Izrael 2 - telavivské nábrežie

iz-926w

Tel Aviv z vtáčej perspektívy.

Tel Aviv, v preklade „jarný pahorok“, bol založený 11. apríla 1909 (kedy si 66 zakladateľských židovských rodín v piesočných dunách severne od arabskej Jaffy vylosovalo parcely pre svoje domy) a postupne sa rozrástol na dnešné polmiliónové veľkomesto (samotný Tel Aviv), respektíve jedenapolmiliónový Tel Aviv District, či vlastne trojmiliónové súmestie, nazývané súhrnne Guš Dan. No pekne – hneď na začiatku zmätenie pojmov…

Tak teda znovu a inak:

Keď som sa vrátil do nášho „hlavného stanu“ po prvom celodennom chodení Tel Avivom, rozmýšľal som, čo mi na tom meste nesedí. Niežeby sa mi nepáčilo, božechráň, ja mám mestá rád, cítim sa v nich obvykle komfortne, a ani toto nie je výnimkou, no čosi sa mi nezdalo, ale nevedel som prísť na to, čo.

A potom mi to zničohonič docvaklo – a hneď dve veci: Jednak trojmiliónový Tel Aviv nie je mesto. Ani súmestie. Najlepšie ho asi vystihuje geologický (a na Slovensku v posledných rokoch aj politický) výraz „zlepenec“. Je to akési súsídlištie – človek chodí po obytnej štvrti, ktorá má svoje centrum, okolo neho klasické obytné domy, potom nasleduje periféria… a potom znovu obytné domy a centrum obytnej štvrte. A znovu, a znovu. Tradičné mesto je usporiadané ako nervový systém – centrum, „zavesené“ na nejakej centrálnej osi (niekedy viacerých osiach), z ktorej vybiehajú menšie komunikačné koridory. Toto Tel Aviv nemá. Je zrejmé, že vznikol z viacerých prakticky rovnocenných mestečiek, či skôr obytných súborov, ktoré sa postupne rozrástli tak, že došlo k ich spojeniu. Bunková štruktúra… alebo sídelná kaša. ;-)
A druhá vec – mestá, ležiace na brehu mora, sa obvykle obracajú k nemu, prístav je väčšinou „srdcom“ mesta. Tel Aviv nie. Prístav síce má, ale ten je kdesi na okraji, a mesto s morom prakticky nekomunikuje. Priamo na pobreží je síce pláž, príjemná promenáda a pás hotelov, ale už o ulicu ďalej vôbec nič nenasvedčuje tomu, že ste od mora vzdialení len pár desiatok metrov.

iz-084w

Dnes sa ale pozrieme predovšetkým práve k tomu vyššie spomínanému moru: Telavivská pláž.

iz-042w

Približne na hranici medzi starou Jaffou a novým Tel Avivom stojí tento baráčik. Sídli v ňom Etzel Museum. Etzel, známy aj ako Irgun, bola jedna zo židovských polovojenských organizácií v čase izraelskej vojny za nezávislosť; jej spojením s Haganou vznikla izraelská armáda.

iz-050w

Jóga na telavivskej pláži 1.

iz-051w

Jóga na telavivskej pláži 2 (nie, nie som to ja ;-) ).

iz-072w

Barák, ktorý jeho autor Zvi Harel pôvodne nazval „Shared villa“ (a ja neviem, či to prekladať ako zdieľaná či spoločná vila), sa stal známym pod vcelku výstižným názvom „Škaredý dom oproti moru“. Harel naň „nabúchal“ snáď všetky druhy geometrických tvarov, na ktoré si spomenul, vďaka rôznym úrovniam podláh pôsobí objekt neusporiadane a chaoticky, všetky prvky sú rozmiestnené bez akéhokoľvek zjavného systému. Pôvodne solitér v zástavbe pozdĺž prímorskej komunikácie dnes stojí v tieni novovznikajúceho mrakodrapu, a to paradoxne zvýšilo jeho malebnosť.

iz-054w

Pre vzácne návštevy sa zvykne rozprestierať červený koberec, my sme na telavivskej pláži našli takýto zelený. ;-)

iz-056w

Hotel Hilton – jeden z monštróznych hotelových „ľudojemov“ pozdĺž pláže…

iz-057w

…má vo svojom areáli okrem iných umeleckých diel aj túto sympatickú sochu komára od Ruslana Sergejeva.

iz-060w

iz-061w

iz-063w

Tento „Bláznivý dom“ stojí tiež neďaleko morského brehu, hneď za pásom hotelov, ktoré lemujú pláž. Autorom je francúzsky architekt sýrskeho pôvodu Leon Gaignebet, ale tento fajný dom by nepochybne nevznikol, nebyť manželov Bollagovcov – Yisrael bol jeho investorom a staviteľom a jeho manželka, maliarka a sochárka Shlomith, zase vytvorila predsadenú stenu východnej fasády. Dom, ktorý výrazne kontrastuje s okolitou zástavbou (a proces získania stavebného povolenia naň trval sedem rokov), je často prirovnávaný ku Gaudího dielam, na čo Gaignebet reaguje „Gaudí bol génius, zatiaľčo ja mám len trochu talentu“. Viac než ku Gaudímu sa ale hlási k Hectorovi Guimardovi (možno vám to meno nič nehovorí ale asi poznáte aspoň jeho secesné vstupy do staníc parížskeho metra). „Budova má dva kontrastné výrazy: Na západnej strane, obrátenej k moru, sú balkóny tvarované podľa morských vĺn; na východe predsadená stena evokuje wádí, vinúce sa púšťou,“ – popisuje svoj zámer Gaignebet.

iz-049w

Hotel Imperial patrí k tým menším a nenápadnejším, zaujala ma však kombinácia vlajok nad vstupom. 8-)

Komentáre

Pri komentovaní vás prosíme o dodržiavanie elementárnych zásad slušnosti.
Pokiaľ neviete, aké to sú, asi vám niet pomoci, ale predsa len - skúste pozrieť do záveru tohto článku.

Jago | 9. 10. 2017 Po 20:50 |   [1]

Safra, lojzo, tohle se ti povedlo! Je vidět, že městem chodil a fotil architekt.
Ty domy jsou moc pěkné, mně se líbí už ten první šišatý, je lepší, než Krzywy domek v Sopotech. Jen toho Gaudího bych do toho nemotal, ale nejsem odborník.
BTW: Tel = pahorek je zřejmě z arabštiny (např. Tel el Amárna v Egyptě). Zajímavé.
Těším se na pokračování.

reagovať

lojzo | 9. 10. 2017 Po 20:54 |   [2]

[1] Ad Gaudí: Chcel som pôvodne napísať „je často, najmä laikmi, prirovnávaný ku Gaudího dielam“, ale potom som sa rozhodol laikov nedráždiť. ;-)

reagovať

lojzo | 9. 10. 2017 Po 20:58 |   [3]

[1] Ad Tel: Hebrejčina a arabčina majú veľa spoločných, resp. veľmi podobných výrazov. Napríklad hneď najbežnejší pozdrav – šalom alejchem / salam alejkum.

reagovať

Oby | 9. 10. 2017 Po 21:49 |   [4]

Obraz vádí na východní straně „Bláznivého domu“ je velice půvabný, ale ta druhá strana, prý mořské vlny, mi spíš připadá, jakoby ten barák právě vyndávali z balíku a nedbale oškubali obalový papír. ;-)

reagovať

lojzo | 9. 10. 2017 Po 21:56 |   [5]

[4] :-D
Na tom baráku (a to hovorím o oboch stranách) je zrejmé, že je to vpodstate len „okapotovaný“ klasický kváder. Ale pôsobí to veľmi príjemne a oživujúco.

reagovať

Oby | 9. 10. 2017 Po 21:59 |   [6]

Zajímalo by mě, jak takový „slepenec“ funguje. Co MHD třeba, školy, údržba a tak…

reagovať

Oby | 9. 10. 2017 Po 22:01 |   [7]

[5] Ano, to sedí, obrněný věžák. ;-)

reagovať

quick | 9. 10. 2017 Po 22:04 |   [8]

[4] Stavitel jen ponechává prostor pro fantazii. ;-)
Vádí mně připadá také půvabné.


Na obrázku vpravo dole nad autem – to jsou další umělecká díla?
Měl jsi z pobytu tam nějaký zvláštní pocit?

reagovať

Jago | 9. 10. 2017 Po 22:06 |   [9]

K těm vlajkám: Možná udávají složení klientely. Někde se to tak dělá.

reagovať

lojzo | 9. 10. 2017 Po 22:46 |   [10]

[8] „Na obrázku vpravo dole nad autem – to jsou další umělecká díla?“ Neviem presne, čo myslíš, ale nad autami sú nosné stĺpy (z tenkých betónových škrupín; pripomínajú skôr regály) a nad nimi na stene reliéfy, zrejme tiež z betónu.

„Měl jsi z pobytu tam nějaký zvláštní pocit?“ Zvláštny v akom zmysle? Chvíľu som si zvykal na zvýšené bezpečnostné opatrenia, ale inak som si celý pobyt fakt užíval. Izrael žije veľmi intenzívne – neviem, či to súvisí so stredomorskou mentalitou alebo s pocitom, že kedykoľvek môže prísť ďalšia vojna. Asi aj aj.

reagovať

lojzo | 9. 10. 2017 Po 22:53 |   [11]

[6] Neviem posúdiť, nakoľko sa ten efekt „zlepenca“ prejavuje v správe mesta. Povedal by som, že nijako – alebo aspoň nijako významne. Je to zrejmé len v urbanistickom usporiadaní mesta, aj to viac-menej len z pohľadu chodca. Automobilová doprava je dobre vyriešená dopravným koridorom, ktorý prechádza celým súmestím vo forme integrovanej trasy železnice a diaľnice.
MHD funguje – s výnimkou soboty. ;-) Počas šabatu nahrádzajú verejnú dopravu malé mikrobusy súkromných spoločností.

reagovať

Oby | 10. 10. 2017 Ut 4:50 |   [12]

Děkuji, potěšilo mě, že slepenec uspokojivě funguje aspoň z tvého pohledu návštěvníka. ;-)

reagovať

TlusŤjochweb | 10. 10. 2017 Ut 8:10 |   [13]

Sosající komár!
To bude samec – googelil jsem, abych si ověřil, že krev sají pouze samice komárů. Samci se na rozdíl od nich živí rostlinnými šťávami.
A tuten saje cosi z trávy, takže je to jasné.

reagovať

SV | 10. 10. 2017 Ut 11:45 |   [14]

fajný cestopys! dík dík

reagovať

SV | 10. 10. 2017 Ut 14:55 |   [15]

…zelený koberec je pre extra špeciálne významné návštevy ;-)

reagovať

SV | 10. 10. 2017 Ut 14:58 |   [16]

[13] možno sa modlí ;-)

reagovať

Jago | 10. 10. 2017 Ut 19:51 |   [17]

[16] Že by avantgardně pojatá kudlanka nábožná? ;-)

reagovať

SV | 11. 10. 2017 St 8:54 |   [18]

[17] tá sa modlí v opačnej polohe ;-)

reagovať

Wicky | 11. 10. 2017 St 21:41 |   [19]

No, jen aby ten komár nebyl živý, vypadá wllmi věrohodně. Jak ze sci-fi. :-P

reagovať

quick | 11. 10. 2017 St 22:17 |   [20]

[15] Pro příznivce Strany zelených.

reagovať

Jago | 11. 10. 2017 St 22:30 |   [21]

[20] Nebo zelené. :-)

reagovať

SV | 12. 10. 2017 Št 9:43 |   [22]

[19] vypadá strašidelne, brrr

reagovať

lojzo | 12. 10. 2017 Št 9:46 |   [23]

[22] Aké brr? Však je okrúhly a hladkací! ;-)

reagovať

SV | 12. 10. 2017 Št 9:49 |   [24]

reagovať

pepa | 13. 10. 2017 Pia 19:47 |   [25]

„cítim sa v nich obvykle komfortne“
To mi, prosím, trochu objasni.

reagovať

lojzo | 14. 10. 2017 So 15:26 |   [26]

[25] Neviem ako, lebo neviem čomu presne nerozumieš.
Cítim sa v mestách dobre, rád sa po nich prechádzam, objavujem nové zákutia a súvislosti. Zamýšľam sa nad tým, prečo je ten-ktorý priestor pojednaný tak ako je, čo by som na ňom prípadne zmenil (to ale vždy s rezervou, s vedomím, že jeho autor poznal danosti a obmedzenia, o ktorých ja asi nič netuším). Vnímam mesto ako prostredie, navrhnuté pre čo najlepší život ľudí (často samozrejme, žiaľ, len teoreticky). Sledujem, ktoré mesto (resp. ktorá štvrť) je navrhovaná pre peších, ktorá pre autá, ktorá pre cyklistov… Neviem, čo by som ešte dodal – prosto mestá ma bavia a mám ich rád.

reagovať

Oby | 14. 10. 2017 So 15:50 |   [27]

[26] Moc parádní vysvětlení, myslím, že i pepa bude nakonec spokojený, že nejsou všichni lidé stejní.

reagovať

quick | 14. 10. 2017 So 16:59 |   [28]

[26]

[27] Nazvala bych to profesionální deformace.
Bez ironie.

reagovať

lojzo | 14. 10. 2017 So 18:08 |   [29]

[28] Nepochybne.

reagovať

Oby | 14. 10. 2017 So 20:30 |   [30]

[28] Ale znám i takové, co mají rádi město, a přitom to vůbec není jejich profese. ;-)

reagovať

Jago | 15. 10. 2017 Ne 10:04 |   [31]

Ten Hilton vypadá zajímavě, když se roluje na monitoru.

reagovať

pepa | 15. 10. 2017 Ne 11:11 |   [32]

[26] Myslím, že už chápu.
Velké procento tvého pohledu a zároveň tvého cítění tvoří profesionální pohled. Ten já nemám a proto zákonitě musím města či sídla obecně vnímat jinak. Řekl bych nebo spíše představuji si, a to zcela bez ironie, že skripta architektury pro první ročník začínala větou, kterou v nějaké podobě opakovaně cituješ:
„…mesto je prostredie, navrhnuté pre čo najlepší život ľudí.“
K tomuto ty jsi i dospěl a ztotožnil se s tím, Já nikoli a nikdy se tak nestane. Vnímám tam spoustu jiného. A proto se naše pohledy tak liší.

reagovať

lojzo | 15. 10. 2017 Ne 12:18 |   [33]

[32] Skriptá tou vetou nezačínali, aspoň nie tie, z ktorých sme sa učili, možno v nich dokonca ani vôbec nebola, ale platiť platí. Alebo by aspoň platiť mala. ;-)

reagovať

SV | 16. 10. 2017 Po 9:48 |   [34]

[32] + [33] ja sa v pohode stotožním s tým, že aspoň by platiť mala ;-)

reagovať

Pripojte svoj komentár!

Môžete používať Texy! syntax.

* Hviezdičkou sú označené povinné údaje.


Rubriky

Najnovšie komentáre

Fotogalérie

    Náhodná fotografia

    Prejdite na fotografiu Chorvatsko - Hvar

    Všetky fotogalérie


    Obľúbené adresy



    Služobný vchod