Izrael 2 - telavivské nábrežie
Tel Aviv z vtáčej perspektívy.
Tel Aviv, v preklade „jarný pahorok“, bol založený 11. apríla 1909 (kedy si 66 zakladateľských židovských rodín v piesočných dunách severne od arabskej Jaffy vylosovalo parcely pre svoje domy) a postupne sa rozrástol na dnešné polmiliónové veľkomesto (samotný Tel Aviv), respektíve jedenapolmiliónový Tel Aviv District, či vlastne trojmiliónové súmestie, nazývané súhrnne Guš Dan. No pekne – hneď na začiatku zmätenie pojmov…
Tak teda znovu a inak:
Keď som sa vrátil do nášho „hlavného stanu“ po prvom celodennom chodení Tel Avivom, rozmýšľal som, čo mi na tom meste nesedí. Niežeby sa mi nepáčilo, božechráň, ja mám mestá rád, cítim sa v nich obvykle komfortne, a ani toto nie je výnimkou, no čosi sa mi nezdalo, ale nevedel som prísť na to, čo.
A potom mi to zničohonič docvaklo – a hneď dve veci: Jednak trojmiliónový Tel Aviv nie je mesto. Ani súmestie. Najlepšie ho asi vystihuje geologický (a na Slovensku v posledných rokoch aj politický) výraz „zlepenec“. Je to akési súsídlištie – človek chodí po obytnej štvrti, ktorá má svoje centrum, okolo neho klasické obytné domy, potom nasleduje periféria… a potom znovu obytné domy a centrum obytnej štvrte. A znovu, a znovu. Tradičné mesto je usporiadané ako nervový systém – centrum, „zavesené“ na nejakej centrálnej osi (niekedy viacerých osiach), z ktorej vybiehajú menšie komunikačné koridory. Toto Tel Aviv nemá. Je zrejmé, že vznikol z viacerých prakticky rovnocenných mestečiek, či skôr obytných súborov, ktoré sa postupne rozrástli tak, že došlo k ich spojeniu. Bunková štruktúra… alebo sídelná kaša. 
A druhá vec – mestá, ležiace na brehu mora, sa obvykle obracajú k nemu, prístav je väčšinou „srdcom“ mesta. Tel Aviv nie. Prístav síce má, ale ten je kdesi na okraji, a mesto s morom prakticky nekomunikuje. Priamo na pobreží je síce pláž, príjemná promenáda a pás hotelov, ale už o ulicu ďalej vôbec nič nenasvedčuje tomu, že ste od mora vzdialení len pár desiatok metrov.
Dnes sa ale pozrieme predovšetkým práve k tomu vyššie spomínanému moru: Telavivská pláž.
Približne na hranici medzi starou Jaffou a novým Tel Avivom stojí tento baráčik. Sídli v ňom Etzel Museum. Etzel, známy aj ako Irgun, bola jedna zo židovských polovojenských organizácií v čase izraelskej vojny za nezávislosť; jej spojením s Haganou vznikla izraelská armáda.
Jóga na telavivskej pláži 1.
Jóga na telavivskej pláži 2 (nie, nie som to ja ).
Barák, ktorý jeho autor Zvi Harel pôvodne nazval „Shared villa“ (a ja neviem, či to prekladať ako zdieľaná či spoločná vila), sa stal známym pod vcelku výstižným názvom „Škaredý dom oproti moru“. Harel naň „nabúchal“ snáď všetky druhy geometrických tvarov, na ktoré si spomenul, vďaka rôznym úrovniam podláh pôsobí objekt neusporiadane a chaoticky, všetky prvky sú rozmiestnené bez akéhokoľvek zjavného systému. Pôvodne solitér v zástavbe pozdĺž prímorskej komunikácie dnes stojí v tieni novovznikajúceho mrakodrapu, a to paradoxne zvýšilo jeho malebnosť.
Pre vzácne návštevy sa zvykne rozprestierať červený koberec, my sme na telavivskej pláži našli takýto zelený.
Hotel Hilton – jeden z monštróznych hotelových „ľudojemov“ pozdĺž pláže…
…má vo svojom areáli okrem iných umeleckých diel aj túto sympatickú sochu komára od Ruslana Sergejeva.
Tento „Bláznivý dom“ stojí tiež neďaleko morského brehu, hneď za pásom hotelov, ktoré lemujú pláž. Autorom je francúzsky architekt sýrskeho pôvodu Leon Gaignebet, ale tento fajný dom by nepochybne nevznikol, nebyť manželov Bollagovcov – Yisrael bol jeho investorom a staviteľom a jeho manželka, maliarka a sochárka Shlomith, zase vytvorila predsadenú stenu východnej fasády. Dom, ktorý výrazne kontrastuje s okolitou zástavbou (a proces získania stavebného povolenia naň trval sedem rokov), je často prirovnávaný ku Gaudího dielam, na čo Gaignebet reaguje „Gaudí bol génius, zatiaľčo ja mám len trochu talentu“. Viac než ku Gaudímu sa ale hlási k Hectorovi Guimardovi (možno vám to meno nič nehovorí ale asi poznáte aspoň jeho secesné vstupy do staníc parížskeho metra). „Budova má dva kontrastné výrazy: Na západnej strane, obrátenej k moru, sú balkóny tvarované podľa morských vĺn; na východe predsadená stena evokuje wádí, vinúce sa púšťou,“ – popisuje svoj zámer Gaignebet.
Hotel Imperial patrí k tým menším a nenápadnejším, zaujala ma však kombinácia vlajok nad vstupom. 
lojzo | 9. 10. 2017 Po 19:35 | Architektúra Cesty Obrázky | 35 komentárov
Komentáre
Pri komentovaní vás prosíme o dodržiavanie elementárnych zásad slušnosti.
Pokiaľ neviete, aké to sú, asi vám niet pomoci, ale predsa len - skúste pozrieť do záveru tohto článku.
Safra, lojzo, tohle se ti povedlo! Je vidět, že městem chodil a fotil architekt.
Ty domy jsou moc pěkné, mně se líbí už ten první šišatý, je lepší, než Krzywy domek v Sopotech. Jen toho Gaudího bych do toho nemotal, ale nejsem odborník.
BTW: Tel = pahorek je zřejmě z arabštiny (např. Tel el Amárna v Egyptě). Zajímavé.
Těším se na pokračování.
[1] Ad Gaudí: Chcel som pôvodne napísať „je často, najmä laikmi, prirovnávaný ku Gaudího dielam“, ale potom som sa rozhodol laikov nedráždiť.
[1] Ad Tel: Hebrejčina a arabčina majú veľa spoločných, resp. veľmi podobných výrazov. Napríklad hneď najbežnejší pozdrav – šalom alejchem / salam alejkum.
Obraz vádí na východní straně „Bláznivého domu“ je velice půvabný, ale ta druhá strana, prý mořské vlny, mi spíš připadá, jakoby ten barák právě vyndávali z balíku a nedbale oškubali obalový papír.
[4] 
Na tom baráku (a to hovorím o oboch stranách) je zrejmé, že je to vpodstate len „okapotovaný“ klasický kváder. Ale pôsobí to veľmi príjemne a oživujúco.
Zajímalo by mě, jak takový „slepenec“ funguje. Co MHD třeba, školy, údržba a tak…
[4] Stavitel jen ponechává prostor pro fantazii.
Vádí mně připadá také půvabné.
Na obrázku vpravo dole nad autem – to jsou další umělecká díla?
Měl jsi z pobytu tam nějaký zvláštní pocit?
K těm vlajkám: Možná udávají složení klientely. Někde se to tak dělá.
[8] „Na obrázku vpravo dole nad autem – to jsou další umělecká díla?“ Neviem presne, čo myslíš, ale nad autami sú nosné stĺpy (z tenkých betónových škrupín; pripomínajú skôr regály) a nad nimi na stene reliéfy, zrejme tiež z betónu.
„Měl jsi z pobytu tam nějaký zvláštní pocit?“ Zvláštny v akom zmysle? Chvíľu som si zvykal na zvýšené bezpečnostné opatrenia, ale inak som si celý pobyt fakt užíval. Izrael žije veľmi intenzívne – neviem, či to súvisí so stredomorskou mentalitou alebo s pocitom, že kedykoľvek môže prísť ďalšia vojna. Asi aj aj.
[6] Neviem posúdiť, nakoľko sa ten efekt „zlepenca“ prejavuje v správe mesta. Povedal by som, že nijako – alebo aspoň nijako významne. Je to zrejmé len v urbanistickom usporiadaní mesta, aj to viac-menej len z pohľadu chodca. Automobilová doprava je dobre vyriešená dopravným koridorom, ktorý prechádza celým súmestím vo forme integrovanej trasy železnice a diaľnice.
MHD funguje – s výnimkou soboty. Počas šabatu nahrádzajú verejnú dopravu malé mikrobusy súkromných spoločností.
Děkuji, potěšilo mě, že slepenec uspokojivě funguje aspoň z tvého pohledu návštěvníka.
Sosající komár!
To bude samec – googelil jsem, abych si ověřil, že krev sají pouze samice komárů. Samci se na rozdíl od nich živí rostlinnými šťávami.
A tuten saje cosi z trávy, takže je to jasné.
No, jen aby ten komár nebyl živý, vypadá wllmi věrohodně. Jak ze sci-fi. 
„cítim sa v nich obvykle komfortne“
To mi, prosím, trochu objasni.
[25] Neviem ako, lebo neviem čomu presne nerozumieš.
Cítim sa v mestách dobre, rád sa po nich prechádzam, objavujem nové zákutia a súvislosti. Zamýšľam sa nad tým, prečo je ten-ktorý priestor pojednaný tak ako je, čo by som na ňom prípadne zmenil (to ale vždy s rezervou, s vedomím, že jeho autor poznal danosti a obmedzenia, o ktorých ja asi nič netuším). Vnímam mesto ako prostredie, navrhnuté pre čo najlepší život ľudí (často samozrejme, žiaľ, len teoreticky). Sledujem, ktoré mesto (resp. ktorá štvrť) je navrhovaná pre peších, ktorá pre autá, ktorá pre cyklistov… Neviem, čo by som ešte dodal – prosto mestá ma bavia a mám ich rád.
[26] Moc parádní vysvětlení, myslím, že i pepa bude nakonec spokojený, že nejsou všichni lidé stejní.
[28] Ale znám i takové, co mají rádi město, a přitom to vůbec není jejich profese.
Ten Hilton vypadá zajímavě, když se roluje na monitoru.
[26] Myslím, že už chápu.
Velké procento tvého pohledu a zároveň tvého cítění tvoří profesionální pohled. Ten já nemám a proto zákonitě musím města či sídla obecně vnímat jinak. Řekl bych nebo spíše představuji si, a to zcela bez ironie, že skripta architektury pro první ročník začínala větou, kterou v nějaké podobě opakovaně cituješ:
„…mesto je prostredie, navrhnuté pre čo najlepší život ľudí.“
K tomuto ty jsi i dospěl a ztotožnil se s tím, Já nikoli a nikdy se tak nestane. Vnímám tam spoustu jiného. A proto se naše pohledy tak liší.
[32] Skriptá tou vetou nezačínali, aspoň nie tie, z ktorých sme sa učili, možno v nich dokonca ani vôbec nebola, ale platiť platí. Alebo by aspoň platiť mala.
