Keď som bol malý, kúpili mi moji starostliví rodičia gramofónovú platňu s básničkami. Počúval som ju stále dokola a za pár dní som ich vedel naspamäť: Panpulóni, Loď, Ťava, Do Tramtárie, Neviditeľné auto, viditeľný strom…

Vlak

•

O pár rokov neskôr som sa začal zaujímať o to, kto je autorom tých básní – a objavil som meno Miroslav Válek.

Miroslav Válek (bohužiaľ autora karikatúry sa mi nepodarilo rozlúštiť)

Potom, niekedy v puberte, som zistil, že je autorom aj pesničiek, ktoré som si pospevoval alebo aspoň počúval (v podaní Paľa Hammela a Mariána Vargu) – Po písmenku alebo Smutná ranná električka.

•

Po písmenku

Keď sme ho na gympli preberali na literatúre, tie básne v čítanke mi ho trochu zošklivili (zvlášť keď som zistil, že je aj ministrom kultúry) – to bolo v čase, keď som pociťoval potrebu revolty voči svetu. Našťastie ho v mojom povedomí čoskoro rehabilitoval Miro Žbirka svojou kongeniálnou interpretáciou Jesennej lásky (aj keď teda trochu mu vyčítam, že kus tej básne zamlčal).

•

•

Keď som sa (omnoho neskôr) zoznámil s jeho životnou dráhou, dosť ma prekvapila – prvé básne publikoval v katolíckych časopisoch (prvú báseň mu ako pätnásťročnému uverejnil časopis Plameň), po viacročnej prestávke v päťdesiatych rokoch sa okľukou cez existencializmus dostal až ku komunistickej „angažovanej poézii“ – jej vrcholom je básnická skladba Slovo z roku 1976, venovaná „komunistickej strane, ktorá ma učí stať sa človekom“ (literárny vedec Valér Mikula o nej píše: „V Slove niet ani zložitosti, ani nie je nijako prežívaná, nieto ešte bolestne! Na jeho začiatku bola jednoduchá odpoveď, ku ktorej sa hľadali otázky, boli pripravené slogany, ku ktorým sa hľadali efektné rýmy – a potom sa len prehodilo poradie.“). To už sa okrem poézie venoval aj politike, s nástupom „normalizácie“ sa v januári 1969 stáva ministrom kultúry Slovenskej socialistickej republiky a v tejto funkcii pôsobí takmer 20 rokov (odstúpil v decembri 1988).

•

•

•

Tak či tak, Válek je mojou srdcovou záležitosťou. Pre mňa slovenská poézia rovná sa predovšetkým Válek. A je to tuším jediný slovenský básnik, ktorému som jeho komunistické funkcionárčenie ochotný odpustiť.

•