Lietajúce lode a ich príbuzní - 1.časť

Bohdan zahájil demolačné práce Sharkanovho denníčka, takže je najvyšší čas zachrániť odtiaľ čo sa dá (a chce). A keďže je dnes štvrrtok, začneme vrrčiacimi vrrtuľami.

V Pepovom výbornom seriále o dobývaní Arktídy vzdušnou cestou sme sa okrem iných zaujímavých lietadiel stretli aj s hydroplánom Dornier Wal. Tak ma napadlo, že by bolo zaujímavé pozrieť sa na túto kategóriu lietadiel podrobnejšie.

Nečakajte vyčerpávajúcu históriu hydroplánov, skôr by som chcel načrtnúť základné míľniky ich vývoja a zoznámiť vás s niektorými významnými či zaujímavými typmi a udalosťami okolo nich. Ale začneme trochu zoširoka, ako je pri mojej ukecanosti obvyklé. No, snáď z toho nebude ďalší „nekonečný“ seriál, ako je u mňa tiež zvykom (sharkaní štamgasti by vedeli rozprávať… ;-) )

Francúzi – od bratov Montgolfierovcov po Albatros

Lietanie lákalo ľudí už oddávna, stačí spomenúť na bájnych Daidala a Ikara, či na nebájneho Leonarda da Vinci. Návrhy lietajúcich aparátov boli väčšinou inšpirované vtákmi, až kým na scénu nevstúpili dvaja francúzski majitelia papierní, bratia Montgolfierovci. Tí si v roku 1782 všimli, že horúci vzduch nad ohňom dokáže papierové sáčky vyniesť do výšky a o rok nato už dokázali vypustiť veľký teplovzdušný balón s ovcou, husou a kohútom na palube – čím prehodili výhybku vývoja letectva k lietajúcim strojom ľahším než vzduch (teda aby som bol presný, vývoja letectva v Európe; starí Číňania a zrejme aj peruánski Indiáni už balóny používali dávno predtým).

ll-001

Prvý vzlet balóna bratov Montgolfierovcov vo Versailles 4. júna 1783. (Zdroj)

Ešte v tom istom roku absolvoval svoj prvý úspešný let aj balón plnený vodíkom (jeho vynálezcom bol ďalší Francúz Jacques César Charles) a už o rok neskôr začala francúzska armáda používať balóny na vyhľadávanie pozícií a sledovanie presunov nepriateľa. Napoleon dokonca plánoval ich využitie na leteckú inváziu do Británie; pri výprave do Egypta ale balónové jednotky jeho očakávania nenaplnili, počas bitky pri Abukire v roku 1798 boli ich balóny dokonca zničené – a Napoleon o rok nato toto prvé letectvo na svete rozpustil, takže vojenské využívanie balónov bolo takmer na pol storočia prerušené.

Aby ale nedošlo k omylu – pod pojmom „lietajúce lode“ v tomto prípade nemám na mysli vzducholode, takže lietajúcimi aparátmi ľahšími než vzduch sa tu už viac zaoberať nebudem. Ona totiž napriek rozmachu balónovej vzduchoplavby ani myšlienka lietajúceho stroja ťažšieho než vzduch tak úplne nezapadla, viacerí vynálezcovia experimentovali aj v tejto oblasti. Angličan sir Goerge Cayley v roku 1799 formuloval hypotézu, že aby sa lietadlo vznieslo, musí mať vztlak a pohon zaistené nezávisle – ktorá vpodstate vylučovala možnosť zostrojenia ornitoptéry (t.j. stroja, poháňaného podľa vzoru vtákov mávaním krídlami). Vývoj sa teda rozvetvil na dva smery – jedna časť vynálezcov konštruovala rôzne okrídlené klzáky, viac či menej pripomínajúce neskoršie lietadlá, druhá skupina verila rotujúcej nosnej ploche a vytvárala predchodcov dnešných vrtuľníkov. Obidve skupiny však mali jeden základný spoločný problém – v tej dobe ešte nejestvoval motor, ktorý by bol dostatočne ľahký a zároveň dostatočne výkonný (aby dokázal dostať do vzduchu nielen vlastnú váhu, ale aj zvyšok lietadla).

ll-002

Guillaume Joseph Gabriel de La Landelle navrhol v roku 1863 túto lietajúcu loď. (Zdroj)

Ale nechcem tu popisovať celé dejiny letectva, takže prejdem rovno k prvému známemu lietajúcemu stroju, ktorý si v plnej miere zaslúži označenie „lietajúca loď“. O tomto stroji sa nám síce zachovalo len jedno svedectvo, ale jeho popis je pomerne podrobný:

„Paluba bola dlhá tridsať metrov a široká štyri metre. Pripomínala naozajstnú lodnú palubu s provou. Pod ňou bol pevný trup, v ktorom boli stroje vyrábajúce pohonnú silu, skladište zbraní, prístrojov, náradia, zásobáreň potravín a pitnej vody. Palubu koldokola obopínalo oceľové lanové zábradlie. Stáli na nej tri prístrešky, v ktorých boli kajuty posádky a strojovňa. V strednom prístrešku pracovali stroje, ktoré poháňali vznášacie vrtule, v zadnom stroje tlačnej vrtule a v prednom stroje ťažnej vrtule. Všetky stroje mali svoj vlastný pohon. Hneď v prvom prístrešku na prove bola kuchyňa, komora a miestnosť pre posádku. V poslednom niekoľko kajút, inžinierova izba, jedáleň a zasklená kabína pre kormidelníka, ktorý riadil stroj pomocou veľkého kormidla. Všetky kajuty mali malé okienka zasklené kaleným sklom, ktoré je asi desaťkrát pevnejšie ako normálne sklo. Pružné perovanie v podpalubí malo zmierňovať nárazy pri pristávaní (…).
Na palube sa týčilo tridsaťsedem zvislých osí, pätnásť po bokoch a sedem vyvýšených v strede. Lietajúci stroj vyzeral ako loď s tridsiatimi siedmimi sťažňami, lenže každý sťažeň mal namiesto plachty dve horizontálne vrtule, otáčajúce sa úžasnou rýchlosťou. Každá os sa točila nezávisle na ostatných a naviac, každá vrtuľa na jednej osi sa pohybovala v protismere, aby lietajúci stroj nezačal rotovať. Takýmto spôsobom vznášacie vrtule zároveň udržiavali lietajúci stroj vo vodorovnej polohe. Dohromady mal sedemdesiatštyri vznášacích vrtúľ, dômyselne rozmiestnených na osiach, aby sa ušetrilo čo najviac pohonných hmôt. Vpredu a vzadu boli na vodorovných osiach umiestnené štvorlistové hnacie vrtule. Hoci mali väčší priemer ako vznášacie vrtule, aj ony sa točili veľmi rýchlo.“

ll-003

Albatros na kresbe Leona Bennetta. (Zdroj)

Ako ste už niektorí snáď spoznali, túto lietajúcu loď zostrojil tajomný inžinier Robur a svedectvo o nej nám zanechal Jules Verne vo svojej knižke Robur Dobyvateľ z roku 1886. Citujem zo slovenského vydania vo vydavateľstve Mladé letá, Bratislava 1983, v preklade Márie Flochovej (1973) a Teofila Ušáka (1959) – ale len preto, že k nemu mám sentimentálny vzťah z puberty; inak musím povedať, že ten preklad teda veľmi vydarený nie je. :-/

Ale ako vyriešil inžinier Robur ten vyššie spomínaný základný motorický problém?

„Roburov lietajúci stroj bol iba zdokonaleným systémom Cossusa, Landella a Pontona d´Amecourt. Jeho prínos tkvel hlavne vo vhodnom výbere a uplatnení pohonnej sily. Stroje nepoháňala ani vodná para, ani iná tekutina alebo stlačený vzduch. Ako pohonnú silu odmietol Robur aj plyny a výbušný motor. Vládla tu elektrina, obdivuhodná energia, ktorá sa jedného dňa určite stane dušou priemyslu. Na jej výrobu však nepoužil elektromotory, na palube boli iba články a akumulátory.
Roburovo tajomstvo spočívalo vo výbere článkov a chemikálií, ktoré navzájom reagovali a vyrábali prúd. To isté platilo i pre akumulátory. Z akého materiálu boli elektródy, nevedno. Inžinier Robur mal určite dobrý dôvod, prečo na ne nežiadal patent. Články mali neobyčajnú výkonnosť. Kyselina sa nevyparovala ani nezamŕzala, akumulátory predčili dovtedy známe výrobky a získané ampéry presahovali doteraz známe čísla. Takáto obrovská sila ďaleko prevyšovala potreby lietajúceho stroja v akýchkoľvek podmienkach. Letúň mal okrem toho dobre zvolené ťažisko, takže sa nemohol prevrhnúť.“

ll-004

Ešte raz Albatros v podaní pána Bennetta, tentokrát s pochrámanou vrtuľou. (Zdroj)

Škoda, že si monsier Robur nechal to tajomstvo pre seba, mohli sme mať dnes po probléme so splodinami leteckých motorov. ;-) Ale pokračujme ešte chvíľu:

„Zostáva ešte otázka, z akého materiálu postavil Robur svoj lietajúci stroj, ktorému dal priliehavé meno Albatros. Čo to mohla byť za látka, do ktorej nevnikol ani nôž Phila Evansa?
Bol to obyčajný papier.
Výroba papiera už dobrých pár rokov zaznamenáva veľký rozmach. Neglejený papier, impregnovaný doxtrínom a škrobom, stlačený v hydraulickom lise, sa mení na látku tvrdú ako oceľ. Možno z nej vyrábať koľajnice i kolesá vagónov, ktoré sú trvanlivejšie a najmä ľahšie ako kovové. Naviac táto látka bola úplne ohňovzdorná, čo je veľmi dôležitá vlastnosť pre stroj, pohybujúci sa vo veľkých výškach. Robur potreboval pri stavbe svojho vzdušného stroja materiál práve s takýmito vlastnosťami, a tak trup a prístrešky boli vyrobené zo slameného papiera. Ostatné časti lietajúceho stroja boli z akýchsi želatinových vláken, vytvárajúcich pružnú, odolnú látku. Táto hmota sa dá ľubovoľne tvarovať a má vynikajúce izolačné schopnosti, veľmi vítané pre stroj, poháňaný elektrinou.“

Ako vidno, inžinier Robur (alebo Jules Verne, ako chcete) vynašiel nielen lietajúcu loď, ale (s prižmúrením oka) aj helikoptéru, a (s prižmúrením oboch očí ;-) ) dokonca aj uhlíkové kompozity. Čo ma ale prekvapuje najviac, je fakt, že Albatros napriek svojej „lodnej“ podobe v celom románe ani raz nepristál na vode!

ll-005

Papierový (ako inak? ;-) ) model Albatrosu z časopisu abc (autorom je zrejme Ladislav Badalec, ale nie som si istý). (Zdroj)

Toľko na úvod – a v ďalších častiach sa pozrieme, ako to s tými lietajúcimi loďami bolo naozaj.

Komentáre

Pri komentovaní vás prosíme o dodržiavanie elementárnych zásad slušnosti.
Pokiaľ neviete, aké to sú, asi vám niet pomoci, ale predsa len - skúste pozrieť do záveru tohto článku.

Jago | 28. 6. 2012 Št 20:25 |   [1]

Koukám, že i ty zachraňuješ. Já jsem právě odhalil svou rybí galerii.

reagovať

Bohdanweb | 28. 6. 2012 Št 20:35 |   [2]

Výborné! A ty velké fotky tomu sluší. :)

reagovať

lojzo | 28. 6. 2012 Št 20:38 |   [3]

Bohdan [2] : „ty velké fotky tomu sluší“
To sú presne tie isté, čo boli na SW. ;-)
Akurát sa nezobrazuje vonkajší biely rámik.

reagovať

Bohdanweb | 28. 6. 2012 Št 20:42 |   [4]

lojzo [3] : Ale tady vypadají větší. ;)

reagovať

Bohdanweb | 28. 6. 2012 Št 20:45 |   [5]

„Čo ma ale prekvapuje najviac, je fakt, že Albatros napriek svojej „lodnej“ podobe v celom románe ani raz nepristál na vode!“

Protože to už by vynalezl i letadlovou loď, a to už by bylo FAKT moc! :)

reagovať

Jago | 28. 6. 2012 Št 20:47 |   [6]

Bohdan [5] : Ponorkoletadlo vynalezl až v dalším dílu. :-)

reagovať

Oby | 28. 6. 2012 Št 20:47 |   [7]

lojzo [3] : U mě mají rámeček všechny, i když první dvě a úplně poslední ho mají sotva znatelný. Zbývající dvě fotky ho mají normální.

reagovať

Bohdanweb | 28. 6. 2012 Št 20:48 |   [8]

Jago [6] : Já to četl jako pornoletadlo… Bože, na co to dneska pořád myslím? :)

reagovať

lojzo | 28. 6. 2012 Št 20:53 |   [9]

Oby [7] : Hej, ale to vidíš len vnútorný tenký čierny. Okolo neho je ešte širší biely, ktorý bol na Sharkanwebe vždy olemovaný ešte jednou tenkou čiarou, ktorú tam hodil systém.

reagovať

lojzo | 28. 6. 2012 Št 20:54 |   [10]

Bohdan [8] : Asi máš najvyšší čas ísť do postele. 8-)

reagovať

Bohdanweb | 28. 6. 2012 Št 20:54 |   [11]

lojzo [10] : Raději pod studenou sprchu. :)))

reagovať

Oby | 28. 6. 2012 Št 21:05 |   [12]

Bohdan [8] : Co to s tebou na té oční operaci udělali? 8-O Měli by ti vrátit peníze. :-D

reagovať

henka | 28. 6. 2012 Št 21:17 |   [13]

Bohdan [8] : no..to su te nove oci..bohvie co s tebou na tej klinike porobili :P , to len teraz zacne vyliezat na povrch

reagovať

Karel | 28. 6. 2012 Št 21:18 |   [14]

Oby [12] : Kdepak, měl by si ještě připlatit. Najednou vidí věci dříve neviděné… ;-)

reagovať

henka | 28. 6. 2012 Št 21:18 |   [15]

Oby [12] : jeeeej Oby :D my sme na to kápli

reagovať

henka | 28. 6. 2012 Št 21:20 |   [16]

Karel [14] : uz vidim, jak tam vsetci chlapi bezia ;))

reagovať

Karel | 28. 6. 2012 Št 21:23 |   [17]

henka [15] : Musíte si uvědomit, že Bohdanovi se zrak horšil delší dobu. A najednou vidí jak ostříž. Teď je horko slečny, dámy a paní chodí spoře oděné, tak se není čemu divit, na co Bohdyn myslí… ;-)

reagovať

Bohdanweb | 28. 6. 2012 Št 21:24 |   [18]

Karel [17] : No jo, ty slečny a léto… Sluší jim to. :)

reagovať

Karel | 28. 6. 2012 Št 21:24 |   [19]

henka [16] : Všectci chlapi to nepotřebují, většina vidí dobře. To jen tak dělají, že nevidí… ;-)

reagovať

Karel | 28. 6. 2012 Št 21:26 |   [20]

Bohdan [18] : No, vždyť říkám..... 8-)

reagovať

henka | 28. 6. 2012 Št 21:36 |   [21]

Karel [19] : vo vas aby sa jedna zenska (ne)vyznala :P ..vo vas chlapoch, ani dve, ba pat.. treba vam zraky rozostrit, ked uz leto nemozeme vypnut :D

reagovať

kety | 28. 6. 2012 Št 22:38 |   [22]

Karel [14] : Ale na druhou stranu – je fajn, že Bohdan není z reality zklamaný. Že takříkajíc nemusel zahodit růžové brýle… ;-)

reagovať

TlusŤjochweb | 29. 6. 2012 Pia 8:58 |   [23]

Bohdan [8] : Porno letadlo aneb létáme v tom všichni.

Článem mi evokoval Zemanův film „Vynález zkázy“.

reagovať

lojzo | 29. 6. 2012 Pia 9:03 |   [24]

kety [22] : „nemusel zahodit růžové brýle“
Ale výrazne mu stúpla spotreba studenej vody. 8-)

reagovať

lojzo | 29. 6. 2012 Pia 9:07 |   [25]

TlusŤjoch [23] : "mi evokoval Zemanův film Vynález zkázy“
Predpokladám, že to bude tými Bennettovými ilustráciami, ktoré Zeman tak majstrovsky využil a oživil.

reagovať

SV | 29. 6. 2012 Pia 10:17 |   [26]

TlusŤjoch [23] : aha. to som videla. aj mne to to pripomínalo.

reagovať

SV | 29. 6. 2012 Pia 10:18 |   [27]

Bohdan [8] : len dneska? ;-)

reagovať

SV | 29. 6. 2012 Pia 10:23 |   [28]

Robur Dobyvateľ sa mi nejak extra neto. moc technické to bolo ;-)

reagovať

SV | 29. 6. 2012 Pia 10:24 |   [29]
Lojzo,

skvelý článok.

reagovať

Bohdanweb | 29. 6. 2012 Pia 10:47 |   [30]

SV [27] : No dovol? V tomhle jsem statisticky průměrný chlap. Každých pět vteřin. ;)))

reagovať

SV | 29. 6. 2012 Pia 11:12 |   [31]

Bohdan [30] : ty že si v niečom priemerný?! 8-)

reagovať

Báraweb | 29. 6. 2012 Pia 11:13 |   [32]

Bohdan [8] : i já jsem to četla jako „pornoletadlo“ a to jsem vůbec na nic nemyslela :-)))

reagovať

Bohdanweb | 29. 6. 2012 Pia 11:15 |   [33]

SV [31] : V tomhle naštěstí ano. Vždyť kdybych na to myslel ještě častěji, tak už bych nemyslel na nic jiného. :)))

reagovať

lojzo | 2. 7. 2012 Po 19:48 |   [35]

[34] Fíha! No, vidím, že by som mal oprášiť aj lockheedovský seriál… ;-)

reagovať

SV | 3. 7. 2012 Ut 9:35 |   [36]

[34] vôbec nie. však to je k veci.
pekná žena.

reagovať

lojzo | 3. 7. 2012 Ut 19:12 |   [37]

[36] Súhlasím – pekná žena nie je od veci. ;-)

reagovať

Oby | 4. 7. 2012 St 1:20 |   [38]

[37] No neblbněte, nebo Bohdanovi zase stoupne spotřeba vody. ;-)

reagovať

SV | 23. 10. 2012 Ut 14:14 |   [39]

tak som zistila, že aj balóny sa používali na vojnu. že balónové vojsko 8 – (((

reagovať

lojzo | 23. 10. 2012 Ut 14:38 |   [40]

[39] A poznáš snáď nejaký vynález, ktorý by sa na bojové účely nikdy nepoužil?

reagovať

Karel | 23. 10. 2012 Ut 14:42 |   [41]

[40] A co třeba takový kapesník, nebo kondom…? ;-)

reagovať

lojzo | 23. 10. 2012 Ut 14:54 |   [42]

[41] O vreckovke napustenej napríklad chloroformom si ešte nepočul? ;-)

reagovať

Oby | 23. 10. 2012 Ut 14:55 |   [43]

[41] … nebo pučmeloun ;-)

reagovať

Oby | 23. 10. 2012 Ut 14:58 |   [44]

[43] Teda, lojzo, musíš se předbíhat s chloroformem? 8-)

reagovať

Oby | 23. 10. 2012 Ut 15:00 |   [45]

Vidíš, jaks mě s tím chloroformem zblbnul. Mělo tam být [42] samozřejmě. :-P

reagovať

SV | 23. 10. 2012 Ut 16:08 |   [46]

[43] pučmeloun nie je vynález ;-)

reagovať

Karel | 23. 10. 2012 Ut 16:26 |   [47]

[42] A-ha, a kondom? ;-)

reagovať

Karel | 23. 10. 2012 Ut 16:30 |   [48]

[43] No-o, pučmelounem dostat třeba do hlavy… Ten jde použít pro bojové účely. 8-)

reagovať

SV | 23. 10. 2012 Ut 16:35 |   [49]

[48] a-aha ;-)

reagovať

SV | 23. 10. 2012 Ut 16:36 |   [50]

[47] no keď sa z neho vyrobí prak ;-)

reagovať

Karel | 23. 10. 2012 Ut 16:43 |   [51]

[50] Prak? A jak by jsi to udělala? ;-)

reagovať

kety | 23. 10. 2012 Ut 18:32 |   [52]

[47] Důmyslným tahem zabránit populační explozi nepřítele a nechat ho bídně vyhynout? Pravda, bylo by to na hodně dlouhé lokte… ;-)

reagovať

Oby | 23. 10. 2012 Ut 21:08 |   [53]

[48] Fakt, jo? To teda musí bejt o život, střepávat z pučmelounovejch stromů úrodu. ;-) Poslat to dělat válečný zajatce… :-P

reagovať

Karel | 23. 10. 2012 Ut 21:21 |   [54]

[52] A za co toho nepřítele budeš tahat? ;-)

reagovať

Karel | 23. 10. 2012 Ut 21:22 |   [55]

[53] Není potřeba setřepávat, po uzrání padají samy..... 8-)

reagovať

Oby | 23. 10. 2012 Ut 21:34 |   [56]

[54] No, za ten kondom, asi… ;-) Zbývá doufat, že jsou kvalitní, a ne jako tady: http://obyinontario.wordpress.com/…mam-v-kursu/

reagovať

Oby | 23. 10. 2012 Ut 21:36 |   [57]

[55] Takže v době zrání se pučmelounovému sadu z taktických důvodů vyhýbat velkým obloukem. :-D

reagovať

Karel | 23. 10. 2012 Ut 21:43 |   [58]

[56] Dobrýýý… :-)

[57] To není nutné, jen je potřeba nosit helmu… ;-)

reagovať

Ďuri | 23. 10. 2012 Ut 22:51 |   [59]

[56] A to milá Nancy nepozná slávne dakotské príslovie: Kto nesúloží ušetrí celý dolár!

reagovať

Oby | 23. 10. 2012 Ut 22:54 |   [60]

[59] Děkuji Ďuri; až ji někde potkám, hnedle jí tvoje oblíbené přísloví předám. ;-)

reagovať

kety | 23. 10. 2012 Ut 23:19 |   [61]

[54] + [56] Hlavně DŮMYSLNĚ! :-D

reagovať

Oby | 23. 10. 2012 Ut 23:56 |   [62]

[61] Důmyslně? Tak tos asi myslela tahat ho za nos. Za kondom by to bylo spíš smyslně. :-D

reagovať

SV | 24. 10. 2012 St 10:13 |   [63]

[51] si nikdy nevidel prak s gumičkou? ;-)

reagovať

Karel | 24. 10. 2012 St 11:03 |   [64]

[63] Viděl, ale my si dělávaly praky z letecké gumy. Ale asi z tím máš zkušenosti… ;-)

reagovať

SV | 24. 10. 2012 St 14:11 |   [65]

[64] s prakmi skúsenosti mám ;-)

reagovať

Pripojte svoj komentár!

Môžete používať Texy! syntax.

* Hviezdičkou sú označené povinné údaje.


Rubriky

Najnovšie komentáre

Fotogalérie

    Náhodná fotografia

    Prejdite na fotografiu Obrázek č. 15

    Všetky fotogalérie


    Obľúbené adresy



    Služobný vchod