Nedeľná chvíľka poézie - Miloš Janoušek
Minule som končil tým, že hudobné zoskupenie Jednofázové kvasenie je mojou srdcovkou – takže sa tu s jeho členmi iste nestretávame naposledy. A už je to tu – dnes je na rade Miloš Janoušek.
Miloš Janoušek evidentne pochádza z hudobnej rodiny – okrem neho verejne muzicíruje aj jeho zvolenský príbuzný Miroslav „Vechťo“ Janoušek (pôsobiaci najprv v trampskej skupine Lesní škriatkovia, neskôr v skupine Sosna) a v poslednom čase sa na verejnosti zviditeľnila (či vlastne zpočuteľnila) aj Milošova neter Lenka.
Aby som náhodou nespôsobil v Jednofázovom kvasení nejaké rozbroje či závistlivé pohľady , prezentujem vám aj z Janouškovej (rovnako ako minule z Valúchovej) tvorby tri pesničky a zopár básničiek.
Začneme skvelou etnografickou sondou do života nášho pospolitého ľudu:
•
SLOVÁCI
pri stole sa vysedáva, pri stole sa riešia veci
Natiahnutá ruka dvíha pohár k ústam v pravom uhle
zaťatá päsť na stôl líha
Slováci sme, nimi aj buďme
Víno lejú do pohárov, poháre zas dolu krkom
keď nálada padne na zem
dolieva sa znovu vrchom
Pri stole sa diskutuje, pri stole mocnejú hlasy…
pri stole mládež dospieva
pri stole nám rednú vlasy
Dym sa o steny udiera, hrdlo je na chvíľu suchšie
hostia trochu poodsadnú
pohárik si chytia tuhšie
Zajtra sa zas stretnú inde, veď náš svet je taký malý
Každý národ pyšne chová
svoje drobné rituály
Natiahnutá ruka dvíha pohár k ústam v pravom uhle
zaťatá päsť na stôl líha
však Slováci sme, nimi aj buďme
•
ORLOJ
otvárali ústa a na Pentaxoch clonu
hľadeli, civeli, žmúrali, čumeli
komuže tí svätí asi patria, komu?
vôbec ich, cudzincov, netrápi, čo náš ľud
preinvestoval tu práce a umu
nepatria nikomu – sú naši spoloční
čerstvo zmaľovaní, za vrátkami sedia
majú dosť pohybu, sú totiž otoční
•
MORILI SME MORENU
do hneda, ach, do hneda
dreli sme ju sklonenú
od skorého obeda
Morili sme Morenu
mesiac stál nad obzorom
farbu presne zvolenú
zrejme Drevodekorom
niekto chová divé tuje
iný leje olovo
Niekto víta Vianoce
a Štedrý deň koledou
ja mám rád Scotta Joplina
preto sme ju na hnedo
spoločne sme tvorili
tmavohnedú madonu
Morili, ach, morili
do hneda, hej, do hneda
aj chlap, čo šiel okolo
čumel na to z mopeda
a to pritom videl
iba kúsok z reálu
niekto chová divé tuje
iný leje olovo
Niekto víta Vianoce
a Štedrý deň koledou
ja mám rád Scotta Joplina
preto sme ju na hnedo
ja však chcem sláviť odchod zimy
prvým jarným ragtimom
•
Zatiaľčo u väčšiny pesničkárov sa dosť ťažko rozlišuje text pesničky od básne, u Miloša Janouška je to inak. Jeho básne sa od jeho textov piesní dosť výrazne líšia – už len formou, básne sa totiž vo väčšine prípadov nerýmujú:
•
CHVÁLABOHU ASPOŇ ŽE TIE ZVIERATÁ TAM BOLI
keď Boh tvoril vesmír a Zem a
to všetko okolo
najprv
slony tesal z kameňa
potom
ryby z korku
hady z nylonu
vtáky z peria anjelských vankúšov
a mývaly z pruhovanej špongie
pravda
až na človeka
toho si robil nesústredený
a v unavenom čase
tým sa naozaj
nebudeme chváliť
funkcionalizmus a
udalosti v Írsku
ako maskota
na to je príliš agresívny
priveľmi životaschopný
a má sklony k vulgárnosti
no ale tie zvieratá…
hovorila Stvoriteľovi jeho verná žena
v svetel zapadajúceho slnka
držali sa za ruky
a na všetko zlé
už zabudli
•
V MENE JOHNA PAULA GEORGEA A RINGA
v mene johna paula
georgea a ringa
led zeppelin
ktorý si na nebesiach
pozláť sa meno tvoje
buď viera tvoja
tak na nebi ako aj na zemi
(v štúdiách i v jamovaní)
obdaruj nás svojimi decibelmi
ako i my ich nadeľujeme našim blížnym
pros za nás
za hriešnych
náhle zošedivených beatnikov
(too old to rock´n´roll
too young to die)
a nech viera naša
v reaggae a
v rock´n´roll
zbaví nás
pokušenia ďalej starnúť
amen
•
Minule sa ukázalo, že sem predsa len chodia aj návštevníci, ktorí čítať nechcú či nevedia, takže aj dnes si na záver dáme pesničku vo videoforme. Naspieval ju sám autor, a myslím, že aj vizuálna podoba klipu je predovšetkým jeho dielom – Blues o pohrebe revízora vo výslužbe
A keďže minule som ako bonus pridal pol Valúchovej pesničky, v rámci vyváženosti a spravodlivosti bude bonus aj dnes:
CHODILI SME SPOLU
(text M. Janoušek, remix D. Valúch)
neostrihaní a v texaskách jak v koži
spávali sme doma, no žili sme na korze
Tušili sme, že sa stále niečo krásne stráca
a roky ubiehali jak zmeškaný autobus
Vraveli nám starší, že hlavne treba prežiť
keď sa páni bijú, vždy plače chudoba
Celé roky to vždy niekto myslel s nami dobre
na tie reči dodnes ešte nie sme imúnni
Kým sa vieme stretnúť a dohodnúť a opiť
nebudeme malicherní, ale ani dôslední
A ajhľa takto spieva Chodili sme spolu naživo na koncerte Dušan Valúch:
lojzo | 8. 7. 2012 Ne 19:00 | Muzika Poézia Video | 6 komentárov
Komentáre
Pri komentovaní vás prosíme o dodržiavanie elementárnych zásad slušnosti.
Pokiaľ neviete, aké to sú, asi vám niet pomoci, ale predsa len - skúste pozrieť do záveru tohto článku.
Tak tohle se mi líbí moc. Chytré texty a k tomu ta dvě blues – pustil jsem si i jejich další songy a potěšil jsem se.
ďakujem Lojzík. Miloš je hrozne moc fajn chlap. tá báseň o zvieratách je geniálna
[3] „Miloš je hrozne moc fajn chlap.“ Osobná skúsenosť či názor na základe diela?
Tak či tak, od teba vzácna pochvala!