Lietajúce lode a ich príbuzní - 3.časť

Minule sme sa zaoberali históriou lietadiel všeobecne, dnes sa už konečne dostaneme aj k hydroplánom.

Opäť Francúzi – Fabre a Schneider

Kým sa v Amerike Wrightovci a Curtiss súdili, vývoj lietadiel sa nezastavil – a ako som už naznačil, prím hrali Francúzi. Poldruha roka po prvom lete Wrightovcov sa lietadlo po prvýkrát v histórii vznieslo z vodnej hladiny – 8. júna 1905 sa Gabriel Voisin na svojom dvojplošnom klzáku dostal do vzduchu z hladiny Seiny, aj keď zatiaľ len vlečený motorovým člnom.

ll-022

Dvojplošný plavákový klzák Gabriela Voisina na Seine, 8. júna 1905. (Zdroj)

ll-022a

Následné Voisinove pokusy s hydroplánmi veľmi úspešné neboli – na krátky čas sa dal dohromady s ďalším významným leteckým pionierom Louisom Blériotom a výsledkom ich spoločnej práce bol Blériot III s oválnymi krídlami (1906), ktorý však z hladiny vzlietnuť nedokázal a napokon skončil na dne Seiny. (Zdroj)

Vlastnou silou odštartovalo lietadlo z vodnej hladiny prvýkrát až o päť rokov neskôr – 28. marca 1910 podnikol ďalší Francúz Henri Fabre úspešný let so svojím strojom Le Canard (Kačica) v zálive Étang de Berre na francúzskej riviére neďaleko Marseilles (ak chcete presne, tak miestom štartu bol prístav mestečka Martigues).

ll-023

Henri Fabre. Pochádzal z bohatej lodiarskej rodiny, v čase svojho prvého letu mal 27 rokov, zomrel v roku 1984 ako 101-ročný. (Zdroj)

ll-024

Prvý hydroplán v histórii – Henri Fabre a jeho „hydravion“ Le Canard 28. marca 1910. (Zdroj)

Tento „hydravion“, ako Henri Fabre svoje lietadlo nazýval, vyzeral veľmi bizarne a krehko. Nosné plochy (teda krídla) boli vzadu, pilot sedel obkročmo na nosnom ráme a pred sebou mal dosť hustú spleť riadiacich plôch. Na nosnom ráme bol pripevnený aj motor (rotačný Gnome s výkonom 50 koní). Plaváky boli duté krabicové konštrukcie z tenkej preglejky, s profilom podobným krídlu, takže prispievali k potrebnému vztlaku. Celý približne polkilometrový let (rôzne pramene udávajú rôzne dĺžky, od 457 m až po jeden a pol míle – ale to len jediná výnimka) absolvoval Fabre vo výške len niekoľko metrov nad hladinou a pikantné je, že to bol jeho vôbec prvý let v živote. Let skončil pristáním na lúke na brehu (pristáť na vode sa kvôli rozvlnenej hladine zálivu neodvážil).

ll-025

Fabre Canard – výkres. (Zdroj)

ll-026

Fabre Canard. (Zdroj)

ll-027

Fabrov Canard na predvádzaní v Monaku, apríl 1911 (pri lietadle je pilot Jean Bécue). (Zdroj)

ll-028

Fabre Canard – základné technické údaje.

Zakrátko prichádza na scénu ďalší dôležitý Francúz – Jacques Schneider. Tento bohatý syn majiteľa zbrojárskej firmy mal dve vášne – motorové člny a lietadlá. Bol nadšeným obdivovateľom nových technológií a patriotom – a zastával názor, že Francúzsko si pre zvýšenie svojej prestíže potrebuje udržať a upevniť vedúcu pozíciu v rozvoji letectva. Keďže však jeho prvá vášeň spôsobila, že tej druhej sa mohol venovať viac-menej len teoreticky (pri havárii s rýchlostným člnom si poriadne pochrámal nohy a následky viacnásobných zlomenín mu znemožnili pilotovať lietadlo; to mu ale nebránilo lietať na balónoch a v roku 1913 sa dokonca stal držiteľom výškového rekordu, keď balónom dosiahol výšku 10.081 metrov), rozhodol sa prispieť k pokroku letectva aspoň svojimi peniazmi.

ll-029

Použiteľných fotiek Jacquesa Schneidera som veľa nenašiel, vlastne len túto jedinú. (Zdroj)

A keďže najväčšie možnosti videl vo vodných lietadlách, ktoré vďaka tomu, že môžu pre štart a pristátie využiť hladiny morí, riek či jazier, nepotrebujú budovať žiadnu pozemnú infraštruktúru (a okrem toho veril, že v prípade havárie pri štarte či pristávaní nebudú jej dôsledky také tragické), stáva sa v roku 1912 iniciátorom prvej svetovej súťaže hydroplánov. Organizátorom bol International Sporting Club, súťaž sa konala v marci 1912 v Monaku (už v predchádzajúcom roku sa v Monaku konalo stretnutie hydroplánov, ale to bol len míting bez súťaží) a zúčastnilo sa jej desať lietadiel (osem francúzskych a dve vyrobené v USA). Súťažilo sa v rôznych disciplínach (štart z kľudnej hladiny, státie na kľudnom mori, či štart z nekľudnej hladiny), dôležitým kritériom bol počet odvezených cestujúcich (pričom za započítavali len tí, ktorí mali po pristátí suché nohy!). Zvíťazil hydroplán francúzskeho konštruktéra Henri Farmana s belgickým pilotom Julesom Fischerom pred lietadlom jeho brata Maurice Farmana s pilotom Eugène Renauxom.

ll-030

Víťaz prvej svetovej súťaže hydroplánov Jules Fischer s troma pasažiermi. Už chápete tú požiadavku suchých nôh? ;-) (Zdroj)

ll-031

Fischer si za svoje víťazstvo vyslúžil nielen cenu, ale aj pohľadnicu. Aj keď teda s chybnou iniciálou krstného mena. ;-) (Zdroj)

ll-032

Eugène Renaux s hydroplánom Maurice Farmana skončil celkovo druhý. (Zdroj)

ll-033

Súťaže v Monaku zúčastnili aj dva hydroplány typu Curtiss A1 „Triad“, ktoré obsadili tretie a štvrté miesto. Mimochodom, za vyvinutie tohto lietadla sa Glenn Curtiss stal vôbec prvým držiteľom Collierovej ceny, udeľovanej od roku 1911 za počin, ktorý bol v danom roku najväčším prínosom k rozvoju letectva. (Zdroj)

Výsledky súťaže boli odrazom schopností lietadiel, súťaživému Schneiderovi však chýbalo hodnotenie ich rýchlosti (ktorú považoval za najdôležitejší faktor rozvoja letectva). 5. decembra 1912 na schôdzi francúzskeho aeroklubu preto vyhlasuje La Coupe d´Aviation Maritime Jacques Schneider (v angličtine známu ako Schneider´s Trophy, do slovenčiny prekladanú obvykle ako Schneiderov pohár). Súťaž, chápaná ako doplnok k všeobecnej súťaži hydroplánov, je poňatá ako zápolenie národných aeroklubov, počet účastníkov je pravidlami obmedzený na troch z každého štátu a Schneider pre nasledujúce tri ročníky vypísal pre víťaza cenu vo výške 25.000 frankov. Zároveň venuje ako putovnú cenu strieborný pohár – s tým, že ak niektorý klub zvíťazí počas piatich rokov trikrát, získa pohár natrvalo.

ll-034

Porovnanie plavákov lietadiel, zúčastnených na prvej svetovej súťaži hydroplánov (poznámka pre pozorných čitateľov – ak vás zarazil rozpor medzi počtom zúčastnených lietadiel a počtom zúčastnených typov, je to tým, že obidve Curtissove lietadlá boli rovnaké). (Zdroj: časopis Flight, 1912)

Schneiderov pohár sa počas svojej existencie stal najvýznamnejším urýchľovačom pokroku vo vývoji hydroplánov a jeho posledný, dvanásty ročník sa konal až v roku 1931. Paradoxne táto súťaž výrazne prispela k tomu, že Francúzsko vypadlo zo špičky leteckých konštrukcií – vo väčšine ročníkov bojovali o cenu Američania, Angličania a Taliani. Ale o tom až neskôr.

Komentáre

Pri komentovaní vás prosíme o dodržiavanie elementárnych zásad slušnosti.
Pokiaľ neviete, aké to sú, asi vám niet pomoci, ale predsa len - skúste pozrieť do záveru tohto článku.

Bohdanweb | 26. 7. 2012 Št 18:36 |   [1]

Výborné čtení. A moc se mi líbí, jak to máš ozdrojované.

Nemohli byste k článkům vyrobit nějaké líbítko tlačítko? Občas nemám co říct, ale chtěl bych dát najevo, že se mi příspěvek líbí. :)

reagovať

Jago | 26. 7. 2012 Št 19:48 |   [2]

[1] Bohdane, tak sem prostě prskni komentář „Líbí!“ a můžeš přidat i nějaké to tlemítko. U nás je komentování daleko snadnější, než u tebe. ;-)

reagovať

Jago | 26. 7. 2012 Št 19:49 |   [3]

Lojzo: Líbí! :-)

reagovať

Bohdanweb | 26. 7. 2012 Št 19:50 |   [4]

„U nás je komentování daleko snadnější, než u tebe.“
Fakt? A v čem?

reagovať

Jago | 26. 7. 2012 Št 23:19 |   [5]

O několik kliknutí. ;-)

reagovať

Oby | 26. 7. 2012 Št 23:34 |   [6]

[4] A to ani ani nemluvím o tom, že když si nevšimnu, že nejsem přihlášená na svém blogu, a chci komentovat u uživatele blogeru nebo blogspotu jako uživatel wordpressu, klidně mi to sežere už napsaný komentář, místo aby se v klidu vyčkalo, až se přihlásím, a pak se pěkně pokračovalo dál. :-P

reagovať

Bohdanweb | 27. 7. 2012 Pia 0:12 |   [7]

[5] Ano? Možná si to s něčím pleteš. ;) Obvykle totiž stačí jedno kliknutí, aby se komentář uložil. A jako bonus můžeš hned psát další, nemusíš mačkat F5 a čekat sedm vteřin. :)

reagovať

Jago | 27. 7. 2012 Pia 0:21 |   [8]

[7] Inu každá liška chválí svůj ocas. :-)

reagovať

lojzo | 27. 7. 2012 Pia 6:48 |   [9]

[7] No, jedno kliknutie nestačí. Najprv si musím vybrať ako kto/čo chcem komentovať (zvykol som si voliť možnosť „Název/adresa URL“) a potom vyplniť dve políčka. ;-)

reagovať

Jago | 27. 7. 2012 Pia 7:11 |   [10]

[7] Bohdane, ty chrlíš své komentáře k témuž článku s kadencí vyšší než jeden komentář za sedm vteřin? ;-) Jinak totiž můžeš po odpálení jednoho komentáře okamžitě přejít na hlavní stranu.

reagovať

TlusŤjochweb | 27. 7. 2012 Pia 8:39 |   [11]

líbí.

reagovať

lojzo | 30. 7. 2012 Po 9:47 |   [12]

[1] „Výborné čtení.“
[3] „Líbí!“
[11] „líbí.“

Ďakujem, páni!

reagovať

SV | 3. 8. 2012 Pia 12:47 |   [13]

[1] tak to jednoducho povedz ;-)

reagovať

pepa | 22. 8. 2012 St 6:56 |   [14]

reagovať

SV | 22. 8. 2012 St 10:01 |   [15]

[14] šikovná holka!

reagovať

Pripojte svoj komentár!

Môžete používať Texy! syntax.

* Hviezdičkou sú označené povinné údaje.


Rubriky

Najnovšie komentáre

Fotogalérie

    Náhodná fotografia

    Prejdite na fotografiu Drobný nábytek

    Všetky fotogalérie


    Obľúbené adresy



    Služobný vchod