Parlament v Budapešti

Dnes oslavujú naši južní susedia významný štátny sviatok, Deň Svätého Štefana. Tak sa pri tej príležitosti pozrime na jeden fajný dom v centre Budapešti.

Budapeštiansky Parlament (výstižnejší je originálny názov Országház, teda niečo ako „dom štátu“) je sídlom najvyšších maďarských orgánov – nielen samotného Národného zhromaždenia (ktoré má 368 poslancov, čo je v pomere k počtu obyvateľov Maďarska – 10 miliónov – dosť vysoký počet), ale aj prezidenta a vlády. Je vraj najväčšou budovou Maďarska a najväčším parlamentom v Európe (toto tvrdenie uvádza na pravú mieru Jago v komentári č.4) – 268 metrov dlhý, 123 metrov široký a 96 metrov vysoký. Má 691 miestností, 20 kilometrov schodísk a je postavený zo 4 miliónov tehál. Svojou hmotou, množstvom gotických veží a obrovskou kupolou jednoznačne ovláda celé nábrežie Dunaja v Budapešti.

bpar-04

Parlament v Budapešti © lojzo, 2007

Ako obvykle na úvod trochu histórie:

Hoci Napoleon Bonaparte bol v roku 1815 porazený, jedným z dôsledkov jeho „vývozu revolúcie“ bol celoeurópsky nárast nacionalizmu a liberalizmu. V habsburgovskom Rakúsku, kde od roku 1835 fakticky nevládol cisár Ferdinand V. (ktorý cisárom nikdy byť nechcel a stal sa ním len vďaka tomu, že jeho otec František I. si nedovolil porušiť „posvätné právo“ prvorodeného syna na trón, pretože v ňom videl pilier stability ríše), ale jeho kabinet (okrem všeobecne známeho kancelára kniežaťa Klementa Václava Metternicha predovšetkým dvaja českí šľachtici – minister neviemčoho knieža František Kolovrat – Lichtenštajnský a policajný prezident gróf Josef Sedlnický), sa absolutistickej vláde pomerne dlhý čas úspešne darilo všetky snahy o reformy potláčať. Keď sa však problémy nahromadili nad únosnú mieru, prepukli v marci 1848 nepokoje s nekontrolovateľnou energiou.

Najprv 13. marca v samotnej Viedni. Nenávidený Metternich abdigoval hneď v noci na 14. marca a cisár zakázal proti ľudu použiť násilie. Viedenčania sa nakrátko upokojili, nepokoje sa však rozšírili do celej monarchie – 15. marca vypukla revolúcia v uhorskej Pešti, v júni v Prahe (tam to rázne vyriešil generál Windischgrätz).
V októbri vypuklo ďalšie povstanie vo Viedni, takže cisársky dvor radšej opustil Hofburg a uchýlil sa do bezpečnejšieho Olomouca. Tam to vzala do rúk cisárova švagriná arcivojvodkyňa Žofia a v spolupráci s novou vládou Felixa Schwarzenberga a armádou pod velením Alfreda Windischgrätza a Václava Radeckého sa pustila do potláčania povstaní a obnovy prestíže monarchie. Vyvrcholením bolo odstúpenie cisára Ferdinanda V. a prekvapujúca korunovácia jeho synovca, 18-ročného Žofiinho syna Františka Jozefa I. (2. decembra 1848 v rezidencii olomouckého arcibiskupa).

bpar-01

Najnespokojnejší Maďari (vedení bývalým ministrom financií Lajosom Kossuthom s titulom predsedu Výboru na obranu vlasti) síce boli v októbri 1848 pri Schwechate rakúskou armádou porazení a Windischgrätz obsadil aj uhorské hlavné mesto Pozsony (Bratislavu), Kossuth však zobral uhorské korunovačné klenoty, presťahoval vládu do Debrecenu na východe Uhorska a 24. apríla 1849 tam vyhlásil detronizáciu Habsburgovcov a samostatné Uhorsko (a postavil sa do jeho čela s titulom „regent-prezident“, aby boli spokojní rojalisti aj republikáni). To už ale bolo veľa aj na nového cisára, ktorý požiadal o pomoc spriatelené Rusko (zaujímavé je, že tento krok mu už predtým doporučoval Windischgrätz, ale vyslúžil si za to len odvolanie z čela armády). 13. augusta 1849 boli maďarské vojská pri Világoši (dnes Siriu v Rumunsku) porazené – a to tak, že „világoš“ sa dodnes používa ako synonymum slova „výprask“. Kossuth síce unikol, ale ruské vojská pokračovali až do Pešti a po jej dobytí nasledovali rýchle rozsudky smrti nad väčšinou revolučných vodcov (samozrejme vrátane Kossutha, ktorý bol odsúdený v neprítomnosti).

Tým bolo posledné ohnisko revolúcie zlikvidované, cisár zaviedol tvrdý režim (ktorého ústrednou postavou sa stal minister vnútra Alexander Bach), situácia v monarchii sa na pár rokov ukľudnila… a v duchu hesla „keď je somárovi najlepšie, ide na ľad tancovať“ sa František Jozef pustil do zápasu s Bismarckovým Pruskom o vedúce postavenie medzi nemeckými štátmi. Až Bismarckovo víťazstvo v prusko-rakúskej vojne v roku 1866 prinútilo Františka Jozefa (za výdatného prispenia manželky Alžbety, známejšej pod menom Sissi, ktorej náklonnosť k Maďarom a zvlášť k istému grófovi Andrássymu, ktorý v revolúcii 1848/49 bojoval po Kosuthovom boku, bola neprehliadnuteľná) uvedomiť si nutnosť dohody s Maďarmi. Vo februári 1867 teda dochádza k rakúsko-maďarskému vyrovnaniu a vzniká dualistické Rakúsko-Uhorsko. Pri príležitosti svojej korunovácie za uhorského kráľa vyhlásil František Jozef rozsiahlu amnestiu, ktorá sa vzťahovala aj na Kossutha, ten ju však prijať odmietol a dožil v talianskom exile. Využil ju však nám už známy gróf Gyula Andrássy, ktorý sa vzápätí stal predsedom uhorskej vlády.

bpar-06

Parlament v Budapešti © lojzo, 2007

 
V roku 1873 vzniklo spojením troch dovtedy samostatných miest na Dunaji (Pešť, Budín a Starý Budín) nové hlavné mesto Budapešť a rýchlo sa stalo jednou z najrýchlejšie sa rozvíjajúcich európskych metropol. A tu sa už dostávame priamo k fajného domu, ktorému sa dnes venujeme – uhorskému (dnes maďarskému) Parlamentu.
 
bpar-09

Hlavný vstup

V roku 1882 bola vypísaná na nové sídlo Národného zhromaždenia architektonická súťaž. Víťazom sa stal profesor Imre Steindl a podľa jeho návrhu bola impozantná budova aj postavená. Zaujímavé je, že (s menšími úpravami) boli realizované aj projekty, ktoré v súťaži obsadili druhé a tretie miesto – obidve budovy stoja hneď naproti parlamentu, v jednej pôvodne sídlil Najvyšší súd, dnes je tam etnografické múzeum (autor Alajos Hauszmann), v druhej je ministerstvo poľnohospodárstva (autor Gyula Bukovics). Stavba parlamentu bola zahájená 12. októbra 1885 a dokončená v roku 1904. Steindl svoje vrcholné životné dielo nikdy nevidel dokončené, počas výstavby oslepol.

bpar-13

Model Parlamentu zo zápaliek – je ich vraj 100.000


bpar-00

Prvé, druhé a tretie miesto v architektonickej súťaži: Dolu pri Dunaji Steindlov Parlament, vľavo hore Hauszmannov Najvyšší súd, vpravo hore Bukovicsovo Ministerstvo poľnohospodárstva

bpar-11

Severné krídlo

Z architektonického hľadiska je tento fajný dom vrcholnou ukážkou neskorého romantizmu a Steindl bol nepochybne inšpirovaný parlamentom londýnskym. Tvaroslovie stavby je dôsledne novogotické, symetrická dispozícia s dvoma krídlami je však typicky baroková. Ústrednou dominantou je impozantná kupola, s rozmermi v gotike nepredstaviteľnými. Jej výška 96 metrov pripomína rok 896, kedy prišli Maďari do Uhorskej kotliny (rovnako vysoká je aj kupola neďalekej baziliky sv. Štefana a žiadna stavba v centre Budapešti dodnes nesmie túto výšku prekročiť).
 
bpar-34

Parlament v noci z paluby lode © lojzo, 2007

Hlavná fasáda je obrátená na nábrežie Dunaja, hlavný vchod (vyhradený štátnym návštevám; poslanci i bežní návštevníci vchádzajú jedným z bočných vchodov) je však z opačnej strany. Ním sa vchádza do pompéznej sály s majestátnym schodiskom, ktoré nás privedie až do šestnásťuholníkového centrálneho priestoru pod kupolou, kde sa kedysi konali spoločné zasadnutia oboch komôr uhorského parlamentu (dnes je maďarský parlament jednokomorový, takže pod kupolou sú vystavené korunovačné klenoty).
 
bpar-15

Reprezentatívne ústredné schodisko…

bpar-14

…a bohato zdobený strop nad ním

bpar-17
bpar-18

Centrálny priestor pod kupolou

bpar-19
bpar-16

Svätoštefanská koruna uhorských kráľov a ostané korunovačné klenoty sú vystavené priamo v centre Parlamentu

V čase svojho vzniku bola budova najmodernejšou v Európe. Mala elektrické osvetlenie, centrálne vykurovanie (kotolňa bola vo vedľajšej ulici a teplo sa z nej do parlamentu dostávalo podzemným vedením, takže na strechách parlamentu nájdeme komíny len v množstve menšom než malom – ale prečo tam teda sú, netuším) a dokonca klimatizáciu (v parčíku pred budovou sú vybudované studne, do ktorých sa sypal ľad a chlad z neho sa privádzal do rokovacích sál).

bpar-28

Studňa na klimatizačné médium – ľad

Od svojho vzniku sa budova parlamentu vlastne takmer nezmenila, s výnimkou faktu, že v druhej polovici 20. storočia na vrchol kupoly pribudla červená hviezda (v roku 1990 samozrejme zase odstránená). Vzhľadom na svoju rozľahlosť a členitosť detailov však vyžaduje časté opravy a rekonštrukcie, takže obvykle je nejaká jej časť obostavaná lešením.

bpar-30

Netrúfam si odhadnúť, koľko kilometrov rebier sa tu nachádza

bpar-26

Zlato, všade samé zlato – niektoré časti výzdoby sú až gýčovito pompézne

bpar-24

Rokovacia sála Národného zhromaždenia

bpar-27

Cigary ráčte odložiť vo foyeri

bpar-29

A na rozlúčku ešte raz hviezda pod centrálnou kupolou.

Literatúra:
  • Najkrajšie miesta sveta (Slovart, Bratislava 2005)
  • Barbara Olszánska, Tadeusz Olszánski: Budapešť (Ikar, Praha 2001)
  • Vladimír Segeš a kolektív: Kniha kráľov. Panovníci v dejinách Slovenska a Slovákov (SPN, Bratislava 2003)
  • internet (kade – tade)

A pre tých z vás, ktorým sa tento fajný dom páčil, mám dobrú správu: Do Budapešti sa čoskoro ešte párkrát vrátime. ;-)

Komentáre

Pri komentovaní vás prosíme o dodržiavanie elementárnych zásad slušnosti.
Pokiaľ neviete, aké to sú, asi vám niet pomoci, ale predsa len - skúste pozrieť do záveru tohto článku.

TlusŤjochweb | 20. 8. 2012 Po 18:47 |   [1]

Studna na led je můj sen.

reagovať

Jago | 20. 8. 2012 Po 20:30 |   [2]

Je zajímavé srovnat možnosti návštěvy parlamentu maďarského a našeho. U nás se s velkou parádou pořádají párkrát do roka dny otevřených dveří a korunovační klenoty jsou zavřené na sedm zámků, v Maďarsku je tomu zřejmě jinak. Nebo není?

reagovať

lojzo | 20. 8. 2012 Po 20:34 |   [3]

[2] Je. Korunovačné klenoty sú vystavené stále a budova parlamentu je prístupná denne. Akurát pre veľký záujem je lepšie objednať si lístky vopred.

reagovať

Jago | 20. 8. 2012 Po 20:38 |   [4]

Ještě k tomu největšímu parlamentu v Evropě: A co to monstrum, co postavil Ceausescu v Bukurešti?

reagovať

lojzo | 20. 8. 2012 Po 20:44 |   [5]

[4] To je o desať metrov nižšie. 8-)
Ale vážne – teraz si ma dostal. Evidentne zdroje, z ktorých som čerpal, nie sú celkom spoľahlivé. Ten bukurešťský má podľa wikipédie pôdorysné rozmery 270×240 metrov, čo je evidentne viac.

reagovať

Henry Psanecweb | 21. 8. 2012 Ut 2:15 |   [6]

Víš, co je zajímavé? Poslouchal jsem koncert Queen, potom si pustil Parliament, klikl sem a vidím parlament, který mi připomíná Freddieho, protože při legendárním maďarském koncertu Queen ho chtěl koupit. Aspoň se to říká.

Potěšilo mne to s tím zákazem překročení výšky, to jsem netušil. Snad to vydrží. A snad se centrum nesmrskne.

reagovať

Karel | 21. 8. 2012 Ut 7:56 |   [7]

Pěkný článek i fotky.

reagovať

Anerisweb | 21. 8. 2012 Ut 19:21 |   [8]

Maďarský Parlament v Budapešti je opravdu moc fajný domek :-) Taky bych se tam ráda čoskoro vrátila :-)

reagovať

Oby | 22. 8. 2012 St 4:11 |   [9]

Heslo týždňa : Dámske kolienko – východiskový bod pre mužov, ktorí smerujú k vyšším cieľom. (Robert Lembke) – Myslím, že jsou i takoví, kteří se při dobývání vyšších cílů spokojí s chlapskými lokty. :-P

reagovať

SV | 22. 8. 2012 St 10:06 |   [10]

nakoľko tu furt nefunguje jeden nemenovaný oník ;-) tak už neviem, kde tá pôvodná debata bola, tak to dám sem, aj keď sem to patrí asi ako umelé mihalnice k SV ;-)
som prišla na to, čo je to to Dámske koliesko. totiž to je to koliesko, ktoré majú dámy oproti pánom navyše ;-)

reagovať

SV | 22. 8. 2012 St 10:10 |   [11]

jééé Budapešť. pekné mesto to je. a tie fotky sú nádherné. dík Lojzík. asi starnem, čičo, sa tu nadchýňam nad civilizačnými objektami?! 8-O

reagovať

SV | 22. 8. 2012 St 10:12 |   [12]

prvá fotka skvelá, číslo 17 a 29 – tá hviezdica kupolovitá je prekrásna, aj dobre odfotená.
super je fotka č.19 – výborná!

reagovať

SV | 22. 8. 2012 St 10:15 |   [13]

obdivujem človeka, ktorý poskladal ten krásny model zo zápaliek! trpezlivosť mu teda iste nechýba! 8-O

reagovať

SV | 22. 8. 2012 St 10:17 |   [14]

Lojzík iste vie, prečo je ten korunný krížik taký šmatľavý ;-)

reagovať

Wicky | 22. 8. 2012 St 18:13 |   [15]

Paráda!! Nejen, že je pěkný sám o sobě, ale překrásně nafocený! Umíš to! :-)) Líbí :)

reagovať

quick | 22. 8. 2012 St 19:51 |   [16]

[14] Výkladů pro šmatlavý kříž je několik, ale možná ten pravý a jedině správný dávají jen v Budapešti a Lojzo nám ho jistě prozradí
.
Studna s ledem by prospěla i našim poslancům, sem tam by potřebovali zchladit hlavy, ale na druhé straně by se mohli začít vymlouvat na zamrzlé myšlení.

reagovať

lojzo | 22. 8. 2012 St 20:09 |   [17]

[15] Ďakujem!

reagovať

lojzo | 22. 8. 2012 St 20:11 |   [18]

[16] O pôvode či dôvode šikmého kríža som netušil nič, česká wikipédia tvrdí toto:

"Koruna má nakloněný kříž. Podle legendy existuje v tomto smyslu souvislost s Ladislavem Pohrobkem, který se roku 1440 ihned po narození měl stát uherským králem, ale zpočátku se nemohl prosadit. Na uherský trůn místo něj nastoupil polský král Vladislav (strýc Vladislava Jagellonského). Ladislavova matka Alžběta poté údajně pověřila dvorní dámu Helene Kottannerovou, aby uherskou štěpánskou korunu ukradla a přivezla ji do Komárna. Při transportu byl prý kříž poškozen.

Podle jiné legendy byl kříž ohnut záměrně Habsburky, aby zlomili „magické síly“, jež Maďaři své koruně přisuzovali.

Podle jiných symboliků má nakloněný kříž znamenat poklonu před Bohem."

(Nemecká wiki tvrdí od slova do slova to isté, slovenská zaryto mlčí a po maďarsky neviem.)

reagovať

Jago | 22. 8. 2012 St 20:52 |   [19]

[18] Ten Ladislav Pohrobek je, zdá se, skutečně jen legenda. Podíváš-li se na anglickou Wikipedii, najdeš tam Matyáše, bratra Rudolfa II., s korunou s nepochroumaným křížkem. Tamtéž se uvádí, že kříž byl ohnut v 17. století, pravděpodobně tak, že někdo prudce přibouchl ocelové víko schránky, v níž byla koruna nesprávně usazena.

reagovať

lojzo | 22. 8. 2012 St 21:04 |   [20]

Hm, tak veko schránky… celkom ma zaujala predstava, že ten krížik prišiel k ujme, kým bola koruna na kráľovskej hlave – napríklad keď sa niektorý z uhorských kráľov vracal v noci domov, zmohnutý panovníckymi povinnosťami… a za dvermi naňho čakala kráľovná s valčekom v ruke. 8-)

reagovať

Jago | 22. 8. 2012 St 21:32 |   [21]

[20] Myšlenka je to zajímavá, ale asi neobstojí. Tuhle korunu měl každý uherský král na hlavě jen jednou za život – při své korunovaci. A představa královny, fláknuvší svého právě korunovaného královského chotě válečkem na nudle, je také poněkud za vlasy přitažená. Copak královny vařily? Navíc lze předpokládat, že pokud už ho majzla, tak něčím, co bylo po ruce. A z královských apartmánů to bylo do kuchyně zatraceně daleko… :-)

reagovať

Oby | 22. 8. 2012 St 21:41 |   [22]

Krásné je to celé. Jsem to tu minule asi nějak přeskočila. Měla jsem dojem, že poslední fotka byly korunovační klenoty, a ono je ještě móře obrázků po nich. Zajímavé legendy – osobně bych se přikláněla k pokloně před Bohem, protože kdyby to někdo zohnul z ledabylosti nebo naschvál, tak by se to přece zase dalo narovnat, ne ? ;-)

reagovať

quick | 22. 8. 2012 St 21:49 |   [23]

lojzojago
Další temné místo v dějinách. Váleček? Jiný těžký předmět? Náhoda? Úmysl? Politický či náboženský podtext? Vidím to nejméně jako téma na disertační práci.

reagovať

Jago | 22. 8. 2012 St 21:52 |   [24]

[23] Jasně, nejlépe na právnické fakultě v Plzni. :-)

reagovať

Jago | 22. 8. 2012 St 21:55 |   [25]

[22] Problém je, že ten křížek není původní,byl tam dodán až někdy v 16. století, kdy nahradil původní dvouramenný (tzv. patriarší) křížek s jakýmsi ostatkem. Ostatně podívej se sem.

reagovať

Oby | 23. 8. 2012 Št 1:01 |   [26]

[25] Proč by to měl být problém ? Původní nebo ne, buď ho tam přivařili rovně a ohnuli později nebo ho schválně přivařili našikmo rovnou. Popřípadě mohl být nějaký nešikovný nebo připitý zlatník, ale na to si asi u takových vzácných předmětů jako je koruna dávali pozor. ;-) Koukla jsem na článek, ale moc mi nepomohl. Povídá vpodstatě to stejné, co lojzo. :-D

reagovať

Jago | 23. 8. 2012 Št 8:06 |   [27]

[26] Pravda. Je to jako s tou sekerou po pradědečkovi: Dědeček jí dal nové topůrko a otec nové ostří, ale pořád je to sekera po pradědovi.

reagovať

SV | 23. 8. 2012 Št 10:19 |   [28]

[23] Jiný těžký předmět? už to mám! kráľ zatúžil robiť niečo normálne mužné, išiel drevo rúbať no a klepol si sekerou po hlave. našťastie mal tú korunu a tá mu zachránila život. tak ten krížik nechal ohnutý na znak vďaky k Bohu 8-)

reagovať

SV | 23. 8. 2012 Št 10:21 |   [29]

„který se roku 1440 ihned po narození měl stát uherským králem, ale zpočátku se nemohl posadit.“
to sa malým deťom docela stáva ;-)

reagovať

SV | 23. 8. 2012 Št 10:50 |   [30]

ďakujem LojzoJagovi za dejepisné okienko ;-)

reagovať

quick | 23. 8. 2012 Št 12:22 |   [31]

[24] [28] Obávám se, že dokud se případu neujmou na právnické fakultě v Plzni, dějiny budou tápat. :-(

reagovať

quick | 23. 8. 2012 Št 12:23 |   [32]

[29] :-) Hezký den všem.

reagovať

SV | 23. 8. 2012 Št 12:34 |   [33]

[31] dejiny môžu, hlavne, že mne je to jasné ;-)

reagovať

SV | 23. 8. 2012 Št 12:34 |   [34]

[32] aj tebe ;-)

reagovať

Henry Psanecweb | 23. 8. 2012 Št 22:53 |   [35]

„Ladislav, král český, který byl pohrobek, se narodil po smrti svých rodičů."

reagovať

Oby | 23. 8. 2012 Št 23:15 |   [36]

[35] Šykovný ! :-D

reagovať

SV | 27. 8. 2012 Po 9:44 |   [37]

reagovať

lojzo | 3. 12. 2012 Po 8:55 |   [38]

Jéééj, naša kaviareň je slávna, už nás aj citujú! (bohužiaľ bez uvedenia zdroja ;-) )
Prečítajte si odstavec venovaný budapeštianskemu parlamentu tu a porovnajte si ho s druhým odstavcom tohto článku… akoby mu z oka vypadol! 8-)

reagovať

quick | 3. 12. 2012 Po 9:43 |   [39]

[38] Možná jsou jednovaječná dvojčata.
/ A za velmi dramatických a dosud neobjasněných důvodů po narození rozdělená a každé dáno na výchovu jinam /. :-(

reagovať

SV | 3. 12. 2012 Po 11:51 |   [40]

[38] grrr? niekto tu niečo kradne Lojzíkovi? grrrr!

reagovať

Jago | 3. 12. 2012 Po 14:17 |   [41]

[38] Ale koukám, že na to něco dohlédlo a uvedlo, že je to opsané.

reagovať

lojzo | 3. 12. 2012 Po 14:21 |   [42]

[41] Áno, konkrétne Copyscape. Našiel som o tomto programe zmienku u WuWeja, tak som vyskúšal. A – úspešne! ;-)

reagovať

SV | 3. 12. 2012 Po 14:24 |   [43]

[42] super! šikuliak.

reagovať

Jago | 3. 12. 2012 Po 15:09 |   [44]

[42] Zajímavé, ale na obrázky to bohužel nefunguje. Ale WuWejův článek už je pět let starý, tak možná už něco existuje.

reagovať

kety | 3. 12. 2012 Po 16:18 |   [45]

[38] To jsou teda věci! 8-O Jak by se dalo zjistit, který článek je staršího data? (Ne, že bych lojza podezírala z plagiátorství, ale zdá se mi to dost podstatné…)

reagovať

pepa | 3. 12. 2012 Po 16:32 |   [46]

[38] Z toho si nic nedělej Mé fotografie si bez ptaní půjčují i mnohem renomovanější plátky… :-(

reagovať

lojzo | 3. 12. 2012 Po 16:32 |   [47]

[45] Dobrá otázka! Ja ju zodpovedať neviem, ale snáď sem časom zablúdi nejaký ajťák, ktorý to vedieť bude.

reagovať

lojzo | 3. 12. 2012 Po 16:36 |   [48]

[46] Veď si z toho ani nič nerobím, len ma to zaujalo. Ja sa tiež nikoho nepýtam, keď sa rozhodnem použiť nejaký obrázok (napríklad do v seriálu o hydroplánoch), ale obvykle sa snažím uviesť, odkiaľ som ho prevzal.

reagovať

kety | 3. 12. 2012 Po 16:42 |   [49]

[46] [48] Dokud někdo vysloveně nezačne profitovat z práce skutečného autora, obvykle o nic nejde…

reagovať

Jago | 3. 12. 2012 Po 17:01 |   [50]

[46] Hm, vzhledem k tomu, jak pěkné fotky děláš, by ses měl aspoň ohradit. Vylepí-li si je někdo na svých stránkách s reklamou, má z toho profit.

reagovať

king rucolaweb | 3. 3. 2016 Št 4:03 |   [51]

Prekrasne reportaz. Len doplnim: 1884, cize rok pred budovanim parlametu, sa narodil moj otec!

PS Kto bol v Budapesti a nejedol madarsku stravu, ten este nezil…

reagovať

SV | 3. 3. 2016 Št 8:49 |   [52]

[51] tak maďarská strava sa vyskytuje aj inde v Maďarsku, ako v Budapešti ;-)

reagovať

Pripojte svoj komentár!

Môžete používať Texy! syntax.

* Hviezdičkou sú označené povinné údaje.


Rubriky

Najnovšie komentáre

Fotogalérie

    Náhodná fotografia

    Prejdite na fotografiu Salford Quays Lift (Millenium) Bridge

    Všetky fotogalérie


    Obľúbené adresy



    Služobný vchod