu krypty – základný kameň bol slávnostne položený 19.3.1882, na sviatok Svätého Jozefa). Kvôli názorovým nezhodám s Bocabellom a riaditeľom stavebného výboru chrámu Joanom Martorellom však čoskoro od zmluvy odstúpil a po niekoľkých mesiacoch – v novembri roku 1883 – prevzal vedenie stavby mladý (mal 31 rokov) architekt Antoni Gaudí y Cornet.
Gaudí je veľmi osobitým a aj jedným z najznámejších architektov. Hoci jeho stavby zaujmú predovšetkým svojou dekoratívnosťou, jeho prínosom zďaleka nie je len charakteristické plastické stvárnenie – tento efekt u Gaudího architektúry vychádza z dôkladne premyslenej konštrukcie stavby. Vychádzal na jednej strane z názorov Johna Ruskina („ideológa“ secesie) a teoretických poznatkov Viollet-le-Duca (ktorý podrobne študoval konštrukciu a stavebné riešenia gotických stavieb), na druhej strane z „konštrukčnej“ logiky rastlinných foriem (je známe jeho tvrdenie „príroda nepozná priamku a my sa musíme od nej učiť“ a na otázku, kto v architektúre je jeho vzorom, s obľubou odpovedal – strom). Celé jeho dielo pochádza z obdobia 1878 až 1926 – čo je s výnimkou prvých piatich rokov zároveň datovanie jeho práce na Sagrada Familii. Popritom síce vytvoril aj ďalšie fajné domy, ale katedrála ho zamestnávala najviac. Od roku 1914 už odmietal všetky ostatné zákazky a v areáli katedrály dokonca prespával.

Sagrada Familia v roku 1915. (Zdroj)
Gaudího tvorba, aj keď značne rozmanitá a bez najmenších pochybností originálna, má vpodstate tri rozpoznateľné obdobia – a Sagrada Familia dobre dokumentuje vývoj jeho názorov: V prvom období stavia v gotickom štýle, avšak zjednodušenom na najzákladnejšie tvaroslovie a v niektorých prípadoch ozvláštnenom maurskými prvkami (u Sagrada Familie je takto poňatá apsida a interiér transeptu, teda „odvrátená strana“ fasády Narodenia Pána). V druhom období tvorby sa sústredí na prírodné ornamenty a sochársku výzdobu (portály fasády Narodenia Pána) a v treťom sa zriekol zložitej sochárskej výzdoby a samotnú stavbu koncipuje ako skulptúru (veže).
Pod Gaudího vedením nadobudla stavba čoskoro taký význam, že sa jej začalo hovoriť „katedrála“ – hoci skutočným sídlom barcelonského biskupa je gotická katedrála z 13. storočia a okrem nej sa v Barcelone nachádza ďalší stredoveký kostol, vybudovaný bohatými kupcami, Santa Maria del Mar, známy ako „katedrála mora“. Sagrada Familia získala prívlastok „katedrála chudobných“ – prvýkrát je použitý ako názov obrazu Joaquína Mira z roku 1897. Sám Gaudí volal svoje životné dielo jednoducho „katedrála“ a bol neochvejne presvedčený, že raz bude Barcelona známa kvôli „jeho“ chrámu (keď sa ho pýtajú, či je Sagrada Familia jednou z najväčších katedrál, odpovedá „Nie. Je prvá v úplne novom rade").
Podzemná krypta chrámu, začatá Villarom, je vybudovaná v (novo)gotickom štýle. Gaudí prevzal stavbu chrámu v čase, keď bola krypta takmer hotová, dal len zdvihnúť jej klenbu a zväčšiť okná, čím dosiahol lepšie prirodzené presvetlenie a prevetranie. Krypta pozostáva z centrálneho priestoru, obkoleseného siedmimi kaplnkami. Dnes sú v nej pochovaní obaja tí, vďaka ktorým môžeme Sagrada Familiu obdivovať – Bocabella v kaplnke Ježiša Krista a Gaudí v kaplnke Svätej Panny z Karmelu.
Nad kryptou sa týči apsida (realizovaná 1885 – 1893) s ďaľšími siedmimi kaplnkami, prepojená s kryptou dvoma točitými schodiskami. Apsida je rovnako ako krypta postavená v (novo)gotickom štýle a po dokončení jej obvodových múrov Gaudí vyhlásil, že „touto architektúrou bola gotika dovedená k dokonalosti“ – zo skromnosti ho asi upodozrievať nemôžeme…

Sagrada Familia – budúce schodisko a apsida. Foto: © lojzo, 1997

Apsida z vonkajšej strany. Foto: © lojzo, 1997

Sagrada Familia po dokončení. Kresba: © F. Valls (Zdroj: Carandell, Vivas: El Temple de la Sagrada Familia)

Sagrada Familia – fasáda Narodenia Pána. Foto: © lojzo, 1997

Sagrada Familia – fasáda Narodenia Pána. Foto: © lojzo, 1997

Treba priznať, že sochy samotné väčšinou nie sú špičkovými dielami – sú prísne realistické, statické a trochu im chýba „život“.
Medzi portálmi sú umiestnené dva vysoké zdobené stĺpy, symbolizujúce zem a more. Stĺpy, ukončené palmovými korunami, stoja na pancieroch korytnačiek – stĺp zeme na suchozemskej a stĺp mora na morskej (korytnačky sú – podľa tradičnej čínskej kultúry, ktorá bola v Európe koncom 19. storočia veľmi obľúbená – symbolom nemennosti a stálosti sveta; naproti tomu dva chameleóny, spodobnené na oboch okrajoch veľkolepej fasády, symbolizujú neustálu premenlivosť prírody).

Kamenný komix – texty vytesané na fasáde reprezentujú zvestovanie okolitých anjelov. Foto: © lojzo, 1997

Gaudí zamýšľal fasádu (ako aj celú katedrálu) dotvoriť polychrómiou – musíme si ju teda predstavovať farebnú: „…vianočná scéna v strede bude tmavomodrá; ľavý portál so scénami z Egypta bude svetlozelený, lebo to je farba Nílu; na pravom portále bude siena, ktorá je charakteristická pre Palestínu.“

Centrálny portál je zavŕšený Stromom života, stvárneným ako cyprus (cypřiš / cupressus), ktorý je pre svoju vždyzelenosť symbolom nesmrteľnosti, s mnohými alabastrovými holubami (Pijoan uvádza, že sú z porcelánu). O jeho kmeň sú opreté dva rebríky, symbolizujúce snahu priblížiť sa k Bohu, pod stromom sedí alabastrový pelikán (symbol Ježišovho sebaobetovania – odkaz na príbeh zo starovekého mýtu, kde si pelikán zobákom rozpáral vlastné brucho, aby mohol rybami z neho nakŕmiť mláďatá; pre menej chápavých je táto symbolika zdôraznená výrazným farebným Ježišovým monogramom IHS na vajci pred pelikánom). Po jeho stranách sú dvaja anjeli (jeden s amforou a jeden s košom chlebov), symbolizujúci eucharistiu (pre ateistov: to je obrad prijímania Ježiša – víno ako jeho telo a chlieb ako jeho krv).

Sagrada Familia – veže. Foto: © lojzo, 1997
Spodná časť veží je masívna, len s malými okennými otvormi. Naproti tomu vrchná časť je tvorená vertikálnymi lamelami, medzi ktorými sú vsadené šikmé kamenné plochy. Toto riešenie zvolil Gaudí nielen z estetických, ale predovšetkým z akustických dôvodov – kvôli dobrému šíreniu zvuku zvonov, ktoré majú byť vo vežiach osadené.
Hudba bola Gaudího vášňou a mnohé detaily Sagrada Familie sú riešené s ohľadom na ozvučenie. Aj samotné zvony chcel Gaudí vytvoriť sám a od roku 1915 podnikal mnohé pokusy s rôznymi druhmi zvonov a zhromaždil rozsiahlu knižnicu k tejto téme. Katedrála mala mať tri druhy zvonov: bežné zvony; zvony znejúce v tónoch e, g a c (ktoré je vraj možné u zvonov dosiahnuť najľahšie – v tejto oblasti absolútne nie som doma, tak len dúfam, že Carandell a Vivas vedia, čo tvrdia); a napokon trubkové zvony, ktoré mali byť rozoznievané buď údermi alebo stlačeným vzduchom. Zachovali sa Gaudího poznámky z týchto akustických výskumov, takže vieme, že zistil napríklad toto: vo vlhkom počasí je zvuk zvonov horší, hoci teoreticky by malo vlhké prostredie viesť zvuk lepšie; čím je zvon starší, tým lepšie znie; takisto záleží na dennej dobe – lepší zvuk má zvon večer pri západe slnka, čo zrejme súvisí s chladnutím bronzu.
Veže sú zakončené pôsobivými farebnými fiálami, vysokými vyše 20 metrov. Svojím tvarovaním, farebnosťou i kombináciou materiálov sú ukážkovým spojením liturgie a moderného sochárstva. Môžeme na nich vnímať štylizované odznaky biskupského úradu (biskupská palica, prsteň, čiapka a kríž), čo symbolizuje fakt, že biskupi sú následníkmi apoštolov.

Ešte aj mraky nad katedrálou vyzerajú akoby ich navrhol Gaudí Foto: © lojzo, 1997
Po Gaudího smrti prevzal vedenie prác na katedrále jeho dlhoročný spolupracovník Domenec Sugrañes i Gras (podieľal sa aj na ďalších Gaudího stavbách), ktorý úzkostlivo dodržiaval koncepciu svojho majstra. Celá fasáda Narodenia bola dokončená v roku 1934, štyri roky nato (1938) umiera aj Sugrañes. Po ňom krátky čas pôsobil ako hlavný architekt katedrály ďalší Gaudího spolupracovník Joan Rubió i Bellver, ale prácu už od roku 1936 rušila španielska občianska vojna, počas ktorej katedrála vyhorela a boli zničené takmer všetky Gaudího modely a nákresy. V roku 1944 Rubiov nasledovník Francesc Quintana Vidal dokončuje rekonštrukciu požiarom zničenej krypty a snaží sa rekonštruovať Gaudího modely stavby.
Práce na stavbe sa opäť rozbiehajú v roku 1954. Hoci cirkev ani verejnosť v tomto období nie sú príliš naklonené dokončeniu chrámu, Quintana zahajuje stavbu (juho)západnej fasády Utrpenia. Nad fasádou sa týčia rovnaké štyri veže (dokončené v roku 1977) ako nad fasádou Narodenia – ale to je asi tak všetko, čo majú tieto dve priečelia spoločné.
Zachovala sa Gaudího skica tejto fasády, ktorú vytvoril v roku 1911, keď bol sám ťažko chorý (v obave z blízkej smrti napísal aj testament). Navrhol výrazný predsadený portikus, ktorého strechu podopierajú šikmé stĺpy evokujúce kosti. Jeho zámerom evidentne bolo, aby fasáda Utrpenia pôsobila na diváka deprimujúco, pesimisticky až hrôzostrašne. Ťažko povedať, ako by ju samotný Gaudí nakoniec realizoval, v poslednom období rezignoval na bohatú sochársku výzdobu a vývoj jeho názorov smeroval k skulpturálnej architektúre, takže by sa mohla podobať na Quintanovu realizáciu, ale možno by to nakoniec dopadlo úplne inak.

Sagrada Familia – fasáda Utrpenia. Gaudího skica. (Zdroj: Carandell, Vivas: El Temple de la Sagrada Familia)

Sagrada Familia – fasáda Utrpenia. Quintanova (a Subirachsova) realizácia. Foto: © lojzo, 1997
Ale nechcem vám vnucovať svoj názor, pozrite si fotky a utvorte si vlastný.

Subirachsovo Ukrižovanie. V spodnom súsoší je vľavo zobrazený Gaudí; prilby rímskych vojakov sú inšpirované komínmi Casa Milá. Foto: © lojzo, 1997

Príspevok ku globálnemu otepľovaniu? Nie, Subirachsov Judášsky bozk. Foto: © lojzo, 1997

Sagrada Familia – fasáda Blaženosti. Berenguerova kresba. (Zdroj: Carandell, Vivas: El Temple de la Sagrada Familia)

Sagrada Familia – hlavná loď. Foto: © lojzo, 1997

Sagrada Familia – hlavná loď. Foto: © lojzo, 1997


V prvom desaťročí tohto storočia bol vnútorný priestor katedrály zastrešený a 7. novembra 2010 pápež Benedikt XVI. katedrálu vysvätil a povýšil na „baziliku minor“. Sagrada Familia má byť dokončená v roku 2026, k stému výročiu Gaudího smrti. Vzhľadom k tempu prác a španielskym zvyklostiam je možné o tomto termíne pochybovať, no Gaudí sám, keď sa ho pýtali na termín dokončenia, zvykol vravievať – „Môj zákazník sa neponáhľa“.

Sagrada Familia v roku 1997. Foto: © lojzo, 1997

Sagrada Familia v roku 2009 – s vyretušovanými žeriavmi. (Zdroj)
Medzitým v roku 2003 sa vo Vatikáne začal proces blahorečenia Antoni Gaudího, ktorý vraj mal mystické schopnosti. Tak uvidíme…

A na záver: ďalšie Gaudího fajné domy môžete vidieť napríklad tu alebo tu .
lojzo | 19. 9. 2012 St 9:48 | Architektúra Cesty História | 37 komentárov
Komentáre
Pri komentovaní vás prosíme o dodržiavanie elementárnych zásad slušnosti.
Pokiaľ neviete, aké to sú, asi vám niet pomoci, ale predsa len - skúste pozrieť do záveru tohto článku.
fotečka č.18 výborná, aj článok celý skvelý, len neviem, kedy si ho prečítam…ale teším sa naňho.
[2] Už si ho čítala, pred šiestimi rokmi u Sharkana. Teraz som ho len mierne aktualizoval.
ten parkový krokodílik je úchvatnýýý! a rozpráva park Guell je skvelý.
[3] veru nie, celé som to ani vtedy nestíhala…nojono, život v pokluse
a ja som si doteraz myslela,že to už je dávno postavené…že priam historická stavba…
mne niektoré časti chrámu pripomínajú pieskový hrad na brehu morskom…
[9] Si počúvala len koniec, však? Vypočuj si ešte raz začiatok.
[10] ale nie, poznám ju od detstva. som rozmýšľala, či to má byť niekto konkrétny, všeobecne známy, ale ako vidím, nie.
[11] Ale vpodstate aj áno. Pod tým pseudonymom (nie Taylor, ale Tayler) sa preslávil country spevák David Luke Myrick, autor originálnej verzie tej pesničky (The Deck of Cards).
[12] superrr! konečne to viem! od detstva som nad tým rozmýšľala ďakujem.
[14] aj to. ale ono s tým balíčkom karet, to je iný príbeh.....urobil si radosť jednej starej vlčici a dvom ľuďom, jednému už išiel mail až za dúhový most......veru, toto je Kaviarnička kúzelná.....
[15] Hmmm, keď už spomínaš ten dúhový most… dnes je tomu presne 22 rokov, čo umrel človek, ktorému vďačím za veľa – okrem iného za svoj vzťah ku knihám a antikvariátom. Howgh.
[11] Z Mirka Černého si dělali prču i Š+G (očkovací výprava T.T.Taylora).
Lojzo: byl jsem tam pár let po tobě a pokud se pamatuji, dohadovali jsme se tenkrát, že budeš ještě psát o parku Güel. Mám tu nějaké fotky, nechceš?
[18] Chcem!
Ale že napíšem niečo v dohľadnej dobe, to nesľubujem – mám ešte nejaké resty, veď vieš.
[19] Podívám se a pošlu. Ale i já mám mnohé resty (ne rösti!), tak to hned nebude.
[19] a dáš sem niekedy potom aj katedrálne zvery našej dámy, dobre?
[19] Lojzo: Park Güel (2008) máš na Uschovna.cz, přijde ti mejl.
Proč nepíšeš (pokud nepíšeš) do časopisů a tak? Vždyť to je radost číst, v každém smyslu.
Za sebe jsem rád, že jsem správně poznal ty přilby: http://www.fismeister.eu/…arcelona.jpg
[25] Kto by už čítal časopisy a tak, keď môže posedieť v našej kaviarničke?
A kto by už chodil k holičovi, keď sa môže ostrihať sám?
(Sorry, ale túto nahrávku na smeč som nemohol nechať len tak spadnúť. )
[25] Souhlasím s Henrym – lojzovy články je radost číst. A zvlášť když píše o mé milované Barceloně a Gaudím. Četla jsem kdysi u Sharkana a znovu jsem si s potěšením přečetla dnes. Děkuji!
A víš, že jsem tam púvodně měl „u zubaře“, ale nemohl jsem to nezměnit? Chi chi. Díky!!
Tolik symbolů, málem se v nich topím.Těším se, že si přes neděli počtu, až bude na to čas.
Takovéto rozšiřování obzoru se mně líbí.
[33] aj mne. je príjemné a inšpiratívne. ako celá Kúzelná kaviarnička