Gagarin (a jeho Vostok) na minciach

Meno Jurij Alexejevič Gagarin pozná asi každý – aj ten, kto sa inak o kozmonautiku absolútne nezaujíma. Dnes o 7:07 stredoeurópskeho času (letný vtedy ešte nebol) uplynulo práve 52 rokov od momentu, keď sa tento pán (vlastne súdruh ;-) ) ako prvý človek v histórii vydal na cestu do vesmíru. A na počesť jeho letu sa 12. apríl slávi ako Deň kozmonautiky (aspoň teda v Rusku a tých štátoch, ktoré k nemu kedysi viac či menej patrili ;-) ).

gagarin-03

Na československej pamätnej stokorune, vydanej v roku 1981 k 20. výročiu jeho letu, sa Gagarin na seba veľmi nepodobá.

O vypustenie človeka do vesmíru sa úporne snažili Sovietsky zväz i Spojené štáty. Svet bol rozdelený „železnou oponou“, studená vojna intenzívne prebiehala a vodcovia oboch „superveľmocí“ si uvedomovali, že takýto úspech by mal vojenský a politický, ale aj výrazný propagandistický význam. O stave sovietskej kozmonautiky pred Gagarinovým štartom asi najlepšie vypovedá konštatovanie zástupcu hlavného konštruktéra sovietskych rakiet Borisa Čertoka: „Hoci štyri zo siedmich (dovtedy uskutočnených) skúšobných štartov mali havarijný charakter a iba tri sa viac či menej podarili, bolo rozhodnuté o vypustení človeka. Prvá skupina kozmonautov vrátane Gagarina výsledky všetkých experimentov poznala.“

gagarin-04

Rovnako v roku 1981 vydali v Sovietskom zväze príležitostný rubeľ, na ktorom ja okrem Gagarina aj vtedy najmodernejšia kozmická technika – vľavo raketa Sojuz a vpravo orbitálna stanica Saľut 6 s dvoma kozmickými loďami Sojuz.

Gagarinov let trval len 108 minút a za ten čas stihol obletieť Zem len jediný krát (vlastne ani to nie celkom – od miesta pristánia mu po kozmodrom, odkiaľ štartoval, chýba ešte cca 1500 kilometrov). Počas letu nerobil nič, len rozprával do vysielačky – dokonca ani nefotografoval, vraj nikoho nenapadlo dať mu so sebou fotoaparát (na palube ale bola televízna kamera, ktorá kozmonauta nepretržite snímala). Ani si vlastne naplno nevyskúšal bezváhový stav, celý čas bol pripútaný v kresle. Mal len overiť, či je človek schopný vo vesmíre prežiť a pracovať. Kozmická loď Vostok letela v automatickom režime a kozmonaut mal zasiahnuť do riadenia len v prípade nejakej poruchy, pričom najprv by musel odblokovať riadenie tajným číselným kódom, ktorý by mu oznámili z riadiaceho strediska (pre prípad, že by zlyhalo rádiové spojenie, bol kód aj v zalepenej obálke na palube, a konečne minimálne traja ľudia nezávisle od seba ho Gagarinovi pred letom pre istotu prezradili).

gagarin-02

K 40. výročiu Gagarinovho letu vyšla v Rusku táto 10-rubľovka s Gagarinom v kozmickej prilbe…

gagarin-01

…aj táto dvojrubľovka, na ktorej ho vidíme v tradičnej dôstojníckej papache brigadírke.

Let však nebol až taký bezproblémový, ako to Sovieti ďalších tridsať rokov vytrvalo tvrdili (mimochodom, moskovský rozhlas oznámil vypustenie Vostoku až 50 minút po jeho štarte – jednak si Rusi chceli byť istí, že kozmická loď sa ozaj dostala na správnu obežnú dráhu a druhak minister obrany Malinovskij zabudol podpísať Gagarinovo mimoriadne povýšenie z nadporučíka na majora). Pri zahájení pristávacieho manévru sa od kozmonautovej kabíny pyrotechnicky oddelila už nepotrebná prístrojová sekcia. Nie však úplne – obidve časti Vostoku ostali spojené elektrickým káblom a toto „súlodie“ začalo rotovať. Vzniklo riziko, že kabína vstúpi do hustých vrstiev atmosféry nesprávne orientovaná – teda že bude dopredu otočená časťou, kde nemá ochranný tepelný štít a v dôsledku trenia zhorí. S takýmto problémom však nikto nepočítal a ani kozmonaut, ani riadiace stredisko nemohli nijako zasiahnuť. Po niekoľkých minútach, keď sa kabína na hranici atmosféry trením rozpálila, našťastie prehorel aj nešťastný kábel (niektoré pramene tvrdia, že automatika vydala núdzový signál k jeho pretnutiu). Kabína, nebrzdená už prístrojovou sekciou, odskočila späť smerom od Zeme a rozrotovala sa ešte viac. Gagarin v kabíne stráca orientáciu a je na pokraji straty vedomia (neskôr priznal, že už videl rozmazane), potom sa kabína sa vďaka excentricky umiestnenému ťažisku dostáva do správnej polohy a rotácia samovoľne ustáva. Pristánie samotné je už bezproblémové – vo výške 7 kilometrov sa kozmonaut s kreslom katapultuje a pristáva na padáku na pooranom poli kolchozu Leninova cesta pri dedinke Uzmorje.

gagarin-05

Pamätný dolár Cookových ostrovov zo série obežných mincí (orbital coins) s otočným stredom vyrazila austrálska mincovňa v Perthe v roku 2008.

Prázdna kabína pristála asi dva kilometre od kozmonauta, len 10 metrov od brehu Volgy. Deti, ktoré jej pristátie sledovali z neďalekej školy, ju hneď išli preskúmať a pobrali z nej čo sa dalo – po rokoch spomínali, že najväčšou atrakciou v škole sa stali tuby s kozmickou stravou. Ale ani dospelí sa nedali zahanbiť – poodnášali si z kabíny suveníry, pristávací padák dokonca rozrezali na kúsky, aby sa z neho ušlo každému. Po niekoľkých dňoch ale prichádzajú súdruhovia z KGB a časť suvenírov dedinčanom zabavujú – napríklad nafukovací záchranný čln, ktorý už miestny rybár začal používať na máťuške Volge.

Zdroje:
Karel Pacner: Kolumbové vesmíru (1. díl – Souboj o Měsíc) Paseka, Praha – Litomyšl 2006
Karel Pacner, Antonín Vítek: Půlstoletí kosmonautiky. Epocha, Praha 2008

K téme doporučujem aj článok pána Pacnera.

A na záver ešte jedno (trochu propagandistické ;-) ) video:

P.S. Pamätníci si možno spomenú, že tento článok bol publikovaný prvýkrát u Sharkana v roku 2009. Odvtedy mi do zbierky pribudli aj ďalšie gagarinovské mince, takže len čo ich nafotím, objavia sa tu tiež. ;-)

Komentáre

Pri komentovaní vás prosíme o dodržiavanie elementárnych zásad slušnosti.
Pokiaľ neviete, aké to sú, asi vám niet pomoci, ale predsa len - skúste pozrieť do záveru tohto článku.

SV | 12. 4. 2013 Pia 9:07 |   [1]

na tej zlatostriebornej minci vyzerá celkom sympaticky

reagovať

Ďuri | 12. 4. 2013 Pia 9:32 |   [2]

Mňa fascinuje ten jeho jasný pohľad do budúcnosti. Akoby hovoril: „A toto je nič! Raz budeme vlastniť Karlove Vary a Chelsea Londýn.“

reagovať

SV | 12. 4. 2013 Pia 10:00 |   [3]

[2] myslíš na tej poslednej minci, ten podpapachový? ;-)

reagovať

Jago | 12. 4. 2013 Pia 12:14 |   [4]

[3] To není žádná papacha, ale brigadýrka. Papacha se nosí v zimě.

reagovať

SV | 12. 4. 2013 Pia 13:09 |   [5]

[4] jááj, aha. takže Lojzo nás tu uvádza do omylu?! ;-)

reagovať

lojzo | 12. 4. 2013 Pia 13:46 |   [6]

[4] Fakt? 8-O Ja som si vždy pod názvom papacha predstavoval toto placaté. Holt, človek sa učí celý život.

reagovať

Jago | 12. 4. 2013 Pia 14:38 |   [7]

reagovať

kety | 12. 4. 2013 Pia 14:45 |   [8]

[7] Papaláš v papáše… To přece patří k sobě! :-)

reagovať

pepa | 12. 4. 2013 Pia 14:54 |   [9]

[2] lojzo o Gagarinovi určitě ví více, ale z toho, co jsem četl já, bych řekl, že Gagarin si nic takového nemyslel.

reagovať

Oby | 12. 4. 2013 Pia 17:55 |   [10]

Hmm, na internetu píšou, že Gagarin kdysi pocákal Brežněva chlastem. Tedy, lépe řečeno, úmyslně mu obsah své sklenky chrstl do xichtu. 8-O Jenže kdoví, jak to bylo. Vždyť ty zdroje se ani nemohou dohodnout zda to bylo šampaňské, koňak, vodka, nebo něco úplně jiného. 8-)

reagovať

Jago | 12. 4. 2013 Pia 19:08 |   [11]

[10] Myslím, že pan Pacner to ve svém článku jasně popírá.

reagovať

Karel | 12. 4. 2013 Pia 19:18 |   [12]

[10] Pocákal Brežněva a letěl… ;-) :-)

reagovať

SV | 13. 4. 2013 So 18:09 |   [13]

[12] ahoj Karel ;-)

reagovať

Karel | 14. 4. 2013 Ne 12:04 |   [14]

[13] ahoj SV :-D

reagovať

Pripojte svoj komentár!

Môžete používať Texy! syntax.

* Hviezdičkou sú označené povinné údaje.


Rubriky

Najnovšie komentáre

Fotogalérie

    Náhodná fotografia

    Prejdite na fotografiu A na závěr aspoň jedno zvíře, i když mýtické

    Všetky fotogalérie


    Obľúbené adresy



    Služobný vchod