Potulky drážďanské - 1.časť

Keď už tu máme ten nemecký spevníček, tak sa poďme do Nemecka aj pozrieť… Pred dvoma rokmi sme strávili dva veľmi príjemné a krásne jesenné dni v metropole Slobodného štátu Sasko – Drážďanoch (alebo ak to chcete po nemecky, tak teda v Dresdene ;-) ).

dresden-01

Panoráma (ba nebojím sa povedať veduta) drážďanského Starého mesta (Altstadt) z brehu Labe.

„…in civitate nostra Dreseden“ (pre nelatiníkov: v našom meste Drážďany) – znie prvá zachovaná písomná zmienka o meste Drážďany z roku 1206. Názov zrejme pochádza zo slovanského slova Drežďany, čo znamená „obyvatelia lužných lesov“ (pôvodnými obyvateľmi husto zalesneného územia okolo Drážďan boli slovanské kmene, ktorých potomkovia sú dnes známi ako Lužickí Srbi). Pôvodne vyrástli na území dnešného historického centra dve samostatné sídla (na každom brehu Labe jedno), ktoré až 29. marca 1549 zlúčil knieža Moritz do jedného mesta (resp. nechal opevniť spoločnými hradbami). To už boli Drážďany politickým a kultúrnym centrom Saska, významného protestantského kniežatstva v rámci Svätej rímskej ríše nemeckého národa (ako znel oficiálny názov Nemecka od stredoveku až do roku 1806). V priebehu tridsaťročnej vojny (1618–48) Drážďany prekvapujúco neboli výraznejšie poškodené, ba ani vyrabované, vojna však priniesla všeobecný úpadok, chudobu a mor. Pokles počtu obyvateľov bol ale čoskoro vyvážený výraznou utečeneckou vlnou protestantov z Čiech.

dresden-02

Drážďany v roku 1750 – vľavo Staré Mesto, vpravo Nové (nie, fotka nie je z Google Maps ;-) ).

dresden-03

Takto videl Drážďany Bernardo Bellotto, zvaný Canaletto (ale pozor, maliari s touto prezývkou boli dvaja, tento bol synovcom a žiakom toho druhého, či vlastne prvého ;-) ) v roku 1748…

dresden-04

…a takto vyzerá pohľad z takmer toho istého miesta v roku 2010 (radní páni drážďanskí tam dali pre turistov niečo ako rám obrazu a krížik, kde ten Canaletto pri maľovaní isto-iste stál, ale keďže ja nie som disciplinovaný Nemec, nestojím presne na značke).

„Zlatý vek“ Drážďan nastáva na prelome 17. a 18. storočia, za vlády Friedricha Augusta I. (známeho pod menom August Silný – vraj dokázal rukami ohýbať podkovy). Tento pán sa stal saským kniežaťom v roku 1694 a čoskoro mal možnosť preukázať hĺbku svojho náboženského presvedčenia – v roku 1697 ašpiroval na poľský trón (poľského kráľa volila tamojšia šľachta), kvôli čomu konvertoval z luterána na katolíka (trón získal a Poľsku vládol ako August II. Mocny). Jeho sídelným mestom ale ostali popri Varšave aj Drážďany, v oboch zanechal výrazné stopy. Na rozdiel od iných vládcov si nenechal budovať jeden reprezentatívny palác, ale celý rad menších palácov a zámočkov, každý so špecifickým účelom – takže svojou stavebnou činnosťou ovplyvnil výzor prakticky celého mesta. Okrem toho sa venoval, ako bolo dobrým zvykom, aj budovaniu umeleckých zbierok. Drážďany sa tak v období baroka stali kultúrnym a umeleckým centrom celého Nemecka a hlavne vďaka Augustovi Silnému získali prívlastok „Florencia na Labe“ (čo je ale označenie dosť paradoxné, nakoľko Florencia je predovšetkým renesančná).
dresden-05

August Silný ako Zlatý jazdec (Goldener Reiter). Pamätník najvýznamnejšieho saského kniežaťa vytvoril v roku 1736 (tri roky po Augustovej smrti) Ludwig Wiedemann podľa modelu Jeana-Josepha Vinacheho. Socha je z pozlátenej medi a počas takých slnečných dní, aké sme v Drážďanoch zažili my, svieti doďaleka.

dresden-06

Neďaleko Zlatého jazdca stojí aj táto neskorobaroková kamenná nymfa s rybou a rýľom (netuším prečo), ktorá symbolizuje rieku Labe (alebo Weichsel – oni sú totiž dve a neviem, ktorá je ktorá).

dresden-07

Zatiaľčo spomínaná riečna nymfa hľadí na Augusta Silného s úctou v tvári, jeho dvorný šašo (oficiálnym titulom Hofnarre, teda dvorný blázon) Joseph Fröhlich mu ukazuje, ehm, opačnú stranu.

V roku 1756, počas sedemročnej vojny, dobyli Drážďany Prusi, ktorí mesto dokonca podpálili, len aby nepadlo do rúk Rakušanov. Okrem toho boli Drážďany koncom osemnásteho storočia dejiskom dvoch nenápadných udalostí, ktoré ovplyvnili históriu – v roku 1785 napísal Friedrich Schiller pre slávnostné zasadnutie drážďanskej slobodomurárskej lóže Ódu na radosť (ktorá je, ako iste viete, dnes textom hymny Európskej únie) a v roku 1791 bola na drážďanskom predmestí Pillnitz prijatá pillnitzká deklarácia, v ktorej nemeckí vladári vyzývali svojich ostatných európskych kolegov na potlačenie francúzskej revolúcie (jej výsledkom bolo predovšetkým následné 150-ročné nepriateľstvo medzi Nemeckom a Francúzskom). V tejto súvislosti je trochu prekvapujúce, že počas napoleonských vojen stálo Sasko na strane Napoleona; Francúzi vybudovali okolo Drážďan nové opevnenia a ich jednotky mesto aj zodpovedne chránili. Ani neskôr v priebehu 19. storočia neutrpeli Drážďany vojnové škody a dokonca aj prvú svetovú vojnu prestáli bez úhony. A čo sa tu dialo v dvadsiatom storočí, povieme si nabudúce.

Teraz sa už poďme poprechádzať mestom.

dresden-08

Najstarší drážďanský most (aj keď nie celkom pôvodný – počas druhej svetovej vojny boli všetky mosty v meste zničené, ale neskôr boli obnovené vo viac-menej pôvodnej podobe), spájajúci Staré mesto (Altstadt) s Novým (Neustadt) – Augustusbrücke. Jeho súčasná podoba pochádza síce až z roku 1910, kedy dovtedajší stav mosta už prestal vyhovovať hustote dopravy, návrh Wilhelma Kreisa a Hermanna Kletteho ale v zásade rešpektoval pôvodné neskororenesančné tvaroslovie stavby, most bol len rozšírený a vypustený každý druhý pilier.

dresden-09

Na staromestskej strane ústi Augustov most na zámockom námestí (Schlossplatz). Trojuholníkový štít a osemuholníková baroková veža patrí sídelnému zámku saských kniežat, vpravo je katolícky Dvorný kostol (Hofkirche), pápežským dekrétom z roku 1980 povýšený na katedrálu sv. Trojice.

dresden-10

Hofkirche a zámok sú v noci veľmi pekne, až divadelne nasvietené.

Katolícky Dvorný kostol nechal pre svoj dvor v rokoch 1739–1754 postaviť syn Augusta Silného, knieža Friedrich II., ktorý rovnako ako jeho otec konvertoval ku katolíkom. Náklady na stavbu kostola presiahli milión toliarov (stál teda asi trikrát viac, než najväčší drážďanský evanjelický kostol Frauenkirche, dokončený v roku 1743), čo iste „potešilo“ Friedrichových poddaných, v drvivej väčšine evanjelikov, ktorí na kostol dosť výrazne prispeli svojimi daňami.

Autorom tejto poslednej významnej barokovej stavby Drážďan je taliansky staviteľ Gaetano Chiaveri (ktorý po desiatich rokoch pre „nedostatočnú podporu“ na mesto zanevrel a zanechal stavbu rozostavanú), po ňom stavbu viedli postupne Sebastian Wetzel, Johann Christoph Knöffel, a nakoniec ju po Knöffelovej smrti dokončil Julius Heinrich Schwarze. Zvony dostal Hofkirche až v roku 1807 – katolícke zvonenie nebolo v evanjelickom meste veľmi žiadúce, v napoleonskej dobe sa už ale miestna katolícka cirkev cítila dosť silná v kramflekoch, aby to ustála.

dresden-11

Hofkirche a zámok z opačnej strany.

Sídelný zámok saských kniežat a kráľov (Residenzschloss) je pôvodne renesančný, v baroku výrazne dostavaný a prestavaný, na prelome 19. a 20. storočia znovu „zrenesančnený“, teda prestavaný do novorenesančnej podoby. História tejto stavby je taká bohatá, že sa mi ju tu vypisovať ani nechce, takže kto má záujem a vie po nemecky, kuk sem (a nielen kvôli zámku, na tej stránke sú výborné texty a krásne fotografie z celých Drážďan a okolia).
dresden-12

Kamenný strážca zámockej brány.

dresden-13

A ešte raz zámok – tentokrát západná fasáda aj s pristaveným kočom. Ale zviezť (ani zviesť) sme sa nenechali.

Takže aj ďalej budeme pokračovať pešo, ale až nabudúce.

Komentáre

Pri komentovaní vás prosíme o dodržiavanie elementárnych zásad slušnosti.
Pokiaľ neviete, aké to sú, asi vám niet pomoci, ale predsa len - skúste pozrieť do záveru tohto článku.

SV | 27. 9. 2012 Št 8:54 |   [1]

tá prvá fotka je veľmi pekná. ale čo je to ta veduta?

reagovať

lojzo | 27. 9. 2012 Št 9:06 |   [2]

[1] Veduta je po taliansky „pohľad“. V zásade sa ten názov používa pre maľby alebo rytiny, na ktorých je zachytená panoráma mesta (alebo krajiny).

reagovať

TlusŤjochweb | 27. 9. 2012 Št 9:41 |   [3]

Líbí se mi ta noční fotka.
A ta první také, má moc pěkné světlo.

reagovať

SV | 27. 9. 2012 Št 9:54 |   [4]

[3] také malebné ;-)

reagovať

SV | 27. 9. 2012 Št 9:54 |   [5]

[2] aha. dík.

reagovať

Anerisweb | 27. 9. 2012 Št 21:13 |   [6]

Moc pěkné, jako vždy! Díky!

reagovať

Jago | 28. 9. 2012 Pia 21:48 |   [7]

Vy jste na Labi, ja u Mosely a zitra na Ryne. Vsechny zdravim, zdejsi ryzlink je vynikajici, akorat internet jde pomalu. :-)

reagovať

SV | 1. 10. 2012 Po 10:00 |   [8]

[7] všetci zdravia teba ;-) budú fotky?

reagovať

Jago | 1. 10. 2012 Po 12:33 |   [9]

[8] Budou, musím to probrat, takže spíš až po neděli. Je toho moc… :-)

reagovať

SV | 1. 10. 2012 Po 13:00 |   [10]

[9] ja že spím až po nedeli? no nazdar! ;-)

reagovať

Oby | 1. 10. 2012 Po 14:14 |   [11]

[10] Klidně spi, včera byla neděle. ;-)

reagovať

SV | 1. 10. 2012 Po 15:20 |   [12]

reagovať

SV | 1. 10. 2012 Po 15:26 |   [13]

[11] to bola taká pesnička ;-)

reagovať

Oby | 1. 10. 2012 Po 15:36 |   [14]

[13] Myslíš tahle ? :-D

reagovať

Oby | 1. 10. 2012 Po 15:37 |   [15]

reagovať

SV | 1. 10. 2012 Po 15:47 |   [16]

[15] ježíííš, no to je perfektnéééé! šikovná Oby! ;-) a ta Amber jak sa tešíííí! dík, skvelé.

reagovať

Pripojte svoj komentár!

Môžete používať Texy! syntax.

* Hviezdičkou sú označené povinné údaje.


Rubriky

Najnovšie komentáre

Fotogalérie

    Náhodná fotografia

    Prejdite na fotografiu Krampus burcující

    Všetky fotogalérie


    Obľúbené adresy



    Služobný vchod