Frauenkirche v Drážďanoch
No tak si tie Drážďany skompletizujme…
Frauenkirche, po našom kostol Panny Márie, najväčší kupolový kostol na sever od Álp, známy vďaka svojej siluete aj pod poetickým názvom „kamenný zvon“, je vlastne najmladšou stavbou vrcholného baroka na svete – v roku 2010 oslávil piate výročie vzniku. Aj keď jeho história je podstatne dlhšia.
Na mieste dnešného/dnešnej (ako je to správne, keď v nemčine je kostol rodu ženského? ) Frauenkirche stál kostol už v polovici 12. storočia. Bol niekoľkokrát prestavaný a rozšírený, začiatkom 18. storočia už ale bol nielen primalý, ale aj v zlom technickom stave – a keď v roku 1722 musela byť časť jeho priestorov z bezpečnostných dôvodov uzavretá, povedali si drážďanskí evanjelici, že je načase postaviť si nový. Projektom bol poverený architekt George Bähr a v roku 1726 bol položený základný kameň (vzhľadom na to, že saský vládca August Silný práve nedávno konvertoval za katolíka a evanjelický kostol z politických dôvodov financovať nemienil, museli Drážďančania zorganizovať verejnú zbierku, takže to chvíľu trvalo).
Priestoru na námestíčku veľa nebolo, takže aby sa tam tie božiehoslovachtivé masy pomestili, zvolil Bähr koncepciu chrámu na relatívne malom pôdoryse, zato však s veľkou výškou (a niekoľkými poschodiami galérií vo vnútri). Okrem Bähra ovplyvnil vzhľad kostola výrazne aj stavebný dozor Johann Christoph Knöffel – on je autorom nápadu nerobiť kupolu polguľovú, ale oválne prevýšenú, taktiež si presadil pridanie štyroch nárožných vežičiek a výrazne očesal Bährov dekoratívny návrh fasády v štýle talianskeho baroka, lebo tento štýl považoval za už nemoderný (paradoxne, neďaleko stojaci katolícky Hofkirche bol neskôr – v rokoch 1739–54 – postavený práve v štýle talianskeho vrcholného baroka). Bähr si zase presadil zmenu pôvodne navrhnutej drevenej kupoly na kamennú (jej dokončenia sa ale nedožil).

Veže Frauenkirche.

Pohľad na Frauenkirche spoza Labe, vľavo Odšťavovač citrónov, známy nám už z druhej časti drážďanských potuliek.

Frauenkirche v plnej kráse.

Noc hrôzy z 13. na 14. februára 1945, kedy bolo centrum Drážďan takmer úplne zničené anglo-americkým náletom, kupodivu Frauenkirche „prežil“ – hoci požiarom značne poškodený, ostal stáť. Ale keď požiar skončil a rozpálené kamene chladli, predpoludním 15. februára, sa kostol zrútil.
Po skončení vojny boli už v roku 1945 z trosiek vyhrabané niektoré historicky cenné časti stavby, a už vo Veľkom pláne výstavby Drážďan z roku 1946 bola plánovaná obnova, či skôr znovuvýstavba kostola. Po vzniku NDR tieto snahy ale pomaly utíchli a v roku 1966 prijala východonemecká Štátna rada uznesenie, že ruiny Frauenkirche budú zachované ako vojnový pamätník.

Ruiny Frauenkirche, v pozadí opäť Zitronenpresse (sken diapozitívu, letné ráno v júli 1982).

Google Earth zobrazuje stav v roku 2003. Frauenkirche je ten svetlý štvorec, vľavo dolu sú prístrešky s roztriedenými kameňmi z ruín. Budova vpravo dolu (s autami na nádvorí) je prístavba k objektu policajného prezídia z čias NDR, dnes už nejestvuje a na jej mieste stoja kópie barokových meštianskych domov (takisto ako na zelenej ploche vpravo od kostola).
V januári 1993 začal archeologický prieskum a rozoberanie trosiek, v máji 1994 samotná rekonštrukcia. Pri znovuvýstavbe, ktorá trvala desať rokov, bola použitá asi tretina kameňov pôvodného chrámu (niektoré zdroje uvádzajú 44%), zvyšok je nový. V máji 2003 bol dokončený vonkajší plášť kupoly, potom prišiel na rad interiér kostola a 22. júna 2004 bola za prítomnosti 60.000 divákov na vrchol veže slávnostne osadená tridsaťtonová hlavica s krížom. Nanovo postavený Frauenkirche bol vysvätený v predvečer sviatku pamiatky reformácie 30. októbra 2005.
Dnes pokračuje výstavba nových barákov v okolí kostola – niekoľko blokov domov je už postavených v zásade podľa ich pôvodného vzhľadu.

Červená oceľová päťka pripomína piate výročie dokončenia stavby.

Čelná fasáda. Tmavé kamene sú pôvodné, svetlé nové.

Interiér s niekoľkými poschodiami galérií,…

…zaklenutý vnútornou kupolou.

Usporiadanie kostola v schématickom reze. Ústredný priestor chrámu končí vnútornou kupolou vo výške približne 37 metrov, ale to nie je všetko – nad ním je ďalšia, dvojplášťová kupola a nad tým všetkým ešte laterna s vyhliadkovou plošinou.

Barokový oltár. Podľa návrhu George Bähra ho vytvoril sochár Johann Christian Feige. Bombardovanie i zrútenie kostola vydržal vďaka organu nad ním, ktorý sa pri požiari roztopil a tekutý cín oltár zakonzervoval, takže dnes je z 80% pôvodný (zvyšok dokomponoval Vinzenz Wanitschke podľa fotografií). Organ je nový (vznikla kvôli nemu búrlivá debata, lebo ten pôvodný bol dielom majstrovského staviteľa organov Gottfrieda Silbermanna; nadácia pre novú výstavbu Frauenkirche sa ale rozhodla pre organ novšieho typu, ktorý umožňuje interpretovať aj diela postbarokových autorov – a niektorí darcovia vďaka tomu žiadali vrátiť svoje peňažné dary).

Pohľad do horného priestoru s priehľadom dolu do chrámu.

Rampa medzi vnútorným a vonkajším plášťom kupoly slúžila pri výstavbe ako cesta pre somáre, ktoré po nej ťahali kamene na stavbu vonkajšieho plášťa (takže vpodstate plnila funkciu, akú dnes majú žeriavové dráhy ). Dnes po nej chodia turisti.

Výhľad z plošiny vo výške 67 metrov. Vľavo rezidenčný zámok, vpravo od neho veža katedrály, medzi nimi Semperoper (bližšie o nich v drážďanských potulkách 1 a 2).

Nová výstavba (vľavo, kde vidíte pustú stavebnú jamu, stála spomínaná policajná prístavba). Z takej výšky vyzerajú domy v bezprostrednom okolí ako modely.

Z barákov v popredí je paradoxne najstarší dederónsky Kulturhaus vpravo.

Pôsobivá kópia barokového arkiera na jednej z novostavieb.

Frauenkirche od Labe (na porovnanie – približne rovnaký pohľad pred päťdesiatimi rokmi sa tu už objavil).
Na záver hlavné zdroje (nielen pre tento článok, aj pre všetky časti drážďanských potuliek):
lojzo | 15. 10. 2012 Po 11:11 | Architektúra Cesty História | 17 komentárov
Komentáre
Pri komentovaní vás prosíme o dodržiavanie elementárnych zásad slušnosti.
Pokiaľ neviete, aké to sú, asi vám niet pomoci, ale predsa len - skúste pozrieť do záveru tohto článku.
No vida, a Drážďany jsou kompletní. Líbí se mi pojem „nejmladší barokní stavba“, když se to tak vezme, je takových „nejmladších“ staveb v Německu hodně a turistům to ani nepřijde.
Historie znovupostavení poněkud připomíná historii novostavby chrámu Krista Spasitele v Moskvě. Ten kostel je ovšem co do provedení slabší.
Lojzo, nespíš na vavřínech? Půlnoc bude za 72 minut a obrázok na pondelok v nedohlednu.
[3] Aha, hanebne som zlyhal. No čo už, všetko je raz po prvýkrát…
[4] Co naděláš? Tak si dáš tenhle týden pauzu. Nových obrázků na koukání a komentování je tady teď i tak spousta.
[2] Neboj, tá tam bola len v roku 2010. Aj keď – o tri roky tam možno bude desiatka.
Ale mne nevadila, bola vkusne subtilná a v skutočnosti nebola až taká nápadná ako na fotkách.
[5] Akurát budeš mať v najbližší pondelok dilemu, či budeš publikovať obrázok č. 17, alebo či sedemnástku vynecháme podľa vzoru olympijských hier.
[7] Bude to obrázek č. 17. Analogie s olympijskými hrami je nepoužitelná, protože to nebyly „iksté olympijské hry“, ale „hry iksté olympiády“, která jako časový úsek proběhla bez ohledu na války.
[8] „jako časový úsek proběhla bez ohledu na války“ Takisto ako včerajší pondelok prebehol bez ohľadu na absenciu obrázka.
Poprvé jsem v Drážďanech byl během střední školy a pamatuji si tu hromadu kamení, která byla válečných mementem.
Ale je dobře, že kostel obnovili, je výraznou dominantou.