Mocnári prvej svetovej - František Jozef

Sté výročie atentátu na arcivojvodu Františka Ferdinanda, ktorý viedol k prvej svetovej vojne, nám tu v príslušnom čase pripomenul Jago. V duchu jeho rozhodnutia „použít výhradně vlastní obrázky“ a v súlade s učením o úlohe osobností v dejinách som aj ja načrel do svojej zbierky a predstavím či pripomeniem vám panovníkov, ktorí v dobe prvej svetovej vojny (ktorej sté výročie si ešte stále pripomíname) vládli svetu (alebo teda aspoň Európe ;-) ).

Začneme tým naším – starým Procházkom. ;-)

Jeho cisárske a kráľovské Apoštolské veličenstvo František Jozef I., z Božej vôle rakúsky cisár, český, uhorský, lombardský a benátsky, dalmátsky, chorvátsky, slavónsky, haličský, vladimirský a ilýrsky kráľ, jeruzalemský kráľ, rakúsky arcivojvoda, toskánsky a krakovský veľkovojvoda, lotrinský, salzburský, štajerský, korutánsky, kranský a bukovinský vojvoda, sedmohradské veľkoknieža, moravský markgróf, hornosliezsky, dolnosliezsky, modenský, parmský, piacenzský, tešínsky, dubrovnícky a zadarský vojvoda, habsburský, tirolský, kyburský a goricijský kniežací gróf, tridentské a brixenské knieža, hornolužický, dolnolužický a istrijský markgróf, srbský veľkovojvoda, atď.

frajo-01

Prvý oficiálny portrét mladého cisára, používaný na minciach od roku 1852.

frajo-02

Mladý mocnár na spolkovom toliari z roku 1857.

 

Svojou ambicióznou matkou odmalička vychovávaný k tomu, že raz zasadne na trón – na ktorý ho napokon trochu predčasne, ako 18-ročného, vyniesla revolúcia v roku 1848 (okolnosti som trochu opísal tu). Po tom, čo sa stal cisárom, si síce povzdychne „Zbohom, moja mladosť“, ale svojej úlohy sa ujíma s plnou zodpovednosťou.
Keďže hneď po nástupe na trón nechal nekompromisne zlikvidovať ohniská revolúcie na celom území ríše, rozohnať kroměřížsky snem (z ktorého mala vzísť nová ústava) a nastolil absolutistickú vládu (personifikovanú ministrom vnútra Alexandrom Bachom), obľubu u svojich poddaných si získaval len ťažko a pomaly. O dvadsať rokov neskôr však už bol rešpektovaným a obľúbeným panovníkom, z absolutistického vládcu sa pomerne plynulo menil na konštitučného monarchu. Jeho vláda stála na troch „armádnych“ pilieroch – „stojacej armáde“ vojakov, „sediacej armáde“ úradníkov a „kľačiacej armáde“ kňazov.
V júni 1914 panuje 83-ročný „staručký mocnár“ nad Rakúskom, resp. Rakúsko-Uhorskom už šesťdesiaty šiesty rok. Keď sa dozvie o zavraždení svojho synovca a následníka v Sarajeve, klesne do kresla a niekoľkokrát opakuje „To je strašné, to je strašné…“, vzápätí však dodáva „Vedel som to, neslobodno sa priečiť rozhodnutiam prozreteľnosti“, čím naráža na „nerovné“ manželstvo Františka Ferdinanda s „obyčajnou grófkou“, ktoré vážne narušilo zákony cisárskeho domu.

frajo-03

Od roku 1857 sa razia mince s touto cisárovou podobizňou.

frajo-04

Ku šviháckym fúzikom pribudli aj impozantné bokombrady…

frajo-05

…ktoré sa od roku 1872 predĺžili až na krk.

 

Milovník poriadku a ustálených rituálov, pre poriadok v štáte podľa neho bolo podstatné to, aby každý úradník zodpovedne plnil svoje povinnosti – pričom sám seba vnímal ako Najvyššieho Úradníka Ríše.
Už od detstva rád a dobre kreslil, na druhej strane mu však údajne úplne chýbal hudobný sluch – vraj aj rakúsku hymnu spoznával len podľa toho, že počas jej prvých taktov prítomní vstávali. ;-)
Od mladosti milovník krásnych žien, prakticky už od čias dospievania zvyknutý na to, že ľahko získava srdcia a objatia dám všetkých spoločenských vrstiev (bol elegantný, príťažlivý a galantný, a naviac, ako hovorí stará múdrosť – moc je najlepšie afrodiziakum ;-) ). Jeho súkromný život sa ťažko dá označiť za šťastný – brata Maximiliána, ktorý prijal ponuku stať sa mexickým cisárom, mu zastrelili povstalci, syn a korunný princ Rudolf sa zastrelil sám a manželku Alžbetu (známu ako Sissi) mu prebodli pilníkom. Ale (ako uvidíme aj u nasledujúcich mocnárov) hlavy pomazané to v súkromí obvykle ľahké nemali.
Napokon – vzhľadom na to, že sme v kaviarni – nemôžem nespomenúť jeho výrok „Závidím Viedenčanom, že si môžu len tak zájsť na kávu“. ;-)

frajo-06

Cisár s manželkou Alžbetou / Sissi. Dvojzlatník k striebornej svadbe cisárskeho páru z roku 1879.

frajo-07

Nešťastný následník trónu, korunný princ Rudolf. Medaila brnenského spolku vojenských veteránov pochádza z roku 1897.

 

Žil asketicky – vstával skoro ráno a po striedmych raňajkách a modlitbe už pred šiestou začínal „vládnuť“, čo v jeho poňatí znamenalo predovšetkým úradovať. Mimo času audiencií boli jeho predpoludnia vyplnené sedením nad spismi, hláseniami úradníkov či konzultáciami s ministrami. (Pritom je zaujímavé, že podpisoval, a ak uznal za potrebné aj upravoval, státisíce úradných listov, ale pokiaľ vieme, nikdy nenapísal, alebo teda aspoň nezverejnil, ani jediný akýkoľvek vlastný text.) Obedoval vždy o dvanástej, popoludní znovu úradoval – až do piatej, kedy bol čas spoločných večerí v rodinnom kruhu (s manželkou Alžbetou, neskôr s priateľkou, herečkou Katarínou Schrattovou), ktoré sa stali nočnou morou vybraných arcivojvodov a arcivojvodkýň kvôli ich strojenej atmosfére s predpísaným formálnym oblečením, a kvôli cisárovmu zvyku večerať málo a rýchlo (pričom etiketa kázala, že keď Veličenstvo položilo príbor, večera sa skončila – takže prítomní následne zaháňali hlad v neďalekom hoteli). Spať chodieval o deviatej, pričom celý život používal vojenskú železnú posteľ.

frajo-08

Cisár v najlepších rokoch na dvojzlatníku z roku 1873.

frajo-09

S uhorskou svätoštefanskou korunou na „miléniovej“ korune z roku 1896, vydanej k tisícemu výročiu príchodu Maďarov do uhorskej kotliny.

 

Mne je na tomto pánovi sympatický jeho celoživotný negatívny vzťah k nacionalizmu. Napriek tomu, že v našich končinách si Rakúsko-Uhorsko vyslúžilo označenie „žalár národov“, nie je to celkom pravda. Cisár národy svojej ríše akceptoval ako kultúrne spoločenstvá, každému z nich doprial rozvoj jazyka a literatúry, nechcel však pripustiť, aby národnostné otázky komplikovali politický život a chod štátu. Zdôrazňoval potrebu národnostného zmieru ako nevyhnutnej podmienky šťastnej budúcnosti Rakúska, pri národnostných sporoch si dával záležať na tom, aby žiadnu stranu neuprednostňoval (výsledkom obvykle bolo, že sa ukrivdenými cítili obidve strany sporu, ale to je už iná vec).
Jazyky „svojich“ národov sa poctivo učil a dobre ovládal – po nemecky hovoril s jemným viedenským akcentom, po francúzsky a po maďarsky vraj dokonalo. Češtinu sa učil jedenásť rokov, hovoril ňou s dobrou výslovnosťou, ale s výnimkou čítania krátkych prejavov ju veľmi nepoužíval. Okrem toho ovládal latinčinu, starogréčtinu a základy poľštiny. Zaujímavé ale je, že sa nikdy nenaučil angličtinu (a ani nikdy nenavštívil žiadnu z krajín, kde sa hovorí po anglicky).
Na slávnostné privítania odpovedal zásadne jazykom, v ktorom boli prednesené, pri politických rozhodnutiach ale národnosť nebral do úvahy. Nemčinu vnímal len ako spoločný komunikačný prostriedok v štátnej správe a armáde, nepovažoval ju za nadradenú ostatným jazykom, používaným v ríši (na rozdiel od Uhorska, kde bola od rakúsko-uhorského vyrovnania v roku 1867 štátnym jazykom maďarčina, Rakúsko žiadny štátny jazyk uzákonený nemalo).

Ctiteľ poriadku, protokolu a etikety, posledný európsky monarcha „starej školy“. Keď v júli 1914 vyhlásil vojnu Srbsku, bol vrchný veliteľ srbskej armády vojvoda (čo je vojenská hodnosť, zodpovedajúca v našich končinách poľnému maršálovi) Radomir Putnik práve na liečení v Karlových Varoch. Rakúski generáli sa tešili z nečakanej koristi, cisár ale prikázal pristaviť Putnikovi salónny vozeň a dopraviť ho na hranice.

Bohužiaľ, vo vyššom veku nevnímal (alebo nebol ochotný si pripustiť), že „jeho“ éra už prakticky skončila a že ríša potrebuje modernizačné reformy – takže sa s trochou nadsádzky dá povedať, že keď uprostred prvej svetovej vojny v novembri 1916 umrel, svoju monarchiu si vzal so sebou do hrobu.

frajo-10

Piaty oficiálny portrét sa používal od roku 1892.

frajo-11

Šiesty oficiálny portrét sa po prvýkrát objavil v roku 1908…

frajo-12

…ale nevydržal dlho. Hneď v nasledujúcom roku ho nahradila táto podobizeň, ktorá sa už potom razila až do cisárovho skonu.

frajo-13

Bonus od TlusŤjocha: Pamätná medaila na pamiatku cisárovej návštevy Všeobecnej zemskej jubilejnej výstavy v Prahe 1891.

 

A ešte jeden bonus (vlastne hneď dva) – mince s Františkom Jozefom sa objavili aj na hygienicky balených cukroch:
  frajo-14

frajo-15

 

Komentáre

Pri komentovaní vás prosíme o dodržiavanie elementárnych zásad slušnosti.
Pokiaľ neviete, aké to sú, asi vám niet pomoci, ale predsa len - skúste pozrieť do záveru tohto článku.

TlusŤjochweb | 24. 1. 2016 Ne 16:43 |   [1]

Skvělé. Posílám mailem sken jedné medailičky.
A oceňuji, že F.J.I. sponzoroval cestu Dr. Emila Holuba do Afriky.

reagovať

lojzo | 24. 1. 2016 Ne 17:00 |   [2]

[1] Vďaka! Dovolil som si zaradiť ju na záver článku ako bonus.

reagovať

Jago | 24. 1. 2016 Ne 19:10 |   [3]

No paráda!!! Mám jen dvě doporučení:

  1. U jednotlivých mincí bys měl uvést i nominál (třeba od r. 1892 je to koruna).
  2. Tohohle tématu je pro článek škoda – sejde s očí, sejde z mysli. Měl bys je zasunout do galerií, aby to bylo pořád na očích.

reagovať

Oby | 24. 1. 2016 Ne 21:16 |   [4]

Teda, lojzo, ty ses nějak rozjel. :-) Skvělý článek, takový poučný. Rozhodně pro mě. Ale těšila jsem se podle návnady v reklamě u TlusŤjocha, že tu snad bude i něco hudby… ;-)

reagovať

Jago | 24. 1. 2016 Ne 21:36 |   [5]

[4] Tak to chce rakouskou hymnu :-)

reagovať

lojzo | 24. 1. 2016 Ne 21:57 |   [6]

Er lebe hoch – wo ist der Kaiser?
Er lebe hoch – wir brauchen ein Idol
Er lebe hoch – wo ist der Kaiser?
Dieses Land braucht ihn – und keinen rock´n´roll!

(a to video si pozrite, sú tam zaujímavé obrázky v češtine)

reagovať

TlusTjochweb | 24. 1. 2016 Ne 22:03 |   [7]

[6]
V záhlaví je „viribus unitis“, takž spojenými silami to dáme!
Jináč SMS Viribus Unitis byl dreadnought námořnictva Rakouska-Uherska třídy Tegetthoff.

reagovať

lojzo | 24. 1. 2016 Ne 22:10 |   [8]

[7] Dokonca, ak sa nemýlim, to bola vlajková loď rakúsko-uhorskej flotily.

reagovať

Oby | 24. 1. 2016 Ne 22:24 |   [9]

[5] [6] No pěkně! :-D Děkuju!

reagovať

quick | 25. 1. 2016 Po 13:48 |   [10]

Zajímavá sbírka takhle pohromadě a pěkné počtení, moc se ti povedlo, doufám, že na Jagovo doporučení dáš do galerie, je to článek, ke kterému se dá vracet.
V dobovém časopise /Anděl strážný/ z října 1916 jsem našla článek Jak žije císařFrantišek Josef I. za války – o skromnosti a pracovitosti J.V., který ve válečných časech zvoní na služebnictvo ve tři hodiny ráno, v časech míru to bylo půl čtvrté a „není důležitější listiny, do níž by nenahlédl“.
Válečný chléb, který nařídil pro sebe a celý dvůr musel na naléhání lékaře ustoupit pro J.V. chlebu bílému. Neměli to s ním lehké.
V listopadu už píše stejný časopis o úmrtí J.V. a novém císaři.
Ještě jsem objevila zlatník s portrétem a nápisem z r. 1878, odpovídá fotografii č. 5 odshora, v rodině se traduje, že ho někdo dostal k biřmování, než už se není koho zeptat.

reagovať

Jago | 25. 1. 2016 Po 18:59 |   [11]

[10] A není to náhodou tzv. Příbramský zlatník na paměť dosažení 1000 metrů hloubky na příbramském dole? Ten by měl dneska slušnou cenu.

reagovať

lojzo | 25. 1. 2016 Po 20:15 |   [12]

[11] Příbramský je o tri roky starší, z roku 1878 to ale môže byť banskoštiavnický – ten tiež nie je práve lacný, keďže ich bolo vyrazených len 250. ;-)

reagovať

Jago | 25. 1. 2016 Po 21:56 |   [13]

[12] Takže jestli má ten zlatník značku mincovny SC, je quick za vodou. ;-)

reagovať

quick | 25. 1. 2016 Po 22:44 |   [14]

[11]

[12]

[13] Tak takové štěstí nemám, je to docela obyčejný dukát, takže zůstávám nadále ve vodě. ;-)

Nevím, jestli se mi to nezdá, ale stařičkému mocnáři na některých mincích udělali docela pršáček.

reagovať

Jago | 25. 1. 2016 Po 23:58 |   [15]

[14] „stařičkému mocnáři na některých mincích udělali docela pršáček“. Vypadá to tak. A je štěstí, že má fousy, jinak by vynikl i habsburský ret.

reagovať

Oby | 26. 1. 2016 Ut 20:15 |   [16]

„mince s Františkom Jozefom sa objavili aj na hygienicky balených cukroch“ – Tomu nevěřím! Kdo ví, co v těch pytlíkách je. :-P Každý poctivý cukr to má na sobě napsané. 8-)

reagovať

quick | 26. 1. 2016 Ut 20:19 |   [17]

[16] Není to urážka majestátu? ;-)

reagovať

quick | 26. 1. 2016 Ut 20:28 |   [18]

[15] Zas tak špatně na tom nebyl, některým nestačily ani maxibokombrady.
Hůř u Habsburkoven, ty fousy mít nemohly a plastická chirurgie by sotva tehdy patřila k „dobrému tónu“.

reagovať

Jago | 26. 1. 2016 Ut 21:18 |   [19]

[16] Je to napsané na druhé straně, kterou jsme tu nevyvěsili. Budeš mi to muset věřit. :-)
[17] Urážka majestátu to není. Cukr není na půdě a ne.erou na něj mouchy. Ostatně crimen laesae maiestatis byl u nás zrušen. ;-)

reagovať

Jago | 26. 1. 2016 Ut 21:19 |   [20]

[18] To by nám tu lojzo mohl ukázat nějakou minci s Marií Antoinettou, abychom to mohli posoudit.

reagovať

lojzo | 26. 1. 2016 Ut 22:23 |   [21]

[20] Máriu Antoinettu žiaľ nemám, ale môžem vám ukázať jej mamu. ;-) Zajtra nafotím – a okrem nej aj ešte jedného bonusového Ferencjožku.

reagovať

Jago | 26. 1. 2016 Ut 22:43 |   [22]

[21] Máš pravdu, MT bude lepší, po ní už pokračuje rod habsbursko-lotrinský.

reagovať

king rucolaweb | 27. 1. 2016 St 6:56 |   [23]

Fantastický článok, super! Poučný hlavne pre panstvo v Brusseli a tak…škoda, že ešte nežije a monarchia sa rozpadla na pichajúce črepiny…

reagovať

SV | 27. 1. 2016 St 13:45 |   [24]

„Závidím Viedenčanom, že si môžu len tak zájsť na kávu“. ;-)
…a viete, ako by závidel nám? my si môžeme len tak zájsť na kávu, a odchádzame nielen postimulovaní, ale aj povzdelaní! ;-)

reagovať

SV | 27. 1. 2016 St 13:48 |   [25]

[21] fíha, Lojzo chodí na kávu so zaujímavými ľuďmi, napr. s mamou Márie Antoinetty! ;-)

reagovať

SV | 27. 1. 2016 St 13:50 |   [26]

teda Lojzo, milé prekvapenie! po dlhej dobe článok, a aký skvelý! teším.

reagovať

SV | 27. 1. 2016 St 13:55 |   [27]

[25] …a potom nám povedz, akú kávu má rada! ;-)

reagovať

SV | 27. 1. 2016 St 13:59 |   [28]

teda Lojzo, máš krásnu zbierku mincí! to sú všetky tvoje? 8 – ) btw, to by ste s tým už mohli hrať aj pexeso!

reagovať

lojzo | 28. 1. 2016 Št 9:29 |   [29]

[28] Hrať pexeso s mincami by bolo príliš ľahké, obvykle sa dajú rozoznať aj podľa zadnej strany. :-P

reagovať

SV | 28. 1. 2016 Št 10:22 |   [30]

reagovať

king rucolaweb | 31. 1. 2016 Ne 3:41 |   [31]

Keby som mal schopnejsiu rodinu! Mohol som mat medailu, ktoru dostal MOJ OTEC od Franz Josefa osobne!!! Niekam ju zapatrosili! Mocnar mu ju osobne pripol a aj ruku osobne potriasol!!!

Taka rarita a oni to stratili…

reagovať

lojzo | 31. 1. 2016 Ne 10:11 |   [32]

[31] Holt, rodinu si človek nevyberá… 8-)

reagovať

kety | 8. 2. 2016 Po 23:07 |   [33]

[31] Možná tu hřivnu zakopali, aby se vám neztratila? ;-)

reagovať

SV | 9. 2. 2016 Ut 10:43 |   [34]

[32] pravdu máš 8-)

reagovať

lojzo | 15. 11. 2016 Ut 13:45 |   [35]

Len tak na okraj – Jeho Veličenstvo František Jozef sa odobralo na večnosť presne pred sto rokmi.

reagovať

quick | 15. 11. 2016 Ut 17:14 |   [36]

Když dovolíte, doplním z dobového tisku:
Dne 21.listopadu o 9. hodině večer náš nejvřeleji milovaný stařičký mocnář zavřel oči k věčnému spánku. Jeho dobré srdce a šlechetná duše Jeho vznesla se k nadpozemským výšinám. Nevýslovnou bolestí jati, oplakávají všichni národové říše naší smrt velikého panovníka, nejlepšího, nejmoudřejšího knížete, otce vlasti, rytířského hrdiny povinnosti, Jenž v dlouhé době 68 let, zastávaje vznešený Svůj vladařský úřad, po říši Své rozléval blahodárné požehnání měrou tak přehojnou, že nemohlo jí nic na roveň býti postaveno.

Tolik Anděl strážný v listopadu 1916 /úryvek/.
Následuje c.v. Jeho Veličenstva císaře Karla I.a císařovny Zity.

reagovať

Jago | 15. 11. 2016 Ut 19:05 |   [37]

[36] Pan profesor Vondráček zmiňuje ve svých pamětech, že Jeho Veličenstvo podle jedné tiskové zprávy vykouřilo v době své nemoci doutník. Dost ho iritovalo, že mu to ošetřující lékaři nezatrhli.

reagovať

lojzo | 15. 11. 2016 Ut 19:13 |   [38]

[36] No ešteže ťa máme! A ja som ho nechal umrieť takmer o týždeň skôr… :-/ Hlboko sa ospravedlňujem Jeho Veličenstvu aj všetkým čitateľom.

reagovať

quick | 15. 11. 2016 Ut 19:24 |   [39]

[37] Pan profesor Vondráček mívá správný „psychiatrický humor“.

reagovať

quick | 15. 11. 2016 Ut 19:27 |   [40]

[38] Nemusíš se hluboko ospravedlňovat, velký třesk se také neuvádí s přesným datem a nikomu to, zdá se, zatím nevadilo.

reagovať

Oby | 15. 11. 2016 Ut 22:21 |   [41]

[38] Teda,lojzo! Lidi na smrtelné posteli by se ti měli raději vyhnout. ;-)

reagovať

SV | 16. 11. 2016 St 11:19 |   [42]

reagovať

Pripojte svoj komentár!

Môžete používať Texy! syntax.

* Hviezdičkou sú označené povinné údaje.


Rubriky

Najnovšie komentáre

Fotogalérie

    Náhodná fotografia

    Prejdite na fotografiu Dinbych-y-Pysgod – Tenby, pohled do kulinárního zákulisí.

    Všetky fotogalérie


    Obľúbené adresy



    Služobný vchod