Začneme na nádraží, presnejšie na hlavnom nádraží, lebo v meste je ich viac.

Budova, dokončená v roku 1897 (autori Ernst Giese a Paul Weidner), bola v tom čase najmodernejším nádražím v Nemecku a je typickou ukážkou eklektizmu – nájdeme tu prvky novorenesančné, novobarokové i secesné. Zaujímavé je usporiadanie nádražia – z troch hál sú dve krajné priebežné (vlak na jednej strane vojde, na druhej vyjde) a stredná koncová (vlak vchádza i vychádza na tom istej strane, druhá strana je zaslepená; na jej konci stojí vstupná a odbavovacia budova).

Pri povodniach v roku 2002 bolo nádražie dosť poškodené, takže v rokoch 2002–2010 prebehla jeho rozsiahla rekonštrukcia (za účasti britskej „architektonickej hviezdy“ Sira Normana Fostera). Jej výsledkom je aj nový interiér odbavovacej budovy – pôsobivá kombinácia bielych stien, lícového tehlového muriva, priznaných oblúkových oceľových väzníkov a skla.

Samotné železničné haly, zaklenuté oceľovými väzníkmi, sú prekryté priesvitnou, ale nepriehľadnou fóliou s príjemne mäkkým tvarovaním.

V pozadí Fosterova zasklená kupola odbavovacej haly (podobná tam bola do roku 1945, po bombardovaní ale nebola obnovená). Pozadie vpredu patrí Afrodite (a jeho autorom je sochár s typicky nemeckým menom Georg Wrba).

Ale nie všetky baby v Drážďanoch sú holé ako Afrodita, tieto dve sedia na priedomí paneláku slušne oblečené.

Monštrózny doskový panelák, lemujúci značnú časť pešej zóny Prager Straße (súdruhovia z NDR sa možno inšpirovali u čínskych súdruhov), ktorému veľmi nepomohlo ani nedávne prefasádovanie.

Plastika „Völkerfreundschaft“ (Družba národov, autor Wolf-Eike Kuntsche) pochádza z roku 1986 a nedávno bola v rámci „ostalgie“ vrátená na svoje pôvodné miesto pred obchodným domom Centrum,…

…ktorý vyzeral pôvodne takto (sken diapozitívu z roku 1982). Pri prestavbe si vraj verejnosť vyžiadala použitie kópií pôvodných tvarovaných hliníkových fasádnych panelov aspoň na časti objektu.

Multikino, známe ako „Filmový palác UFA“ alebo „Krištáľový palác“. Dielo módneho rakúskeho architektonického ateliéru Coop Himmelb(l)au.

Ešte raz „Kristallpalast“. Nie som veľkým priaznivcom podobných betónovo/sklenených objektov, aj to tvarovanie mi pripadá do značnej miery samoúčelné, ale uznávam, že v danom prostredí je tento barák príjemným oživením.

Neviem, čo toto súsošie predstavuje, ale vzhľadom na funkciu objektu za ním som mu dal pracovný názov „Robotníci idúci z ubytovne“.

Drevená saská armáda vyzerá disciplinovane,…

…ale tento vyšliapaný chodník svedčí o tom, že zrejme nie všetci Sasi sú takí. Všimnite si novátorské použitie potrubia ako vstupnej brány do parku.