Nedeľná chvíľka poézie - Miroslav Válek
Dnešná chvíľka poézie bude trošku dlhšia. Jednak preto, že (po dvoch pesničkároch) tu dnes máme „naozajstného“ básnika a druhak preto, že:
Keď som bol malý, kúpili mi moji starostliví rodičia gramofónovú platňu s básničkami. Počúval som ju stále dokola a za pár dní som ich vedel naspamäť: Panpulóni, Loď, Ťava, Do Tramtárie, Neviditeľné auto, viditeľný strom…
Vlak
aký je to chuligán?
Pozri naň!
Čierny, samé sadze, celý upískaný,
píska, čo len vládze, blýska očiskami!
Píska vlak, iskrí vlak,
zrátaj, koľko hviezd tu je!
Dnes večer si píska každý, kto v ňom cestuje:
beží do diaľky.
Telegrafné stĺpy
ako píšťalky.
Že sa bojíš tmy?
Pískaj si aj ty!
Večer škrtá koľajnice
ako zápalky.
•
O pár rokov neskôr som sa začal zaujímať o to, kto je autorom tých básní – a objavil som meno Miroslav Válek.

Miroslav Válek (bohužiaľ autora karikatúry sa mi nepodarilo rozlúštiť)
•
Po písmenku
Myslel by som, nemám na koho.
Po písmenku si tú pieseň značím,
opíja ma ako alkohol.
Ani toľkých v abecede niet,
Koľko zrád a podlosti a falše.
Nepozeraj, nie, nedívaj sa späť.
aj tá láska, aj tie rozchody.
Keď sme ho na gympli preberali na literatúre, tie básne v čítanke mi ho trochu zošklivili (zvlášť keď som zistil, že je aj ministrom kultúry) – to bolo v čase, keď som pociťoval potrebu revolty voči svetu. Našťastie ho v mojom povedomí čoskoro rehabilitoval Miro Žbirka svojou kongeniálnou interpretáciou Jesennej lásky (aj keď teda trochu mu vyčítam, že kus tej básne zamlčal).
•
a ten čo ľúbil, sklamal sa a ten, čo sklamal, ľúbi.
Prach dlhých, smutných letných dní na staré lístie padá,
poznala príliš neskoro, ako ho mala rada.
Zo všetkých mojich obrázkov mámivý ošiaľ stúpa;
bola to láska? Sklamanie? Aj láska bola hlúpa,
veď chcela všetko naraz mať a všetko naraz stráca.
Koľko ráz v noci májovej hľadeli do mesiaca,
no máj im málo šťastia dal a krátke bolo leto.
Len jeseň, tá vie o všetkom, a jeseň nepovie to.
Šla zima dolu údolím a niesla odkaz máju:
túžieval, čakal, dočkal sa, odišla, nepozná ju.
a ten čo ľúbil, sklamal sa a ten, čo sklamal, ľúbi.
Prach dlhých, smutných letných dní na staré lístie padá,
poznala príliš neskoro, ako ho mala rada.
•
Keď som sa (omnoho neskôr) zoznámil s jeho životnou dráhou, dosť ma prekvapila – prvé básne publikoval v katolíckych časopisoch (prvú báseň mu ako pätnásťročnému uverejnil časopis Plameň), po viacročnej prestávke v päťdesiatych rokoch sa okľukou cez existencializmus dostal až ku komunistickej „angažovanej poézii“ – jej vrcholom je básnická skladba Slovo z roku 1976, venovaná „komunistickej strane, ktorá ma učí stať sa človekom“ (literárny vedec Valér Mikula o nej píše: „V Slove niet ani zložitosti, ani nie je nijako prežívaná, nieto ešte bolestne! Na jeho začiatku bola jednoduchá odpoveď, ku ktorej sa hľadali otázky, boli pripravené slogany, ku ktorým sa hľadali efektné rýmy – a potom sa len prehodilo poradie.“). To už sa okrem poézie venoval aj politike, s nástupom „normalizácie“ sa v januári 1969 stáva ministrom kultúry Slovenskej socialistickej republiky a v tejto funkcii pôsobí takmer 20 rokov (odstúpil v decembri 1988).
•
pre šťastie lebo pre sklamanie hrať,
nezabúdajte, že je problém, na kom
záleží vaše šťastie či pád.
a dámu strážte, ak ju máte rád.
Nepúšťajte ju samu na výlety
– nevieme nikdy, čo sa môže stať.
že silu umu zmôže sila zrád.
V partii často vyhrávajú kone;
jedine kráľ však môže dostať mat.
•
(už dávno nezáleží na mene),
samota prišla bez dotknutia kľučky
a pripomína veci stratené.
i ostatné, čo boli spálené,
prst dažďa chytá vtáka za perute
a kvapky bijú na sklo ako kamene.
a tak jak dávno pália ma jej plamene;
mal som ju rád; no škoda o tom slova,
už dávno nezáleží na mene.
a šerejú sa oči zahmlené,
no ja som iný, ona zmenená je
a dávno nezáleží na mene.
a prúžok dymu, svedok váhavý,
prezradí všetkým, na čo spomíname,
keď nakreslí nám jemne nad hlavy
zlomené srdce a pery zmámené,
čo klamú: nezáleží na mene.
•
Tak či tak, Válek je mojou srdcovou záležitosťou. Pre mňa slovenská poézia rovná sa predovšetkým Válek. A je to tuším jediný slovenský básnik, ktorému som jeho komunistické funkcionárčenie ochotný odpustiť.
•
odkladá si všetky staré listy,
aj tie bez adries.
Les je les
a nik ho neprerobí.
A čo má byť? Má svoje hobby.
naplakal si sa do zásoby.
A vôbec: tu si na zlej adrese.
Les má dosť práce s prezliekaním stromov.
Choď domov.
Uletel ti biely balónik.
A je ti smutno. Niet čo zobrať do rúk.
Dni idú, idú ako rieky k moru,
dni idú, idú a ty tak hrozne sám
pripínaš krídla predstavám.
Máš pod klobúkom krásny kolotoč.
Niekto sa pýta. Neodpovedaj.
Pozri, je jeseň zlatá ako čaj.
Pristáva práve tma, vypína motory.
Niekto len chodí, hovorí, hovorí…
To ty sám so sebou začínaš rozhovor
a je už pozde a je už neskoro.
Vybieha líška z hrdzavého lesa.
Nerozumiete sa.
a čo nám ešte zostáva?
Ešte je toho nadostač, čo zostalo a zahrdzavie.
Len sa mi pre to nerozplač.
Len si ju nechráň ako oko v hlave.
lojzo | 15. 7. 2012 Ne 19:00 | Muzika Osobnosti Poézia | 15 komentárov
Komentáre
Pri komentovaní vás prosíme o dodržiavanie elementárnych zásad slušnosti.
Pokiaľ neviete, aké to sú, asi vám niet pomoci, ale predsa len - skúste pozrieť do záveru tohto článku.
Po delším hledání jsem našel ve své knihovně Přitažlivost, útlou to knížečku veršů Miroslava Válka (Mladá fronta 1962). Jako studenti jsme ji interpretovali v našem divadélku poezie a užasl jsem, kolik si toho z ní ještě pamatuji. Pěkné počtení.
[3] aj ja ho mam doma.. chodila som s nim na Hviezdoslavou kubin.. dobre sa pamata
Marián Varga sa v nedávnom rozhovore vyjadruje aj o Válkovi: „No práve jemu asi vďačím za to, že ma nezakázali. On mi žehlil ‚prúsery‘ a sympatické na tom bolo, že reagoval okamžite – zdvihol telefón a poriadne vynadal riaditeľovi Slovkoncertu. V časoch, keď nepadalo iné oslovenie ako súdruh, ma oslovoval ‚pán Varga‘ a ja jeho ‚pán minister‘.
Ako všetci komunisti, Válek sa nezachoval slušne, ale vedel, čo je slušnosť a tvorivosť, lebo sám bol tvorivý, než sa stal politikom. Do štyridsiatky spísal celé dielo, potom šiel do politiky a ako básnik skončil.“
Mimochodom, ten rozhovor stojí za prečítanie celý: http://kultura.sme.sk/…a-chyba.html#…
tak Varga..to je iný týpek. na jeho hudbu nemam bunky. idem citat ;)
klasika sa dá vždy počúvať http://www.youtube.com/watch?…
Pred pár dňami uplynulo 25 rokov od Válkovej smrti. Zaujímavý článok mu venovalo SME.
[7] Marián Varga by zasloužil zlatým písmem zapsat na seznam nejlepších slovenských hudebníků všech dob
Zmiňuješ Mariána Vargu. Smutná zpráva. Marián Varga ve věku 70 let zemřel.
Pro mne široko daleko nejlepší slovenský muzikant.