Nedeľná chvíľka poézie - intímna lyrika
Pozerám, že tento týždeň nám tu okrem obrázka nepribudol žiadny príspevok. Tak aby sme nemali dva pondelňajšie obrázky za sebou, hodím do placu aspoň kus intímnej poézie môjho obľúbeného fínskeho básnika. 
Spomienky triedim, ľudí preberám
A radosť mám, že vprostred toho davu
Vidím ju opäť Že je stále tam
Tie roky letia ako šialené
Stále je krásna, nádherne sa smeje
Tak rátaj, chlapče, šance spálené
Odkedy videl som ju prvý raz
Sme dnes už iní, no stále je to ona
A ten jej úsmev dostane ma zas
Ahoj! Tak ako? – a dovidenia…
Neblbni, chlape – hovorím si vždycky
No tie jej oči, tie sa nemenia
Do plaču dať sa – a či do spevu?
Tak či tak stále zas sa budem tešiť
Na krásne oči, náznak úsmevu
lojzo | 26. 5. 2013 Ne 0:01 | Poézia | 18 komentárov
Komentáre
Pri komentovaní vás prosíme o dodržiavanie elementárnych zásad slušnosti.
Pokiaľ neviete, aké to sú, asi vám niet pomoci, ale predsa len - skúste pozrieť do záveru tohto článku.
[1] No hej, pôvodne som tam mal „Mnoho už krokov spravili moje soby/Zmenila sa aj ona od tej doby“, čo je originálu bližšie, ale toto sa mi zdalo lepšie.
Lojzo, nenaslouchej TlusŤjochově lobby, ještě tu nebyly ostravské roby!
Pěkné. 
Krásné, lojzo. Napřed jsem si říkala, kde se ve Finsku vzal Hron, ale už je mi to úplně jasné. 
[6] Keď tak nad tým rozmýšľam, ono to vlastne nie je preklad, ale nostrifikácia. 
[12] Však ja ho nemám v šuplíku, vyvesil som ho v kaviarni.
„…Rozliate mlieko nemá zmysel riešiť…“ – neviděla bych to tak skepticky. Dobrou fintu na rozlité mlíko zná Tomáš.
