V posledných Pesničkárňach som sa trochu odklonil od pôvodne zamýšľanej podoby – z rozprávania, doplneného pesničkami sa vpodstate stalo niečo veľmi podobné košovmu Spevníčku. A keďže stará múdra rada hovorí, že „keď zídeme z cesty, je krok späť krokom správnym smerom“, pokúsim sa dnes vrátiť, a budem viac rozprávať. A keďže pesničky budú o pití, aby bol svet v rovnováhe, rozprávanie musí zákonite byť o jedle. Nuž a Vianoce sú už fakt takmer predo dvermi, takže konkrétnou témou bude štedrovečerné menu.
Najprv si ale pustime prvú pijanskú pesničku – začneme obyčajnou (dokonca slovenskou, takmer ľudovou) vodou, ale v trochu netradičnom podaní.

Keď som bol malý, tradičná štedrovečerná večera vyzerala u nás takto: Celé to začalo modlitbou, čítanou z múdrej knihy (nebola to priamo Biblia, zrejme Spevník, ale pravdupovediac istý som si nie :-/ ), samotnú večeru zahajovali oblátky (skrútené do trubičiek, ktoré, z môjho pohľadu odjakživa, piekla starká); niektorí jedinci (vlastne tuším všetci okrem mňa) ich jedli s medom. Potom nasledoval prípitok – dospelí vianočné „hriatô“ (kto nepoznáte – robí sa to z karamelu, vodky či rumu a vody), deti nejaké nealko, obvykle kofola či pomarančový džús. Potom kapustnica, po nej v nej vyvarené údené mäso a klobásy (len tak bez prílohy, s chlebom a chrenom) a napokon opekance (známe v západnejších častiach Slovenska ako pupáky) s makom či orechami – obvykle si každý dal z tých aj tých. To už mal každý dosť, zazvonil zvonček a išlo sa k stromčeku pozrieť, či pod ním Ježiško niečo nechal. Zákusky či koláče väčšinou ostali na Štedrý deň nedotknuté.

Aby sme nemali sucho v ústach, poďme sa zase napiť – pokračujeme s elánom a chladeným nealkom. 

Keď sme začali tráviť Vianoce s mojou najmilšou, zistili sme, že štedrovečerné chody sa v našich rodinách výrazne líšia. U nich sa večera začínala rybacou polievkou, po nej nasledovalo vyprážané kura so zemiakovým šalátom, ako dezert „čierna omáčka“ (pre neznalcov tu recept radšej ani nebudem uverejňovať, vyzerá dosť podozrivo – je tam všetko od chleba cez sušené slivky, perníky, slivkový lekvár až po rum; ale je to výborné!) a potom sa vrhli na zákusky.

Poďme tie sladkosti zase zapiť – ak niekto dáva prednosť alkoholu, Hank Williams mladší ponúka whiskey s ľadom.

Už na prvý pohľad vidno, že obidva vyššieuvedené prístupy k štedrej večeri sú vpodstate nekompatibilné, spoločné styčné body sa hľadali veľmi ťažko, ale podarilo sa – časom sme si vyvinuli vlastné „tradičné“ menu. Takže pre naše mláďatá dnes vyzerá typická štedrá večera takto: Začína sa oblátkami (typicky s medom), ako prípitok je na výber hriatô či vaječný likér, potom kapustnica, kapor (či pre nerybožravcov klobása) so zemiakovým šalátom, opekance a čierna omáčka.
Ale ako hovorí klasik, šedivé sú všetky teórie, ale večne zelený je strom života, takže v praxi je to trochu komplikovanejšie – keďže obvykle trávime Štedrý večer so švagrovcami, medzi ktorými sa vyskytujú kadejakí abstinenti, vegetariáni, vegáni a iní -áni, je na stole asi desať rôznych jedál. Ale tým vás už zaťažovať nebudem.
Ja ako zarytý kávičkár často končím Štedrý večer kávou, tak si na záver dajme jednu brazílsku spolu s modrookým Frankiem. Veď sme napokon v kaviarni. 

Na dnes všetko, majte sa fajn. A ak sa budete chcieť v komentároch podeliť o to, ako vyzerá štedrovečerné menu u vás, budem rád.