Lietajúce lode a ich príbuzní - 2.časť

Uplynulo štrrnásť dní a po druhýkrát sú tu vrrčiace vrrtule. Minule som vám sľúbil, že sa pozrieme, ako to bolo s tými lietajúcimi loďami. Ale netešte sa príliš – ani dnes sa ešte k skutočným hydroplánom nedostaneme.

Američania – doktor Langley versus bratia Wrightovci

 

ll-006

Bratia Wrightovci – vľavo Orville, vpravo Wilbur. (Zdroj)

V roku 1903 sa americkí výrobcovia bicyklov, bratia Wilbur a Orville Wrightovci, po niekoľkoročných viac či menej úspešných pokusoch s lietaním na klzákoch vlastnej konštrukcie rozhodli pokúsiť sa o let na lietadle s motorom. Keďže žiadny vhodný motor nezohnali, vyrobili si vlastný (benzínový) a 17. decembra 1903 sa neďaleko mestečka Kitty Hawk v Severnej Karolíne po prvýkrát so svojím strojom, nazvaným Flyer (neskôr bol názov doplnený o číslicu I), vzniesli do vzduchu (dlho nechceli prezradiť, kto bol prvý, takže ostaňme pri tom, že postupne leteli obaja, absolvovali v ten deň štyri lety; po tom poslednom im lietadlo vietor zdvihol, prevrátil a ťažko poškodil, takže Flyer I už nikdy viac neletel).

ll-007

Prvý let, 17.12.1903, 10:35. Na palube Flyeru Orville, na zemi Wilbur. Prvý let trval 12 sekúnd a bol dlhý 120 stôp (cca 36 metrov). Foto: John T. Daniels (Zdroj)

17. december 1903 je dnes už všeobecne pokladaný za začiatok éry lietania, ale treba povedať, že vtedy správa o prvom lete svet zaskočila. Za jasného lídra v oblasti letectva bolo totiž pokladané Francúzsko a správa o lete pomerne neznámych Američanov prišla ako blesk z jasného neba, takže mnohí jej neverili (iste k tomu prispelo aj to, že Wrightovci v obave o svoje patentové práva prakticky všetky podrobnosti o lietadle a lete tajili). Zakladateľ Aero Clubu de France Ernest Archdeacon vyhlásil, že Wrightovci blafujú a ešte v roku 1906 denník New York Herald zhrnul názory európskych aviatikov na Wrightovcom takto: „Wrightovci buď leteli alebo neleteli. Buď ten stroj majú alebo nemajú. Buď sú letci alebo klamári (v angličtine to znie krajšie – „fliers or liars“). Lietať je ťažké. Povedať „leteli sme“ je ľahké.“ Až v roku 1908, keď Wilbur Wright prichádza predviesť svoje letecké umenie do Francúzska, sa Európa s ich prvenstvom zmierila (a pán Archdeacon sa im za svoje výroky ospravedlnil).

ll-008

Wright Flyer. Ako je z výkresu zrejmé, Flyer bol dvojplošník s kačacou koncepciou (to znamená, že riadiace plochy – to sú tie malé „krídla“ – boli vpredu pred nosnými plochami, teda krídlami). (Pôvodný zdroj je už nefunkčný, ale prakticky rovnaký výkres je napr. tu)

 

ll-009

Čelný pohľad na Flyer I. Dve tlačné vrtule boli poháňané reťazovými prevodmi od jedného motora. (Zdroj)

Ale nielen v Európe bol let bratov Wrightovcov nečakaný, aj v samotných USA konkurenciu zaskočil. Najviac prekvapený a sklamaný bol asi doktor Samuel Pierpont Langley so svojimi spolupracovníkmi.

ll-010

Samuel Pierpont Langley (Zdroj)

Langley bol významný astronóm, fyzik a vynálezca, sekretár najväčšej americkej výskumno-vzdelávacej vedeckej inštitúcie – Smithsonovho Inštitútu (Smithsonian Institution), ktorý sa aviatikou začal zaoberať už v roku 1886. Potom, čo vyskúšal rôzne modely s mávajúcimi krídlami, dokonca i preparované vtáky, prešiel na koncepciu s krídlami pevnými. Jeho kniha Experiments in Aerodynamics, ktorú vydal v roku 1891, zhŕňala jeho dovtedajšie výsledky a výrazne pomohla aj európskym priekopníkom lietania. V roku 1896 skonštruoval lietadlo s parným motorom, ktoré úspešne absolvovalo let dlhý viac než kilometer. Drobnou „chybičkou krásy“ bola len jeho veľkosť – stroj s rozpätím krídiel niečo vyše 4 metrov zďaleka nestačil na to, aby uniesol pilota. Pán Langley následne s výdatnou pomocou slávneho vynálezcu Alexandra Grahama Bella (ktorý s projektom lietajúceho stroja zoznámil a nadchol aj prezidenta USA Williama McKinnleyho) dostal štátny grant – 50.000 dolárov z rozpočtu ministerstva vojny (o ktorý ani veľmi nestál, po úspechoch s modelmi chcel s pokusmi skončiť), pustil sa teda do stavby zväčšeniny svojho aeroplánu. Tu treba povedať, že Langleyoho nadšenie pre aviatiku už zrejme trochu opadlo, takže stavbu viedol jeho asistent profesor Charles Manly s výdatnou pomocou pána Stephena Balzera, ktorý bol „otcom“ motora lietadla. V októbri 1903 sa profesor Manly pokúsil o prvý let. Neúspešne. Langleyho „Aerodrome“ po pokuse o štart zo strechy hausbótu na rieke Potomac spadol polámaný do vody (príčinou bola porucha katapultu – hák lana sa nevypol, takže lietadlo „doletelo“ len na koniec lana). Manlymu sa našťastie nič nestalo.

 

ll-011

Aerodrome „A“ pred štartom. (Zdroj)

 

ll-012

Aerodrome „A“ chvíľu vo vzduchu. (Zdroj)

 

ll-013

Zvyšky Aerodromu „A“ po dopade do vody. (Zdroj)

Profesor Langley (ktorý v čase konania pokusu „bol práve pracovne vo Washingtone“, takže nebol očitým svedkom havárie – čo len potvrdzuje, že jeho záujem o aviatiku už nebol príliš veľký) v rozhovore pre Washington Star povedal: „Prístroj fungoval perfektne a máme všetky dôvody očakávať jeho úspešný let. Nehoda hneď po štarte, zapríčinená štartovacím zariadením, strhla lietadlo prudko dole a spôsobila jeho pád do vody v bezprostrednej blízkosti hausbótu. Tvrdenie, že stroj zlyhal kvôli svojej neschopnosti lietať, je úplne mylné. Motor, rám a ostatné dôležité súčasti ostali prakticky nepoškodené. Motor je skutočne v dobrom stave. Poškodené boli menej dôležité časti stroja, ako plátenný poťah krídiel a vrtuľa, ktoré je možné ľahko vymeniť. Viera zúčastnených v konečný úspech nie je touto nehodou nijako narušená. Nehoda je len jednou z obvyklých nehôd, ktorými pokusy v počiatočných fázach trpia. Nešťastím je len to, že sa stala na konci sezóny, kedy už činnosť tohto druhu prestáva byť vonku možná, takže momentálne nie sme rozhodnutí, či experimenty budú pokračovať ešte v tomto roku.“

Langley s Manlym sa nevzdali, lietadlo opravili a 8. decembra (podľa niektorých prameňov dokonca hneď 8. októbra, teda na druhý deň po prvom pokuse) podnikli druhý pokus – a katapult opäť zlyhal. A potom už prišiel „wrightovský“ 17. december…

ll-014

Charles Manly a Samuel Langley. Všimnite si Manlyho pilotné nohavice – je v nich všitý kompas. (Zdroj)

Langleyho Aerodrome síce štartoval z lode a pristával do vody, medzi hydroplány či dokonca lietajúce lode ho ale zaradiť nemôžeme. Mal zaujímavú konštrukciu – bol to síce dvojplošník, ale nosné plochy boli v tandemovom usporiadaní (teda za sebou) a na rozdiel od Wrightovcov, ktorí pre štart potrebovali silný protivietor, Langley spoliehal na bezvetrie a potrebnú rýchlosť obtekania krídla vzduchom chcel dosiahnuť štartom pomocou katapultu (ktorý bol postavený na streche obytného člna, takže sa prvýkrát v histórii stretávame s nefalšovanou lietadlovou loďou). Okrem toho jeho lietadlo nemalo žiadne pristávacie zariadenie – jednoducho rátal s tým, že let bude zakončený kontrolovaným pádom do vody a lietadlo bude po každom lete opravené, resp. v horšom prípade rekonštruované.

ll-015

Model Aerodromu „A“ v mierke 1:10 môžete vidieť v londýnskom múzeu vedy (Science Museum). Foto: © Science Museum (Zdroj)

 

ll-016

Aerodrome „A“ – výkres. (Zdroj)

Po úspešnom lete Wrightovcov pán Langley od ďalších pokusov upustil (a v roku 1906 umrel), nevzdal sa však A. G. Bell. Ten v roku 1907 spolu s dvoma kanadskými leteckými nadšencami založil konzorcium Aerial Experiment Association, najal konštruktéra motocyklov Glenna Curtissa (ešte sa s ním párkrát v tomto seriále stretneme) a pustil sa do stavby ďalších lietadiel. Spočiatku neúspešne, ale keď sa Curtissovým aeroplánom konečne začalo dariť, žiadali Wrightovci poplatky za použitie ich patentov (okrem všelijakých čiastkových riešení si dali patentovať aj lietadlo ťažšie než vzduch). Curtiss síce ironicky konštatoval, že „keď niekto vyskočí do vzduchu a bude pritom mávať rukami, Wrightovci ho zažalujú“, ale pri následnom súdnom spore mu úsmev z tváre zmizol.

ll-017

U.S. Patent na Wright Flyer. (Zdroj)

Práve v priebehu súdneho sporu sa ale objavila zaujímavá myšlienka (traduje sa síce ako Curtissova, ale tipoval by som skôr, že skrsla v hlave nejakého právnika) – že totiž ak bol Langleyho Aerodrome letuschopným ešte pred letom Flyeru, potom Wrightovci vlastnia patent neprávom. Curtiss sa teda pobral do Smithsonian Institution po zvyšky Aerodromu, aby ich dal dokopy a zistil, či bol stroj schopný letu (ľudia vo vedení Smithsonian Institution pochopiteľne Curtissovi proti Wrightovcom radi pomohli). Keď však vrak a projekt Aerodromu preskúmal, zistil, že reálne nebol schopný letieť vlastnou silou – ale zároveň zistil, že okrem potreby drobných úprav konštrukcie mu prakticky chýbal len silnejší motor. Nuž sa milý Curtiss uchýlil k podvodu – upravil čo považoval za potrebné a verejne demonštroval schopnosť Aerodromu lietať. Let síce trval len päť sekúnd (keď následne zamenil pôvodný motor na iný, vyrobený až v roku 1914 – samozrejme firmou Curtiss – podarilo sa mu letieť celú minútu), ale stačil na to, aby bol Langleyho Aerodrome vyhlásený za prvé lietadlo sveta a so všetkou slávou vystavený vo washingtonskom múzeu Smithsonovho inštitútu.

ll-018

William E. Doherty, pilot z Curtissovej partie, pri úspešnom lete upraveného Aerodromu nad jazerom Keuka neďaleko Hammondsportu (štát New York) v roku 1914. Ako vidíte, lietadlu pribudli aj plaváky. (Zdroj)

Až v roku 1942 vedenie Smithsonovho inštitútu uznalo, že s históriou bolo trochu manipulované, následne odkúpilo od Orvilla Wrighta (Wilbur, ktorý umrel v roku 1912, sa toho nedožil) Flyer (ktorý bol od roku 1928 vystavený v Londýne) a vystavilo ho s popiskou „prvé lietadlo ťažšie než vzduch“ (to však až v roku 1948, tesne po Orvillovej smrti).

ll-019

Porovnanie technických údajov Wright Flyeru a Langleyho Aerodromu.

 

ll-020

Wrightovci podnikali aviatorské turné po USA i Európe. Plagát z Daytonu v štáte Ohio, 1909 (Orville sa v tomto meste narodil a obaja Wrightovci tam neskôr aj umreli). (Zdroj)

ll-021

Wright Flyer v aerodynamickom tuneli NASA. (Zdroj)

A perlička na záver: V súvislosti so spomínaným súdnym sporom medzi Wrightovcami a Curtissom vyznieva dosť ironicky, že v roku 1929 sa Curtiss Aeroplane and Motor Company a Wright Company (Wilbur v roku 1912 zomrel a Orville v roku 1915 predal firmu ďalšiemu priekopníkovi letectva Glennovi Martinovi) spojili a vytvorili Curtiss-Wright Corporation, ktorá bola na konci druhej svetovej vojny najväčším leteckým výrobcom v USA a dodnes patrí medzi najvýznamnejších výrobcov motorov a rôznych leteckých prístrojov.

Komentáre

Pri komentovaní vás prosíme o dodržiavanie elementárnych zásad slušnosti.
Pokiaľ neviete, aké to sú, asi vám niet pomoci, ale predsa len - skúste pozrieť do záveru tohto článku.

pepa | 12. 7. 2012 Št 15:53 |   [1]

Pěkné.
Píšeš, že se Curtiss uchýlil k podvodu a instaloval motor vyrobený roku 1914. V kterém roce se ten soudní spor konal?

reagovať

lojzo | 12. 7. 2012 Št 16:17 |   [2]

[1] Wrightovci sa s Curtissom súdili kontinuálne od roku 1908. K rekon­štrukcii (a rehabilitácii) Aerodromu pristúpil Curtiss v roku 1912, v roku 1914 s ním úspešne letel.
Patentové spory pokračovali až do roku 1917 a skončili zásahom americkej vlády. Tá sa totiž rozhodla vstúpiť do prvej svetovej vojny, ale zistila, že patentová vojna účinne blokuje vývoj nových lietadiel. Takže na návrh F.D. Roosevelta (vtedy námestníka ministra námorníctva) vznikla Asociácia leteckých výrobcov s povinnou účasťou – a z poplatkov, ktoré platili členovia podľa počtu vyrobených lietadiel, dostávali tantiémy držitelia patentov – teda predovšetkým firmy Curtiss a Wright-Martin. Toto administratívne opatrenie bolo pôvodne zamýšľané len ako dočasné (počas vojny), ale po skončení prvej svetovej vojny už patentový spor obnovený nebol (napokon, letectvo už bolo niekde úplne inde).

reagovať

Jago | 12. 7. 2012 Št 16:18 |   [3]

V manchesterském Museum of Science and Industry jsem si vyfotil jakýsi trojplošník triplane). Myslel jsem, že je to replika toho od bří Wrightů, ale ne – je to replika Roe I Triplane (AVRO Triplane) z roku 1909. Ovšem na naučné ceduli se uvádějí jako první letci bratři W., tohle je první letadlo vyrobené výhradně z britských součástí.

reagovať

lojzo | 12. 7. 2012 Št 16:24 |   [4]

[3] Pokiaľ mi je známe, Wrightovci nikdy žiadny trojplošník nepostavili.

reagovať

Jago | 12. 7. 2012 Št 16:34 |   [5]

[4] To už teď vím taky.

reagovať

TlusŤjochweb | 13. 7. 2012 Pia 8:39 |   [6]

Skvělý článek. Líbí se mi ten plakát.

reagovať

Pripojte svoj komentár!

Môžete používať Texy! syntax.

* Hviezdičkou sú označené povinné údaje.


Rubriky

Najnovšie komentáre

Fotogalérie

    Náhodná fotografia

    Prejdite na fotografiu Obrázek č. 32

    Všetky fotogalérie


    Obľúbené adresy



    Služobný vchod