Nedeľná chvíľka poézie - Dušan Valúch
Naša kaviareň začala fungovať v deň letného slnovratu. Takže kým iným by sme mali zahájiť rubriku Nedeľná chvíľka poézie, než niektorým z členov Slnovratu – toho s veľkým S, teda pesničkárskeho združenia, vzniknuvšieho v Bratislave koncom sedemdesiatych rokov.
A lós (s trochou mojej pomoci) padol na Dušana Valúcha.
Dušan Valúch, občianskym povolaním chemický inžinier, dlhoročný zamestnanec Slovnaftu (a zhodou okolností takisto dlhoročný kancelársky spolusediaci môjho krstného otca). V kruhoch folkových známy pod prezývkou Bacil, člen folkového združenia Slnovrat a zakladateľ skupiny Jednofázové kvasenie.
Vybral som pre vás tri texty Valúchových piesní (lebo hovorte si čo chcete, ja tvrdím, že folkové texty sú poéziou). A začneme optimisticky:
kým má čokoľvek
s niekym zdieľa názory
s iným aspoň vek
čosi iné mi však tvrdí
môj vnútorný hlas
kým má zubný kaz
zájde si k zubárovi
raz a potom zas
čosi iné mi však tvrdí
môj vnútorný hlas
kým má preukaz
má v ňom meno má v ňom číslo
oko ucho vlas
čosi iné mi však tvrdí
môj vnútorný hlas
iba ak by bol
sám samučký ako brankár
keď dostane gól
to tvrdí môj vnútorný hlas a ja
tvrdím že je vôl
naporúdzi dôkaz mám
že môj vnútorný hlas a ja
sme minimálne dvaja
ja množina on množina
urobíme prienik
a v ňom sa zračí výsledok
mladý schizofrienik
•
kvitnú v krígľoch pod lipami
dokonale obklopení
sme tu vlastne celkom sami.
svetabôľu a sentimentu
pokrčený, uprášený
ako vrece od cementu
v tele mierne zavalitý
chcem na teba celý dnešný
večer súkať banality
nech je klišé ešte kliššie!
všetko strácam, čas aj sily
tak mi je ma zrazu ľúto
až sa oči zarosili
Jarná noc je chladná cela
keď vrchný skríkne: „Záverečná!“
Vzal som si ťa. Či si chcela?
Neviem, si dosť nevýrečná
Vzal som si ťa k sebe domov
samému sa smutno tacká
ty to chápeš, moja milá
zakyckaná pivná tácka
kvitnú v krígľoch pod lipami
dokonale obklopení
sme tu vlastne celkom sami.
na táckach do mojej zbierky
Nikdy sa nevydajú
naše spoločné frajerky
•
v noci ma budí detský plač
hľadanie krupicovej kaše
a súboj s tmou o vypínač
Ja ale nemienim sa pohnúť
ani sa veru nepohnem
slabo ste ma mamko ohýbali
ja sám sa už teraz vprostred noci
neohnem
vedia, kde hľadať útechu
Príroda čo-to rieši sama
to býva základ úspechu
Žena hneď hypnoticky vstáva
ďalej spí a pritom funguje
jedno kŕmi, druhé cikať dáva
spiaca žena v jednom švungu jé, jé,jé
s láskou ju tajne sledujem
šikovne sa zvŕta a točí
vôbec nič ju nedeprimuje
Chcem, ale nevydržím čakať
kým obnoví tu kľud a mier
žena spí a asi ani nevie, ako musí makať
a mňa uspáva mixér, ktorým vrčí spoza dvier
ráno je ako zaucho
žena vyzerá, že ešte chrní
a ja s aktovkou pod pazuchou
deriem sa spod periny k dverám
cez kúpeľňu prebíjam sa vpred
prostriedky príliš nevyberám
Ide tu o lepší, krajší svet!
s láskou ma tajne sleduje
vie, že necúvnem a nezabočím
aj keď práve nenapredujem
vie, že by pristal mojim perám
úsmev, keď kliesnim cestu vpred
vie, že prostriedky nevyberám
vie, že prostriedkov niet
•

Jednozázové kvasenie oslavuje tohto roku 30 rokov (Zdroj)
Ako bonus ešte polovica pesničky štvrtej:
hoci ja im vykám
idú, idú, zatiaľ sa
nedostali nikam
mám k tomu všetko len nie
dostatočné vysvetlenie
a výsledok je tu
hodinky len s námahou
ručičkami pletú
pletú si čas minulý a budúci
je z nich prístroj zrazu celkom nesúci
nesúc ich do opravovne:
čas nemožno falšovať
hodiny musia ísť presne
veď čas, to sú peniaze
falšovanie je trestné
Veď čas, to sú peniaze
no peniaze často nie sú
•
– to aby si na svoje prišli aj pesimisti a realisti.
A by boli spokojní aj tí, ktorí piesňové texty za poéziu nepovažujú, tak aj dve básničky…
•
Do práce kráčam
som ropár
Nie som sám
je nás zopár
K rafinérii kráčam
a už sa teším
Večer budem opäť rafinovanejší
•
Šíri sa sem z parlamentu
veľká škvrna atramentu
Môže to byť väčšia hrozba
než v mori fľak ropný
veď tam okrem uznášania
všetkého sú schopní
…a jeden prípitok:
Vôkol nás číha nebezpečie
sme stále jednou nohou v hrobe
Nuž nech nám víno hrdlom tečie
kým nie sú v hrobe nohy obe
•
Na okraj: Jednofázové kvasenie, kapela vzniknutá najprv ako „pridružená výroba“ Slnovratu, potom pokračujúca ako jeho „následník“ a najnovšie fungujúca ako „jadro“ Slnovratu obnoveného, je mojou srdcovkou – takže sa tu s jeho členmi iste nestretávame naposledy.
A na záver, aby som vyšiel v ústrety aj návštevníkom, ktorí nevedia či nechcú čítať, jedna pesnička Dušana Valúcha vo videoforme:
lojzo | 1. 7. 2012 Ne 19:00 | Muzika Poézia Video | 8 komentárov
Komentáre
Pri komentovaní vás prosíme o dodržiavanie elementárnych zásad slušnosti.
Pokiaľ neviete, aké to sú, asi vám niet pomoci, ale predsa len - skúste pozrieť do záveru tohto článku.
Zdá se mi to nějaké povědomé. Nebo jsem naladěná na podobné vlně ? Pěkně se to četlo… a při zvukovém projevu jsem se i celkem chytala. Lojzo, je to fajn, včetně formy… díky.
Yettiho poznám,kedysi to hrávali v rádii…ale nie je to moja šálka kávy
teeeeeeeeda! tie texty su super! (ale koso to zaspieva lepsie si myslim)