Lietajúce lode a ich príbuzní - 5.časť

V tretej časti tohto seriálu sme sa zoznámili s Jacquesom Schneiderom a súťažou, ktorú pre hydroplány vymyslel – La Coupe d´Aviation Maritime Jacques Schneider, v našich končinách známou ako Schneiderov pohár. Dnes si porozprávame o tom, ako sa mu vydarili prvé dva ročníky.

Schneiderov pohár – prvé ročníky v Monaku

3. apríla 1913 sa v Monaku konalo slávnostné otvorenie prvej Grand Prix de Monaco. Ak ale predpokladáte, že išlo o slávne automobilové preteky, mýlite sa – bola to súťaž hydroplánov, nadväzujúca na „svetovú súťaž hydroplánov“, konanú v predošlom roku (spomínal som ju v tretej časti tohto seriálu); história automobilových Veľkých cien sa v Monaku začala písať až v roku 1929. Pôvodne sa do súťaže prihlásilo 26 účastníkov, na štarte sa ich napokon zišlo 16 (len dve či tri zo zúčastnených lietadiel boli lietajúcimi člnmi, ostatné mali plaváky).

ll-048

Jeden z mála lietajúcich člnov na Veľkej cene Monaka 1913 – Borel Aéroyacht. (Zdroj)

Organizátori si pre nich na začiatok pripravili opäť rôzne disciplíny (jednou z najproblematickejších sa ukázalo byť naštartovanie motora bez kontaktu s vrtuľou), najväčším problémom tohto ročníka však bolo počasie – napriek tomu, že v apríli býva v Monaku obvykle pekne, už v deň zahájenia sa popoludní prihnala búrka, takže dve lietadlá odleteli a ostatné boli presunuté do bezpečia na pevninu. Búrka trvala tri dni, a ani v ten štvrtý, keď sa súťaž začala, nebolo more ešte celkom kľudné, takže viacerí účastníci manévrovanie nezvládli a doplatili na to väčšími či menšími poškodeniami (väčšinou išlo o poškodenia plavákov, v jednom prípade lietadlo zachytilo krídlom o vlnu; našťastie žiadny pilot nebol zranený).
Samotná Grand Prix odštartovala 12. apríla, ale počasie sa v ten deň opäť zhoršilo, takže celá akcia skončila dosť rozpačito – organizátori najprv dĺžku trate podstatne zredukovali a napokon (potom čo niektoré lietadlá vďaka vlnám nedokázali odštartovať, iným vlny zadusili motory a ďalšie skončili prevrátené v mori) vyhlásili, že každý, kto doletel aspoň do San Rema, „predviedol za daných podmienok maximum“ a rozdelili odmeny medzi týchto pilotov. Pre úplnosť – víťazom prvej GP Monaka sa stal Francúz René Moineau na stroji Bréguet G4.

ll-049

Víťaz GP René Moineau na lietadle Bréguet G4. (Zdroj)

ll-050

Centrálny plavák Moineauovho Bréguetu – to už nebola hranatá krabica, ale vpodstate samostatný čln. Kresba: © Flight, 1913 (Zdroj)

ll-051

Na porovnanie – druhý Bréguet, ktorý sa na GP zúčastnil, mal klasické usporiadanie plavákov – dva veľké plus malý „ostrohový“ pod chvostom Pilotom bol Henri Brégi. (Zdroj)

Samostatnou súťažou bol prvý ročník Schneiderovho pohára. Prihlásilo sa sedem pretekárov, pravidlá súťaže však hovorili, že štartovať môžu z každého štátu len traja piloti. Takže traja zo šiestich Francúzov (vrátane víťaza Grand Prix René Moineaua) boli v predsúťažných skúškach vyradení a o pohár napokon bojovali traja Francúzi (Maurice Prévost, Rolland Garros a Gabriel Espanet) a jeden Američan (Charles Weymann – a aj ten na francúzskom Nieuporte). Zaujímavé je, že všetky štyri lietadlá mali rovnakú koncepciu, takže sa dosť podobali (všetko boli jednoplošníky s „klasickým“ ostrohovým usporiadaním plavákov) a všetky poháňal rotačný motor Gnome. Favoritom ale bol aerodynamicky najčistejší Prévostov Deperdussin.

ll-052

Schneiderov pohár, presnejšie jeho vrchná časť: „Duch lietania bozkáva vlny“. (Zdroj)

ll-053

Morane Saulnier Rolanda Garrosa… (Zdroj)

ll-054

…Charles Terres Weymann pred svojím Nieuportom… (Zdroj)

ll-055

…a Maurice Prévost na Deperdussine. (Zdroj)

ll-056

Maurice Prévost (Zdroj)

V deň samotných pretekov, 16. apríla, sa počasie umúdrilo, takže premiérový ročník Schneiderovho pohára sa konal nad kľudným morom a pod modrou oblohou. Jeho priebeh však bol aj tak dosť dramatický. Trať mala dĺžku 270 km, čo predstavovalo 27 okruhov po 10 km. Pretekári štartovali postupne vo vyžrebovanom poradí. Maurice Prévost ešte pred štartom zistil, že jeho Deperdussin má poruchu motora, ktorá mu znemožňuje vzlet, tak dal narýchlo namaľovať svoje štartovné číslo na trup tréningového lietadla a odštartoval na ňom (vďaka žrebu ako prvý).

ll-057

Armand Deperdussin (Zdroj)

Po ňom mal štartovať Roland Garros (áno, to je ten, po ktorom sú pomenované parížske tenisové kurty ;-) ), jeho motor sa však kvôli kolísaniu lietadla počas predchádzajúcich skúšok zahltil a nechcel naštartovať, takže Garros bol odtiahnutý späť do prístavu, kde sa mu mechanici snažili motor nahodiť.

 

Medzitým odštartovali oba Nieuporty, teda Espanet i Weymann, obaja však postupne pre poruchy odstúpili. Prévost sa zdal byť istým víťazom, v poslednom kole však pol kilometra pred cieľom nečakane pristál – ukázalo sa ale, že to nebolo spôsobené poruchou lietadla, jednoducho si nesprávne vysvetlil pravidlá a myslel si, že cieľom musí prejsť po hladine. Keď si ale všimol divokú gestikuláciu vzrušených divákov, odštartoval znovu a pre istotu preletel ešte jeden okruh naviac. Až potom, čo preletel cieľom, podarilo sa aj Garrosovým mechanikom naštartovať motor a Garros potom počas nasledujúcich šiestich hodín v kľude absolvoval takisto 28 kôl. Víťazného Prévosta však neohrozil (Prévost dosiahol priemernú rýchlosť 73,63 km/h, Garros 48,96 km/h).

ll-058

Prévostov víťazný Deperdussin vo farbe. Tvar plavákov nie je práve presný, v skutočnosti neboli vpredu také široké. (Zdroj)

ll-059

Prévostov Deperdussin – výkres. (Zdroj: Lubomír Koutný:Schneiderův pohár. Computer press, Brno 2004)

ll-060

Ešte raz Prévost a Deperdussin – všimnite si krásnu spleť vzpier a laniek podvozku. (Zdroj)

Prvým držiteľom Schneiderovho pohára sa teda stal domáci francúzsky pilot (bol zároveň aj posledným Francúzom, ktorý pohár v jeho histórii získal, ale to vtedy ešte samozrejme nikto netušil), čím Francúzsko získalo právo na usporiadanie nasledujúceho ročníka – konal sa opäť v osvedčenom Monaku. A (pomerne prekvapujúco) zase spolu s „Grand Prix“, ktorej prvý ročník bol vpodstate fiaskom.

ll-061

Lietadlá v monackom prístave v apríli 1914, vpravo s jednotkou Prévostov Deperdussin, vľavo jedno z lietadiel Morane – Saulnier (bolo ich tam šesť, nepodarilo sa mi zistiť, kto mal číslo 9). (Zdroj)

ll-062

Roland Garros (Zdroj)

Druhá Veľká cena v apríli 1914 dopadla tiež rozpačito. Usporiadatelia vymysleli tzv. leteckú rallye na hviezdicovitej trati a stanovili také zložité pravidlá, že na konci boli možno aj sami prekvapení, že prvé i druhé miesto získal ten istý pretekár – nám už známy Rolland Garros (a to aj napriek tomu, že v priebehu GP absolvoval núdzové pristátie, pri ktorom mu lietadlo začalo horieť, on ho však dokázal uhasiť a opraviť).
Do druhého ročníka Schneiderovho pohára sa prihlásilo 12 pilotov (z piatich Francúzov ale opäť museli dvaja vypadnúť v kvalifikácii), okrem troch z nich však všetci sedeli v lietadlách vyrobených vo Francúzsku (Američan William Than síce chcel pôvodne štartovať na Curtissovom Flying Boate, počas skúšok však zistil, že s ním veľkú šancu nemá a vymenil ho za Deperdussin). Vyzeralo to teda na jednoznačný triumf francúzskej techniky a otázkou bolo len to, či vyhrá Deperdussin, Nieuport alebo Morane Saulnier. Tu sa žiada povedať, že väčšinu leteckých súťaží v tej dobe vyhrávali Deperdussiny – to sa ale týkalo lietadiel s kolesami. V prípade hydroplánov si u Deperdussinov väčšia hmotnosť plavákov vyžiadala aj zväčšenie rozpätia, čo sa odrazilo na znížení rýchlosti – a potom už boli obvykle rýchlejšie Nieuporty.

ll-063

Pixton nad Monakom. (Zdroj)

Napokon však bolo všetko inak. Zvíťazil neznámy Angličan C. Howard Pixton na britskom Sopwithe Tabloid (keďže išlo o stroj upravený špeciálne pre tieto preteky, niektoré pramene používajú názov Sopwith Schneider) a druhé miesto obsadil Švajčiar Ernest Burri na jedinom lietajúcom člne, ktorý sa tohto ročníka zúčastnil, F.B.A. (lietadlo skonštruoval Francúz Denhaut, ale vyrobila francúzsko-britská spoločnosť Franco-British Aviation Company). Francúzi pohoreli takmer dokonale – tretie miesto síce získal Francúz, konkrétne Levasseur, ale na Nieuporte požičanom od Američana Weymanna (no, aby som povedal celú pravdu, aj Weymann bol tak trochu Francúz – narodený na Haiti americkému otcovi a haitskej matke, mal síce americké občianstvo, ale väčšinu života prežil vo Francúzsku; wikipédia dokonca tvrdí, že mal aj francúzske občianstvo, ale v inom zdroji som to nenašiel). Ale aj tak sa s trochou irónie dá povedať, že Francúzi mali šťastie, že nemecký Aviatik Pfeil sa poškodil už pri skúškach a v samotných pretekoch sa neobjavil. ;-)

 

 

ll-064

Pixtonov Sopwith Tabloid. Spočiatku tomuto novému „vreckovému“ lietadlu snáď nikto so súperov nevenoval väčšiu pozornosť. Do Monaka dorazil čerstvý Tabloid s jedným dlhým centrálnym plavákom, už prvé skúšky však ukázali, že to nebolo šťastné rozhodnutie. Konštruktér Thomas Sopwith sa ale nevzdal, odviezol lietadlo späť do Británie a o pár dní sa vrátil, už s plavákmi v klasickom usporiadaní. Angličanom prišlo vhod aj to, že súťaž bola kvôli počasiu o deň odložená, takže 19. apríla mal Pixton možnosť si nový stroj vyskúšať (výsledkom bolo pridanie ďalšej palivovej nádrže vedľa sedačky pilota a výmena vrtule – s tou pôvodnou mal motor tendenciu rýchlo nabehnúť do najvyšších otáčok a prehrievať sa) a 20. apríla získal Schneiderov pohár. Nebolo to celkom bez problémov, v posledných kolách mu u jedného valca zlyhalo zapaľovanie, motor teda šiel nepravidelne a lietadlo viditeľne spomalilo, Pixtonovo rozhodnutie nepristáť a pokračovať sa však napokon ukázalo ako správne. (Zdroj)

ll-065

Výkres Sopwithu Tabloid. (Zdroj)

ll-066

Strojcovia britského triumfu: Vpravo šéfkonštruktér Thomas Sopwith, v strede pilot Charles Howard Pixton a vľavo šéfmechanik Victor Mahl, zodpovedný predovšetkým za vyladenie motora. (Zdroj)

ll-067

Francúzsko-britský F.B.A. Švajčiara Ernesta Burriho. Pixton a Burri ako jediní absolvovali celú trasu pretekov (Pixton priemernou rýchlosťou 139,37 km/h, Burri 82,08 km/h), tretí Levasseur odletel len 9 okruhov z celkových tridsiatich troch. (Zdroj)

ll-068

Takto vyzeral F.B.A. vo farbe. Kresba: © Hideaki Ozawa (Zdroj)

Tradičná tabuľka technických údajov:ll-069

ll-070

Schneiderov pohár samozrejme nebol jedinou súťažou hydroplánov, podobné sa konali v mnohých krajinách. V septembri 1914 sa mala konať medzinárodná súťaž hydroplánov a lietajúcich člnov aj v Bruseli. Organizovali ju spoločne mesto Brusel a belgický aeroklub, sponzormi však boli aj aeroklub holandský a nemecký. Keďže však medzitým vypukla svetová vojna (nemecké vojská vpadli do Belgicka začiatkom augusta 1914), pionieri aviatiky v tom čase už mali iné starosti… (Zdroj)

Ale o vojenských hydroplánoch až neskôr – nabudúce sa ešte pozrieme, ako to pred vojnou vyzeralo s hydroplánmi civilnými.

Predchádzajúce časti:
1.Francúzi – od bratov Montgolfierovcov po Albatros
2.Američania – doktor Langley versus bratia Wrightovci
3.Opäť Francúzi – Fabre a Schneider
4.Prvé lietajúce člny – Gakkeľ a Curtiss

Komentáre

Pri komentovaní vás prosíme o dodržiavanie elementárnych zásad slušnosti.
Pokiaľ neviete, aké to sú, asi vám niet pomoci, ale predsa len - skúste pozrieť do záveru tohto článku.

Jago | 18. 10. 2012 Št 10:39 |   [1]

Když si uvědomíme, jaký pokrok udělala letecká technika za těch pár let od letu bří Wrightů, nezbývá nám, než zírat. A to ještě nebyla válka, která ten pokrok ještě zrychlila.
Velice zajímavé čtení, díky!

reagovať

TlusŤjochweb | 18. 10. 2012 Št 13:16 |   [2]

To byla krásná doba…

reagovať

SV | 18. 10. 2012 Št 13:56 |   [3]

[2] myslíš, taká objavne pozitívna?

reagovať

kety | 18. 10. 2012 Št 21:30 |   [4]

Jako naprostý diletant v oblasti letadel nejvíc oceňuju odvahu pilotů vůbec si do takových hrkátek sednout a taky krásný secesně impresionistický plakát… ;-)

reagovať

lojzo | 19. 10. 2012 Pia 7:55 |   [5]

[4] Čo sa týka tých pilotov, oni to vo veľkej väčšine boli chlapi (a ženy), ktorí to lietadlo poznali do poslednej skrutky, čo iste prispievalo k ich dôvere k nemu.

reagovať

lojzo | 19. 10. 2012 Pia 8:09 |   [6]

[4] A k tomu plagátu, všimnite si, že tá súťaž mala byť „okruh troch riek“ – Escaut, Rhin, Meuse (po francúzsky). Tie rieky sa snáď v každom jazyku volajú inak – po nemecky Schelde, Rhein, Maas, po holandsky Schelde, Rijn, Maas, po taliansky Schelda, Reno, Mosa, po slovensky Šelda, Rýn, Mása (po česky prvé dve rovnako, tretia Máza) a v esperante Skeldo, Rejno, Mozo. ;-)

reagovať

Jago | 19. 10. 2012 Pia 9:11 |   [7]

[6] Aj po čeky je to Mása, aspoň podle Pravidel českého pravopisu. Máš-li Mázu z Wikipedie, byl jsi jí uveden v omyl. Ale mně se líbí víc Maasa. :-)

reagovať

SV | 19. 10. 2012 Pia 9:35 |   [8]

[7] to znie tak africky ;-)

reagovať

lojzo | 19. 10. 2012 Pia 9:59 |   [9]

[7] Veru z wikipédie – rovnako ako všetky ostatné. Tak teraz len dúfať, že tie ostatné jazykové mutácie sú správne. :-/

reagovať

kety | 19. 10. 2012 Pia 14:21 |   [10]

[5] Vůbec nepochybuju o tom, že to byli NĚJACÍ machři! :-))

reagovať

Oby | 19. 10. 2012 Pia 14:27 |   [11]

Možná poletím v neděli s Tomášem. Pokud to nespadne, pověsím se pak na blog a budu machrovat… ;-)

reagovať

lojzo | 20. 10. 2012 So 22:39 |   [12]

[11] No machruj, machruj, už sa teším!

reagovať

kety | 21. 10. 2012 Ne 21:16 |   [13]

[11] 8-O No teda!!! My na houbách a Oby v éroplánu! Doufám, že to máte zdárně za sebou a padák jste neupotřebili! ;-)

reagovať

Oby | 21. 10. 2012 Ne 22:10 |   [14]

[13] Jasně, kety, teď jsme se vrátili. Padákem nás ani nevybavili – si nějak věřej. Tomík řídil; pilot mu to pomohl vykopnout nahoru a pomáhal balancovat a při přistávání se toho asi chopil sám (pilot), ale celkem dobrý. Jdu teď ale zapatlat bábovku čokoládovou polevou, tak nějaká letecká reportáž bude muset ještě počkat. ;-)

reagovať

Jago | 21. 10. 2012 Ne 22:12 |   [15]

[14] Počkej s tou bábovkou, za pár hodin bude kafe. :-)

reagovať

Oby | 21. 10. 2012 Ne 22:20 |   [16]

[15] Neboj, za pár hodin ta poleva akorát zaschne – právě včas ke kafíčku. :-)

reagovať

Jago | 21. 10. 2012 Ne 22:24 |   [17]

[16] A stihneš to ještě před zálezem do pelechu. :-) BTW: Já myslel, že čokoládová poleva tuhne a ne že zasychá.

reagovať

Oby | 21. 10. 2012 Ne 23:20 |   [18]

[17] :-D Už tuhne… Se v tom nějak vyznáš, na to, že bábovka není tvoje pochoutka nejmilejší. ;-)

reagovať

Jago | 21. 10. 2012 Ne 23:27 |   [19]

[18] Bývala… :-)

reagovať

Pripojte svoj komentár!

Môžete používať Texy! syntax.

* Hviezdičkou sú označené povinné údaje.


Rubriky

Najnovšie komentáre

Fotogalérie

    Náhodná fotografia

    Prejdite na fotografiu Obrázek č. 14

    Všetky fotogalérie


    Obľúbené adresy



    Služobný vchod