Parlament v Budapešti
Dnes oslavujú naši južní susedia významný štátny sviatok, Deň Svätého Štefana. Tak sa pri tej príležitosti pozrime na jeden fajný dom v centre Budapešti.
Budapeštiansky Parlament (výstižnejší je originálny názov Országház, teda niečo ako „dom štátu“) je sídlom najvyšších maďarských orgánov – nielen samotného Národného zhromaždenia (ktoré má 368 poslancov, čo je v pomere k počtu obyvateľov Maďarska – 10 miliónov – dosť vysoký počet), ale aj prezidenta a vlády. Je vraj najväčšou budovou Maďarska a najväčším parlamentom v Európe (toto tvrdenie uvádza na pravú mieru Jago v komentári č.4) – 268 metrov dlhý, 123 metrov široký a 96 metrov vysoký. Má 691 miestností, 20 kilometrov schodísk a je postavený zo 4 miliónov tehál. Svojou hmotou, množstvom gotických veží a obrovskou kupolou jednoznačne ovláda celé nábrežie Dunaja v Budapešti.

Parlament v Budapešti © lojzo, 2007
Hoci Napoleon Bonaparte bol v roku 1815 porazený, jedným z dôsledkov jeho „vývozu revolúcie“ bol celoeurópsky nárast nacionalizmu a liberalizmu. V habsburgovskom Rakúsku, kde od roku 1835 fakticky nevládol cisár Ferdinand V. (ktorý cisárom nikdy byť nechcel a stal sa ním len vďaka tomu, že jeho otec František I. si nedovolil porušiť „posvätné právo“ prvorodeného syna na trón, pretože v ňom videl pilier stability ríše), ale jeho kabinet (okrem všeobecne známeho kancelára kniežaťa Klementa Václava Metternicha predovšetkým dvaja českí šľachtici – minister neviemčoho knieža František Kolovrat – Lichtenštajnský a policajný prezident gróf Josef Sedlnický), sa absolutistickej vláde pomerne dlhý čas úspešne darilo všetky snahy o reformy potláčať. Keď sa však problémy nahromadili nad únosnú mieru, prepukli v marci 1848 nepokoje s nekontrolovateľnou energiou.
Najprv 13. marca v samotnej Viedni. Nenávidený Metternich abdigoval hneď v noci na 14. marca a cisár zakázal proti ľudu použiť násilie. Viedenčania sa nakrátko upokojili, nepokoje sa však rozšírili do celej monarchie – 15. marca vypukla revolúcia v uhorskej Pešti, v júni v Prahe (tam to rázne vyriešil generál Windischgrätz).
V októbri vypuklo ďalšie povstanie vo Viedni, takže cisársky dvor radšej opustil Hofburg a uchýlil sa do bezpečnejšieho Olomouca. Tam to vzala do rúk cisárova švagriná arcivojvodkyňa Žofia a v spolupráci s novou vládou Felixa Schwarzenberga a armádou pod velením Alfreda Windischgrätza a Václava Radeckého sa pustila do potláčania povstaní a obnovy prestíže monarchie. Vyvrcholením bolo odstúpenie cisára Ferdinanda V. a prekvapujúca korunovácia jeho synovca, 18-ročného Žofiinho syna Františka Jozefa I. (2. decembra 1848 v rezidencii olomouckého arcibiskupa).

Najnespokojnejší Maďari (vedení bývalým ministrom financií Lajosom Kossuthom s titulom predsedu Výboru na obranu vlasti) síce boli v októbri 1848 pri Schwechate rakúskou armádou porazení a Windischgrätz obsadil aj uhorské hlavné mesto Pozsony (Bratislavu), Kossuth však zobral uhorské korunovačné klenoty, presťahoval vládu do Debrecenu na východe Uhorska a 24. apríla 1849 tam vyhlásil detronizáciu Habsburgovcov a samostatné Uhorsko (a postavil sa do jeho čela s titulom „regent-prezident“, aby boli spokojní rojalisti aj republikáni). To už ale bolo veľa aj na nového cisára, ktorý požiadal o pomoc spriatelené Rusko (zaujímavé je, že tento krok mu už predtým doporučoval Windischgrätz, ale vyslúžil si za to len odvolanie z čela armády). 13. augusta 1849 boli maďarské vojská pri Világoši (dnes Siriu v Rumunsku) porazené – a to tak, že „világoš“ sa dodnes používa ako synonymum slova „výprask“. Kossuth síce unikol, ale ruské vojská pokračovali až do Pešti a po jej dobytí nasledovali rýchle rozsudky smrti nad väčšinou revolučných vodcov (samozrejme vrátane Kossutha, ktorý bol odsúdený v neprítomnosti).
Tým bolo posledné ohnisko revolúcie zlikvidované, cisár zaviedol tvrdý režim (ktorého ústrednou postavou sa stal minister vnútra Alexander Bach), situácia v monarchii sa na pár rokov ukľudnila… a v duchu hesla „keď je somárovi najlepšie, ide na ľad tancovať“ sa František Jozef pustil do zápasu s Bismarckovým Pruskom o vedúce postavenie medzi nemeckými štátmi. Až Bismarckovo víťazstvo v prusko-rakúskej vojne v roku 1866 prinútilo Františka Jozefa (za výdatného prispenia manželky Alžbety, známejšej pod menom Sissi, ktorej náklonnosť k Maďarom a zvlášť k istému grófovi Andrássymu, ktorý v revolúcii 1848/49 bojoval po Kosuthovom boku, bola neprehliadnuteľná) uvedomiť si nutnosť dohody s Maďarmi. Vo februári 1867 teda dochádza k rakúsko-maďarskému vyrovnaniu a vzniká dualistické Rakúsko-Uhorsko. Pri príležitosti svojej korunovácie za uhorského kráľa vyhlásil František Jozef rozsiahlu amnestiu, ktorá sa vzťahovala aj na Kossutha, ten ju však prijať odmietol a dožil v talianskom exile. Využil ju však nám už známy gróf Gyula Andrássy, ktorý sa vzápätí stal predsedom uhorskej vlády.

Parlament v Budapešti © lojzo, 2007

Hlavný vstup
V roku 1882 bola vypísaná na nové sídlo Národného zhromaždenia architektonická súťaž. Víťazom sa stal profesor Imre Steindl a podľa jeho návrhu bola impozantná budova aj postavená. Zaujímavé je, že (s menšími úpravami) boli realizované aj projekty, ktoré v súťaži obsadili druhé a tretie miesto – obidve budovy stoja hneď naproti parlamentu, v jednej pôvodne sídlil Najvyšší súd, dnes je tam etnografické múzeum (autor Alajos Hauszmann), v druhej je ministerstvo poľnohospodárstva (autor Gyula Bukovics). Stavba parlamentu bola zahájená 12. októbra 1885 a dokončená v roku 1904. Steindl svoje vrcholné životné dielo nikdy nevidel dokončené, počas výstavby oslepol.

Model Parlamentu zo zápaliek – je ich vraj 100.000

Prvé, druhé a tretie miesto v architektonickej súťaži: Dolu pri Dunaji Steindlov Parlament, vľavo hore Hauszmannov Najvyšší súd, vpravo hore Bukovicsovo Ministerstvo poľnohospodárstva

Severné krídlo

Parlament v noci z paluby lode © lojzo, 2007

Reprezentatívne ústredné schodisko…

…a bohato zdobený strop nad ním


Centrálny priestor pod kupolou


Svätoštefanská koruna uhorských kráľov a ostané korunovačné klenoty sú vystavené priamo v centre Parlamentu

Studňa na klimatizačné médium – ľad
Od svojho vzniku sa budova parlamentu vlastne takmer nezmenila, s výnimkou faktu, že v druhej polovici 20. storočia na vrchol kupoly pribudla červená hviezda (v roku 1990 samozrejme zase odstránená). Vzhľadom na svoju rozľahlosť a členitosť detailov však vyžaduje časté opravy a rekonštrukcie, takže obvykle je nejaká jej časť obostavaná lešením.

Netrúfam si odhadnúť, koľko kilometrov rebier sa tu nachádza

Zlato, všade samé zlato – niektoré časti výzdoby sú až gýčovito pompézne

Rokovacia sála Národného zhromaždenia

Cigary ráčte odložiť vo foyeri

A na rozlúčku ešte raz hviezda pod centrálnou kupolou.
- Najkrajšie miesta sveta (Slovart, Bratislava 2005)
- Barbara Olszánska, Tadeusz Olszánski: Budapešť (Ikar, Praha 2001)
- Vladimír Segeš a kolektív: Kniha kráľov. Panovníci v dejinách Slovenska a Slovákov (SPN, Bratislava 2003)
- internet (kade – tade)
A pre tých z vás, ktorým sa tento fajný dom páčil, mám dobrú správu: Do Budapešti sa čoskoro ešte párkrát vrátime.
lojzo | 20. 8. 2012 Po 18:36 | Architektúra Cesty História | 52 komentárov
Komentáre
Pri komentovaní vás prosíme o dodržiavanie elementárnych zásad slušnosti.
Pokiaľ neviete, aké to sú, asi vám niet pomoci, ale predsa len - skúste pozrieť do záveru tohto článku.
Je zajímavé srovnat možnosti návštěvy parlamentu maďarského a našeho. U nás se s velkou parádou pořádají párkrát do roka dny otevřených dveří a korunovační klenoty jsou zavřené na sedm zámků, v Maďarsku je tomu zřejmě jinak. Nebo není?
[2] Je. Korunovačné klenoty sú vystavené stále a budova parlamentu je prístupná denne. Akurát pre veľký záujem je lepšie objednať si lístky vopred.
Ještě k tomu největšímu parlamentu v Evropě: A co to monstrum, co postavil Ceausescu v Bukurešti?
[4] To je o desať metrov nižšie.
Ale vážne – teraz si ma dostal. Evidentne zdroje, z ktorých som čerpal, nie sú celkom spoľahlivé. Ten bukurešťský má podľa wikipédie pôdorysné rozmery 270×240 metrov, čo je evidentne viac.
Víš, co je zajímavé? Poslouchal jsem koncert Queen, potom si pustil Parliament, klikl sem a vidím parlament, který mi připomíná Freddieho, protože při legendárním maďarském koncertu Queen ho chtěl koupit. Aspoň se to říká.
Potěšilo mne to s tím zákazem překročení výšky, to jsem netušil. Snad to vydrží. A snad se centrum nesmrskne.
Maďarský Parlament v Budapešti je opravdu moc fajný domek Taky bych se tam ráda čoskoro vrátila
Heslo týždňa : Dámske kolienko – východiskový bod pre mužov, ktorí smerujú k vyšším cieľom. (Robert Lembke) – Myslím, že jsou i takoví, kteří se při dobývání vyšších cílů spokojí s chlapskými lokty.
nakoľko tu furt nefunguje jeden nemenovaný oník tak už neviem, kde tá pôvodná debata bola, tak to dám sem, aj keď sem to patrí asi ako umelé mihalnice k SV
som prišla na to, čo je to to Dámske koliesko. totiž to je to koliesko, ktoré majú dámy oproti pánom navyše
jééé Budapešť. pekné mesto to je. a tie fotky sú nádherné. dík Lojzík. asi starnem, čičo, sa tu nadchýňam nad civilizačnými objektami?!
prvá fotka skvelá, číslo 17 a 29 – tá hviezdica kupolovitá je prekrásna, aj dobre odfotená.
super je fotka č.19 – výborná!
obdivujem človeka, ktorý poskladal ten krásny model zo zápaliek! trpezlivosť mu teda iste nechýba!
Lojzík iste vie, prečo je ten korunný krížik taký šmatľavý
Paráda!! Nejen, že je pěkný sám o sobě, ale překrásně nafocený! Umíš to! Líbí
[14] Výkladů pro šmatlavý kříž je několik, ale možná ten pravý a jedině správný dávají jen v Budapešti a Lojzo nám ho jistě prozradí
.
Studna s ledem by prospěla i našim poslancům, sem tam by potřebovali zchladit hlavy, ale na druhé straně by se mohli začít vymlouvat na zamrzlé myšlení.
[16] O pôvode či dôvode šikmého kríža som netušil nič, česká wikipédia tvrdí toto:
"Koruna má nakloněný kříž. Podle legendy existuje v tomto smyslu souvislost s Ladislavem Pohrobkem, který se roku 1440 ihned po narození měl stát uherským králem, ale zpočátku se nemohl prosadit. Na uherský trůn místo něj nastoupil polský král Vladislav (strýc Vladislava Jagellonského). Ladislavova matka Alžběta poté údajně pověřila dvorní dámu Helene Kottannerovou, aby uherskou štěpánskou korunu ukradla a přivezla ji do Komárna. Při transportu byl prý kříž poškozen.
Podle jiné legendy byl kříž ohnut záměrně Habsburky, aby zlomili „magické síly“, jež Maďaři své koruně přisuzovali.
Podle jiných symboliků má nakloněný kříž znamenat poklonu před Bohem."
(Nemecká wiki tvrdí od slova do slova to isté, slovenská zaryto mlčí a po maďarsky neviem.)
[18] Ten Ladislav Pohrobek je, zdá se, skutečně jen legenda. Podíváš-li se na anglickou Wikipedii, najdeš tam Matyáše, bratra Rudolfa II., s korunou s nepochroumaným křížkem. Tamtéž se uvádí, že kříž byl ohnut v 17. století, pravděpodobně tak, že někdo prudce přibouchl ocelové víko schránky, v níž byla koruna nesprávně usazena.
Hm, tak veko schránky… celkom ma zaujala predstava, že ten krížik prišiel k ujme, kým bola koruna na kráľovskej hlave – napríklad keď sa niektorý z uhorských kráľov vracal v noci domov, zmohnutý panovníckymi povinnosťami… a za dvermi naňho čakala kráľovná s valčekom v ruke.
[20] Myšlenka je to zajímavá, ale asi neobstojí. Tuhle korunu měl každý uherský král na hlavě jen jednou za život – při své korunovaci. A představa královny, fláknuvší svého právě korunovaného královského chotě válečkem na nudle, je také poněkud za vlasy přitažená. Copak královny vařily? Navíc lze předpokládat, že pokud už ho majzla, tak něčím, co bylo po ruce. A z královských apartmánů to bylo do kuchyně zatraceně daleko…
Krásné je to celé. Jsem to tu minule asi nějak přeskočila. Měla jsem dojem, že poslední fotka byly korunovační klenoty, a ono je ještě móře obrázků po nich. Zajímavé legendy – osobně bych se přikláněla k pokloně před Bohem, protože kdyby to někdo zohnul z ledabylosti nebo naschvál, tak by se to přece zase dalo narovnat, ne ?
lojzojago
Další temné místo v dějinách. Váleček? Jiný těžký předmět? Náhoda? Úmysl? Politický či náboženský podtext? Vidím to nejméně jako téma na disertační práci.
[22] Problém je, že ten křížek není původní,byl tam dodán až někdy v 16. století, kdy nahradil původní dvouramenný (tzv. patriarší) křížek s jakýmsi ostatkem. Ostatně podívej se sem.
[25] Proč by to měl být problém ? Původní nebo ne, buď ho tam přivařili rovně a ohnuli později nebo ho schválně přivařili našikmo rovnou. Popřípadě mohl být nějaký nešikovný nebo připitý zlatník, ale na to si asi u takových vzácných předmětů jako je koruna dávali pozor. Koukla jsem na článek, ale moc mi nepomohl. Povídá vpodstatě to stejné, co lojzo.
[26] Pravda. Je to jako s tou sekerou po pradědečkovi: Dědeček jí dal nové topůrko a otec nové ostří, ale pořád je to sekera po pradědovi.
[23] Jiný těžký předmět? už to mám! kráľ zatúžil robiť niečo normálne mužné, išiel drevo rúbať no a klepol si sekerou po hlave. našťastie mal tú korunu a tá mu zachránila život. tak ten krížik nechal ohnutý na znak vďaky k Bohu
„který se roku 1440 ihned po narození měl stát uherským králem, ale zpočátku se nemohl posadit.“
to sa malým deťom docela stáva
„Ladislav, král český, který byl pohrobek, se narodil po smrti svých rodičů."
Jéééj, naša kaviareň je slávna, už nás aj citujú! (bohužiaľ bez uvedenia zdroja )
Prečítajte si odstavec venovaný budapeštianskemu parlamentu tu a porovnajte si ho s druhým odstavcom tohto článku… akoby mu z oka vypadol!
[38] Možná jsou jednovaječná dvojčata.
/ A za velmi dramatických a dosud neobjasněných důvodů po narození rozdělená a každé dáno na výchovu jinam /.
[38] Ale koukám, že na to něco dohlédlo a uvedlo, že je to opsané.
[41] Áno, konkrétne Copyscape. Našiel som o tomto programe zmienku u WuWeja, tak som vyskúšal. A – úspešne!
[42] Zajímavé, ale na obrázky to bohužel nefunguje. Ale WuWejův článek už je pět let starý, tak možná už něco existuje.
[38] To jsou teda věci! Jak by se dalo zjistit, který článek je staršího data? (Ne, že bych lojza podezírala z plagiátorství, ale zdá se mi to dost podstatné…)
[38] Z toho si nic nedělej Mé fotografie si bez ptaní půjčují i mnohem renomovanější plátky…
[45] Dobrá otázka! Ja ju zodpovedať neviem, ale snáď sem časom zablúdi nejaký ajťák, ktorý to vedieť bude.
[46] Veď si z toho ani nič nerobím, len ma to zaujalo. Ja sa tiež nikoho nepýtam, keď sa rozhodnem použiť nejaký obrázok (napríklad do v seriálu o hydroplánoch), ale obvykle sa snažím uviesť, odkiaľ som ho prevzal.
[46] Hm, vzhledem k tomu, jak pěkné fotky děláš, by ses měl aspoň ohradit. Vylepí-li si je někdo na svých stránkách s reklamou, má z toho profit.
Prekrasne reportaz. Len doplnim: 1884, cize rok pred budovanim parlametu, sa narodil moj otec!
PS Kto bol v Budapesti a nejedol madarsku stravu, ten este nezil…