Eiffelovka

Dnes Francúzi slávia výročie dobytia Bastilly, nuž sa pozrime trochu bližšie na symbol ich metropoly.

p09-52

Eiffelovka z Trocadéra. Foto: © lojzo, 2009

Všetko vlastne začali Angličania. V roku 1851 usporiadali v Londýne na podnet princa Alberta (manžela kráľovnej Viktórie) prvú Svetovú výstavu, ktorej dejiskom sa stal (pre túto príležitosť vybudovaný) Krištáľový palác Josepha Paxtona, impozantná prefabrikovaná konštrukcia zo skla, železa a dreva, dlhá 564 metrov (Krištáľový palác skončil nešťastne, ale to už je iný príbeh). Výstava vzbudila ohlas po celom svete, prezentovala Britániu ako najrozvinutejšiu svetovú veľmoc a jej odvekým francúzskym rivalom to asi riadne ležalo v žalúdku.

p09-48

Eiffelovka. Foto: © lojzo, 2009

Takže o štyri roky nato, v roku 1855, sa pod záštitou cisára Napoleona III. (Charles Louis Napoleon Bonaparte, synovec Napoleona I., bol v roku 1848 zvolený za prvého prezidenta Francúzskej republiky, v decembri 1851 republiku zvrhol a pár mesiacov vládol ako diktátor, až sa v roku 1852 nechal vyhlásiť za cisára) konala Svetová výstava aj v Paríži. Jej dejiskom bol Priemyselný palác (Palais de l´Industrie), postavený na brehu Seiny podľa projektu architekta Jean-Marie-Victora Viela a inžiniera Desjardina (jeho krstného mena som sa nedopátral), ktorý však eleganciu a architektonickú kvalitu svojho britského predchodcu zďaleka nedosahoval (v roku 1897 bol zbúraný a nahradený výstavnými palácmi pre Svetovú výstavu 1900, tie vám tu ukážem o pár dní).
 
p09-47

Eiffelovka. Foto: © lojzo, 2009

V roku 1862 viktoriánska Británia zakontrovala ďaľšou výstavou v Londýne, Paríž tú svoju zopakoval v roku 1867, v roku 1873 sa pridala rakúsko-uhorská Viedeň a svetové výstavy pomaly zovšednievali. Francúzi sa cisára medzitým (1870) zbavili, obnovili republiku a chystali sa osláviť storočnicu svojej Revolúcie – okrem iného aj ďaľšou impozantnou Svetovou výstavou. Pri jej príprave vypísal organizačný výbor v roku 1886 súťaž na výstavné objekty a v nej nakoniec zo 107 projektov zvíťazil Alexandre Gustave Eiffel so svojou tisíc stôp vysokou vežou.

p09-45

Eiffel a Eiffelovka. Foto: © lojzo, 2009

Pravdupovediac, jeho víťazstvo bolo asi dosť očakávané; prvá výzva na predkladanie projektov na objekty pre výstavu bola uverejnená už v roku 1884, ale žiadny z návrhov sa komisii na čele s ministrom obchodu nezapáčil a tak samotný prezident republiky vyzval Eiffela, aby niečo navrhol on. Podnikateľ Eiffel zavetril príležitosť, kúpil od inžinierov svojej firmy Maurice Koechlina a Emile Nouguiera patent na tristometrovú vežu, za pomoci architekta Stephena Sauvestra ich projekt upravil a predložil.

p09-50

Eiffelovka. Foto: © lojzo, 2009

Projekt vo svojej finálnej podobe pozostával z 5300 výkresov, na ktorých pracovalo 50 projektantov, konštruktérov a kresličov. Kontrakt na stavbu bol podpísaný v januári 1887, Eiffel dostal dotáciu 1,5 milióna frankov (čo bolo asi 20% predpokladaných nákladov) a právo využiť vežu na komerčné účely počas doby trvania výstavy. Po skončení Svetovej výstavy sa veža mala stať majetkom mesta Paríž, ale Eiffel mal právo využívať ju ďaľších dvadsať rokov.

26. januára 1887 bola stavba zahájená a hneď 14. februára bol uverejnený manifest francúzskych umelcov a spisovateľov (z tých známejších ho podpísali spisovatelia Alexandre Dumas mladší a Guy de Maupassant, architekt Charles Garnier či básnik Sully Proudhomme, prvý nositeľ Nobelovej ceny za literatúru), ktorí proti veži ostro protestovali. Takisto vo verejnosti vzbudila stavba veľmi rozporné názory, našťastie ale pokračovala (Guy de Maupassant neskôr často chodil na večeru do reštaurácie na Eiffelovke s odôvodnením, že je to jediné miesto, odkiaľ sa na tú ohavnú konštrukciu nemusí pozerať).

p09-46

Pod Eiffelovkou. Foto: © lojzo, 2009


p09-53

Súmrak pod Eiffelovkou. Foto: © lojzo, 2009

V čase zahájenia stavby zostávalo do otvorenia Svetovej výstavy len dva a pol roka a postaviť za taký čas najvyššiu stavbu sveta (prekonal ju až v roku 1931 Empire State Building) vyžadovalo značné úsilie. Za to, že sa termín napokon splniť podarilo, vďačíme jednak vysokému stupňu organizácie a prefabrikácie (Eiffelovka pozostáva z 18 038 liatinových častí, pričom každá bola vopred vyrobená v továrni a na stavenisko dovezená loďou po Seine. Tam boli časti už len znitované, pričom z celkového počtu 2 500 000 nitov vraj len tretina bola nastrelená na stavbe), druhak Eiffelovej schopnosti motivovať robotníkov (250 robotníkov, z toho 80 kvalifikovaných zváračov, pracovalo od 6:30 do zotmenia – počas celého roka a bez ohľadu na počasie, platy boli slušné a jedáleň zriadená priamo na veži, disciplína však bola prísna – alkoholizmus a spory riešil Eiffel okamžitým prepustním robotníka, ktorý porušil pravidlá).


Veža bola dokončená včas (31. marca 1889, pričom zahájenie Svetovej výstavy bolo plánované na 6. mája) a stala sa hlavnou atrakciou výstavy. Počas polročného trvania výstavy zarobil Eiffel na vstupnom takmer 6 miliónov frankov (okrem toho dostal aj Rád čestnej légie) a ani po jej ukončení záujem ľudí neopadával, čo z neho urobilo bohatého muža (neskôr sa však pri stavbe Panamského prieplavu zaplietol do nečistých finančných machinácií, ktoré ho o značnú časť majetku pripravili a dokonca priviedli na dva roky do väzenia, to už však s touto fajnou stavbou nesúvisí). Treba dodať, že celá výstava bola mimoriadne úspešná vďaka novátorskej koncepcii – na rozdiel od predchádzajúcich nelákali návštevníkov len priemyselné úspechy, ale program bol rozšírený o výtvarné umenie, hudbu a zábavné atrakcie.


p09-42

Takto vyzeralo celé výstavisko. Fotky niektorých ďaĺších pavilónov môžete vidieť tu. Foto: © lojzo, 2009

 
p09-40

Takto vyzerá miesto Svetovej výstavy dnes – Marsove polia z Eiffelovky. Foto: © lojzo, 2009

Od svojho vzniku zažila Eiffelovka okrem miliónov bežných aj dosť prominentných návštevníkov a aj množstvo bizarných nápadov. Tak aspoň pár z nich:
11. septembra 1889 ju navštívil Thomas Edison, ktorý tu aj povečeral s Eiffelom.

p09-49

Voskoví páni Eiffel a Edison debatujú v Eiffelovej pracovni na treťom poschodí veže dodnes, v spoločnosti mne neznámej dámy. Foto: © lojzo, 2009

V roku 1912 sa o zoskok z nej (z prvého poschodia!) pokúsil prvý parašutista – parížsky krajčír Reichelt s padákom vlastnej výroby (padák nefungoval, chlapík dopadol na zem mŕtvy, pričom podľa pitevnej správy zomrel ešte pred dopadom na infarkt). V roku 1923 zišiel novinár Pierre Labric z prvého poschodia veže na bicykli (neskôr sa dal na politiku a stal sa starostom Montmartru). V roku 1926 sa pokúsil popod vežu preletieť Léon Collot, ale oslnený slnkom netrafil a narazil do antény (na oficiálnej stránke veže píšu, že televíznej, ale to mi je vzhľadom na letopočet dosť podozrivé). V roku 1948 dostal najstarší parížsky cirkusový slon Bouglione ako darček k 85. narodeninám výlet po schodoch na prvé poschodie Eiffelovky. V roku 1964 sa na vežu vyšplhali horolezci Guido Magnone a René Desmaison. V roku 1984 zoskočili z tretieho poschodia dvaja britskí parašutisti – Amanda Tucker(ová) a Mike MacCarthy. V roku 1989 prešiel Philippe Petit na druhé poschodie veže z Trocadéra po 700 metrov dlhom lane.

p09-44

Pamätná tabuľa Filipa Malého na podlahe druhého poschodia. Foto: © lojzo, 2009


p09-41

Trocadéro z druhého poschodia Eiffelovky. Toto ten šialenec prešiel po lane. Foto: © lojzo, 2009

Okrem toho si Eiffelovka zažila výstupy ďaľších ľudí na bicykloch i monocykloch, bola svedkom aj bungee-jumpingu a medzi jej piliermi sa konalo napríklad aj potápanie alebo golf. Objavila sa mnohokrát na filmovom plátne (prvýkrát ju natočil už v roku 1897 Louis Lumiére), Eiffelovka za parížskym oknom je otrepaným klišé mnohých (nielen) holywoodskych filmov. Každopádne je už stodvadsať rokov najznámejším symbolom Paríža a rady výstupuchtivých návštevníkov asi nie sú krátke nikdy.
 
p09-43

Rad na Eiffelovku. A Ota ho má ešte dlhší! ;-) Foto: © lojzo, 2009

Koho zaujímajú rozmery, technické údaje a iné čísla, kuk sem.

Pramene:
 – Výborná a takmer vyčerpávajúca oficiálna stránka Eiffelovej veže – v angličtine , ale je aj v ďaľších ôsmich jazykoch, vrátane portugalčiny či arabštiny
 – Eiffelovka na (anglickej) wikipédii
 – Svetové výstavy
 – Neil Parkyn a kolektív: Sedemdesiat zázrakov architektúry. Slovart, Bratislava 2003
 – Alan Tilier: Paříž. Ikar, Praha 2001

p09-39

Eiffelovka. Foto: © lojzo, 2009

Komentáre

Pri komentovaní vás prosíme o dodržiavanie elementárnych zásad slušnosti.
Pokiaľ neviete, aké to sú, asi vám niet pomoci, ale predsa len - skúste pozrieť do záveru tohto článku.

Jago | 14. 7. 2012 So 10:23 |   [1]

Pěkné, zas bych tam někdy jel. Jen ten pěší výstup by se mi nelíbil. :-)
Poprvé jsem viděl tuto stavbu o jednom Silvestru, kdy jsme pod ní postávali, popíjeli, hráli na harmoniku, zpívali a čekali na půlnoc. Naše tlupa se během večera rozrostla o další příchozí, nejlepší byl nějaký Španěl, který měl s sebou flašku koňaku. Vypili jsme mu ji, ale vynahradili jsme mu to slivovicí. :-)

reagovať

Jago | 14. 7. 2012 So 15:06 |   [2]

Jo, samozřejmě ti musím pochválit fotky!

reagovať

Anerisweb | 14. 7. 2012 So 19:20 |   [3]

Krásné. Všechno – Eiffelovka sama, fotky, článek. Díky lojzo. Myslím, že bych se zase do Paříže zajela podívat a narušila bych tak četnost svých návštěv tohoto města na víc než 1× za 20 let ;-)

reagovať

Mishaweb | 14. 7. 2012 So 21:57 |   [4]

Krasne, Lojzo, moooc, fotky jsou uzasne, moc diky za reportaz :-)

reagovať

lojzo | 15. 7. 2012 Ne 9:50 |   [5]

[1] + [2] + [3] + [4] Ďakujem, ďakujem.

reagovať

Báraweb | 15. 7. 2012 Ne 10:40 |   [6]

Omlouvám se za absenci obrázků u mého článku, na který je zde odkaz. Záloha obrázků, které jsem si udělala na Bloguje zlobí a nedá se rozbalit, budu muset najít primární zdroje. Večer to zkusím dát do pořádku.

reagovať

kopretinkaweb | 15. 7. 2012 Ne 18:44 |   [7]

ako to,že niekto je modrý a niekto čierny?

reagovať

Jago | 15. 7. 2012 Ne 18:46 |   [8]

[7] Když klikneš na modrého, otevře se ti mejlová zpráva, kterou mu můžeš poslat.

reagovať

kopretinkaweb | 15. 7. 2012 Ne 20:32 |   [9]

[8] mne sa nič neotvorí.....iba vľavo dolu nad lištou sa ukáže adresa…

reagovať

Jago | 15. 7. 2012 Ne 21:01 |   [10]

[9] Mně se otevře MS Vykuk (Outlook), který jinak vůbec nepoužívám. Zdá se, že je to ještě ve vývoji.

reagovať

lojzo | 15. 7. 2012 Ne 23:42 |   [11]

[6] Už ich tam vidím! Vďaka!

reagovať

Báraweb | 16. 7. 2012 Po 8:13 |   [12]

[11] Do systému Bloguje se muselo všechno velmi zmenšovat. Těším se, že u nových příspěvků to už nebude třeba. Zrovna u tohoto článku by větší obrázek nebyl na škodu.
Lojzo, ty tvoje fotky jsou moc pěkné, ráda jsem si zase zavzpomínala, jak jsem tam před třemi lety pročekala mnoho hodin, ale stálo to za to!

reagovať

kety | 17. 7. 2012 Ut 14:23 |   [13]

Lojzo, opravdu jsou ty fotky parádní. A povídání moc zajmavé. Ale kdysi mi přímo v Paříži dva kluci – strojaři, tvrdili, že Eiffelovka byla postavena bez jediného svaru, jen pomocí nýtů… A Ty tu píšeš o svářečích. Znamená to asi, že se svařovaly jen díly ještě před přivezením na místo? 8-O

reagovať

Jago | 17. 7. 2012 Ut 17:52 |   [14]

[13] A mně zas poněkud zarazilo, že svářeli litinu.;-)

reagovať

Oby | 17. 7. 2012 Ut 18:44 |   [15]

reagovať

kety | 17. 7. 2012 Ut 20:49 |   [16]

[15] Teda, Oby, Ty se nezdáš… ;-)

reagovať

Jago | 17. 7. 2012 Ut 22:52 |   [17]

[15] Asi to bude pravda, ale na Ajfelovce bych se toho bál.

reagovať

kopretinkaweb | 18. 7. 2012 St 15:53 |   [18]

hmmmmmm......­....o ajfelov­ke môžem len snívať takto pri fotkách.....

reagovať

Jago | 18. 7. 2012 St 19:44 |   [19]

[18] Neboj, taky se tam jednou podíváš.

reagovať

SV | 6. 8. 2012 Po 15:23 |   [20]

prvá a posledná fotka geniálne!

reagovať

lojzo | 6. 8. 2012 Po 21:33 |   [21]

V roku 1890, rok po úspechu Eiffelovky na parížskej Svetovej výstave, si Angličania zaumienili, že Francúzov pretromfnú – Sir Edgar Watkin, člen parlamentu a riaditeľ londýnskeho metra, presadil stavbu veže, vyššej než tá parížska (konkrétne mala mať 358 metrov). Najprv sa obrátil na Eiffela, ten však odmietol v obave, že ak postaví vyššiu vežu v Londýne, doma v Paríži ho veľmi radi mať nebudú. Pán Watkin teda vypísal súťaž, v ktorej sa zišlo dosť veľa návrhov.
Veža sa aj začala stavať v londýnskom Wembley Parku, dokončená však nikdy nebola (stavba dosiahla výšku necelých 50 metrov) a napokon bola v rokoch 1904–1907 asanovaná. Dnes na jej mieste stojí štadión Wembley.
Niekoľko zaujímavých súťažných návrhov na vežu je tu, ako mala veža vyzerať definitívne, si môžete pozrieť vo wikipédii.

reagovať

kety | 6. 8. 2012 Po 21:47 |   [22]

[21] Většina těch návrhů originalitou zrovna neoplývá, buďto nezapřou inspiraci Eiffelovkou nebo – ten druhý (Fisherův) – Babylónskou věží…
Pravá Eiffelovka je zkrátka nejlepší! ;-)

reagovať

lojzo | 6. 8. 2012 Po 21:52 |   [23]

[22] Mňa najviac zaujala sedemnástka. Myslím, že by rýchlo získala meno The Big Screw. ;-)

reagovať

Jago | 6. 8. 2012 Po 21:56 |   [24]

[21] Nedostavěli? Asi se inspirovali v Dillí. :-)

reagovať

lojzo | 20. 9. 2012 Št 22:32 |   [25]

Nedá mi to, tento obrázok sem jednoducho patrí. ;-)

reagovať

Jago | 20. 9. 2012 Št 23:01 |   [26]

[25] Jestli by to dodala IKEA pod svým oblíbeným heslem DODO (DOdělej DOma), tak by sice v Paříži tu věž neměli dodnes, ale zato by jim zbyla spousta šroubků (pardon, nýtů). :-)

reagovať

SV | 21. 9. 2012 Pia 7:31 |   [27]

[25] + [26] tak tak :-)

reagovať

lojzo | 31. 3. 2014 Po 22:02 |   [28]

Stará dáma má dnes narodeniny: Eiffelovka bola otvorená presne pred 125 rokmi.

reagovať

kety | 31. 3. 2014 Po 22:22 |   [29]

[28] Právě prodělává omlazující zákrok… ;-)

reagovať

SV | 1. 4. 2014 Ut 14:36 |   [30]

[28] tak jej poprajme všetko naj ;-)

reagovať

Pripojte svoj komentár!

Môžete používať Texy! syntax.

* Hviezdičkou sú označené povinné údaje.


Rubriky

Najnovšie komentáre

Fotogalérie

    Náhodná fotografia

    Prejdite na fotografiu Vila od východu

    Všetky fotogalérie


    Obľúbené adresy



    Služobný vchod