Dnešný oslávenec: Ľudovít Štúr

Okrem vzniku Československa si dnes pripomíname aj dvesté výročie narodenia Ľudovíta Štúra.
Slovenský národný buditeľ, filozof, jazykovedec, novinár, básnik, historik, pedagóg, politik… a ktoviečo všetko ešte. Narodil sa 28. októbra 1815 v Zay-Uhrovci (dnes už len Uhrovec), umrel 12. januára 1856 v Modre.

Životopis si nájdete ľahko trebárs na wikipédii, o jeho pôsobení a význame si dnes určite prečítate v ktorýchkoľvek novinách (aspoň teda na Slovensku), ja sa tentokrát zameriam na jeho portréty na minciach a bankovkách.

stur-01

Pamätná päťstokoruna z roku 1981 k 125. výročiu smrti. Prvá československá minca s takýmto vysokým nominálom (dovtedy sa razili nanajvýš pamätné stokoruny), jej autorom je Ján Kulich (človek, povedané kulantne, neveľmi kvalitný, ale mince robil krásne, to sa musí uznať).

Na bankovke sa Štúr po prvýkrát objavil už v roku 1943, teda za vojnového Slovenského štátu, vtedajšiu 10-korunu s jeho portrétom ale v zbierke zatiaľ nemám…

stur-05

…takže si pozrite československú socialistickú 50-korunu z dielne Albína Brunovského. Táto, podľa mňa najkrajšia séria československých bankoviek, pochádza z druhej polovice 80-tych rokov a má len dve chybičky krásy – Gottwalda na stovke a chýbajúcu päťstokorunu.

stur-02

Rok vzniku samostatného Slovenska bol zhodou okolností aj rokom 150. výročia vzniku spisovnej slovenčiny – a k tomuto výročiu bola razená pamätná 200-koruna s trojportrétom Hurbana, Štúra a Hodžu. Autorom je Miroslav Ronai.

stur-06

V tom istom roku bola vydaná aj séria slovenských bankoviek. Autorom všetkých bol Jozef Bubák – a Ľudovít Štúr sa objavil na päťstokorunáčke. Na obrázku je jej špeciálna miléniová edícia, doplnená striebornou potlačou.

stur-03

Posledné dve mince sú čerstvé, ešte teplé. ;-) Vyšli pred pár dňami k dnešnému 200. výročiu Štúrovho narodenia – príležitostnú dvojeurovku navrhol Ivan Řehák…

stur-04

…a pamätnú 10-eurovku vytvoril Štefan Novotný.

A aby ste si neunavovali len oči, ale aj uši, na záver pekná štúrovská pesnička od piešťanskej kapely Slniečko (alias Punto a rybacé hlavy).

 

Líder Slniečka (a autor textu tejto „neoficiálnej hymny zamestnancov Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV“) Peter „Punto“ Remiš o svojej tvorbe hovorí: „Úspech sa dostavil len v Trnavskom okrese. Ako sa dalo čakať, zvyšok Slovenska i sveta odmietol pesničky, v ktorých neboli mäkké slabiky.“

A nedá mi to – zacitujem ešte jeden kúsok z rozhovoru s Petrom Remišom:
„Spisovná slovenčina, to mi nesedí, keď som sa v tom pokúšal spievať, mal som pocit, že ma vyzliekli dohola, nie je to môj svet. Spievam tak, ako mi huba narástla, spisovnou piešťančinou. To je aj dôvod, prečo sme najviac populárni v troch okresoch – v piešťanskom, hlohoveckom a v okrese Nové Mesto nad Váhom. Trnava nás berie trochu cez zuby a Trenčín už takmer vôbec. Nevadí, v týchto troch okresoch mám zadarmo pitie, čo mi na jeden život stačí.“

Komentáre

Pri komentovaní vás prosíme o dodržiavanie elementárnych zásad slušnosti.
Pokiaľ neviete, aké to sú, asi vám niet pomoci, ale predsa len - skúste pozrieť do záveru tohto článku.

Oby | 28. 10. 2015 St 15:52 |   [1]

Povedený záznam, lojzo, takový seriózně neseriózní. ;-)

Mimochodem, první 4 roky jsem chodila do školy na ulici Ľudovíta Štúra. :-)

reagovať

Tlusťjochweb | 28. 10. 2015 St 15:55 |   [2]

Zkusím se po té desetikoruně poptat.

reagovať

lojzo | 28. 10. 2015 St 16:03 |   [3]

[1] A potom sa stal prezidentom Husák a premenovali ju? 8-)

reagovať

lojzo | 28. 10. 2015 St 16:04 |   [4]

[2] Dík, si zlatý. Napíšem ti, čo všetko mi ešte chýba? ;-)

reagovať

TlusŤjochweb | 28. 10. 2015 St 16:10 |   [5]

Napiš.
Ale, jak tak pozoruji ty sběratele bankovek/státovek, tak kvalita musí být "špíglnýgl! – nepřeložená a musí šustit.
Já chodívám /mnohdy místo oběda/ do Stýblovy pasáže do krámečku ALFAFILA, mají tam známky, mince, bankovky, pohlednice…

reagovať

Jago | 28. 10. 2015 St 16:47 |   [6]

Ani mně to nedalo, keď som si vypočul pesničku o štúrovštine. V Bratislavě je jedna kavárna nazvaná jménem velikána, v níž se komunikuje výhradně Štúrovou slovenštinou. Tady je ukázka textu, abyste viděli, o co dnešní Slováci přišli:
… Zazdalo sa nám, že pocťivosť domáca, dobrota jedla a zavše starích maťerí recepti akobi v ťemnej minulosťi potraťili sa a preto na svetlo nášho sveta rozhodli sme sa ich prinavráťiť. Jakože kávi zrná tu ňedopestujeme a preto ich od pražjarov italskích nakuúpiť musíme, vírobki mnohé dostupné nám bežňe sú a preto či už nápoje alebo jedlá naše domácej sú vírobi a vítečnej čerstvosti preto. Samotné meno „Shtoor“ ňjelen pre ambícje osvetové jeho majiťeľa sme zvolili, ale aj kvuoli skutočnosťi, že na ulici, ktorú Štúrovou zovú sa nachoďíme. Englickí transkript jednak ako milí vťip nám prišjel, ale aj preto, že to naše domáce zavše úplňe cudzím sa nám zazdá. Veríme, že hoc na cestu inakosťi sme sa boli vidali, mnohí prjatelja naši budú s radosťou nasledovať nás.

reagovať

lojzo | 28. 10. 2015 St 17:01 |   [7]

[6] Sklamem ťa – Shtoor cafe už neexistuje, už je z nej Štúr.
Ale stále je (aj) na Štúrovej ulici. ;-)

reagovať

Jago | 28. 10. 2015 St 17:11 |   [8]

[7] Já vím. To je tak, když se podnikatelé rozkmotří. :-)

reagovať

Jago | 28. 10. 2015 St 17:16 |   [9]

K těm Brunovského bankovkám: Mně i mé rodině připadaly spíš jako losy. Ale ještě je mám schované. ;-)

reagovať

Oby | 28. 10. 2015 St 21:01 |   [10]

[4] To ne, ale já jsem od páté do osmé třídy chodila do školy v Opavě a do deváté třídy v Brně. ;-)

reagovať

king rucolaweb | 29. 10. 2015 Št 7:46 |   [11]

Uz cely vikend (oslavy v Uhrovci) pocuvam cez internet o Sturovi. Zufalo som pritom hladal, kto vlastne zaviedol potom ten nestastny ypsilon. On to nebol – slava mu naveky vekov. Ved on bol v urcitom zmysle vizionar, tusil, ze bude internet, kde slusni ludia pisu od prapociatkov, niektori aj do dnesnych casov, bez diakritky, Cize aspon ten problem s ypsilonom do reci nepridal. Bol to teda Hodza alebo Hattala, vie to konecne niekto, ze koho treba na panier postavit?!? (Ja som zatial nic konkretneho nenasiel.)

Srandovna zhoda, ze sa v jeho rodnom dome sto (a viac?) rokov neskor narodil moj sused v Bratislave, Alexander Dubcek, s ktorym sme si pamätneho roku 1989 minutu po polnoci vymenili novorocne blahozenlania!

Cest Sturovi a Sanovi, obja sa narodili v poriadnom dome, takze zrejme automaticky sa z nich stali aj poriadni ludia! (Len ten Ludevit ma svoju pazu na soche v Modre prilis – neumerne – dlhu. Ci to bolo na pricine toho urazu na polovacke?)

Na margo este nieco na vychvalovanie, chvastanie sa – moj daleko starsi brat, uz je davno v Prahe na vecnom odpocinku – sa vyborne poznal s priamymi potomkami Ludevita, medzi nimi aj ten vyznamny psychiater a podobne.

Tak nejak teda beriem tieto oslavy za svoje „rodinne“…

reagovať

SV | 29. 10. 2015 Št 9:19 |   [12]

[11] no totok! majú zaujímavú rodinku, veličenstvo!

reagovať

SV | 29. 10. 2015 Št 9:21 |   [13]

[6] + [7] kukám chalani, že poznáte Bratislavu lepšie yak SV! ;-)

reagovať

king rucolaweb | 29. 10. 2015 Št 9:24 |   [14]

[13] Oni, mysteröses SV, suc Bratislavcan-ka?

reagovať

king rucolaweb | 29. 10. 2015 Št 9:25 |   [15]

Tsuiim, ze neviem citat! Oni, SV suc YAK! Sorry…

reagovať

SV | 29. 10. 2015 Št 9:33 |   [16]

[14] + [15] tož oni SV sú Stará Vlčica, a rodená Bratislavčanka yak vyšitá! ;-)

reagovať

SV | 29. 10. 2015 Št 9:35 |   [17]

btw, vždy ma vytáčal ten pračudesný strih Štúrovej srsti, celkom fešák by to inak bol ;-)

reagovať

Gabi | 29. 10. 2015 Št 9:45 |   [18]

[11] Bol to Martin Hattala , s podporou Jána Kollara .Y patril prapôvodnej slovenčine. Okrem toho, ypsilon si zachovávala po celý čas čeština a keď chceli zabrániť tomu, aby sa slovenčina od nej úplne vzdialila, ponechali v slovenčine niektoré prvky s češtinou spoločné.

„Ypsilon je plnohodnotným členom slovenskej hláskovej sústavy. Má dôležitú rozlišovaciu funkciu v rôznych slovách, napríklad biť – byť, vyť – viť, alebo vír – výr. Okrem toho rozlišuje aj jednotné a množné číslo pri skloňovaní prídavných mien mužského rodu – pekný chlap a pekní chlapi a dokáže aj odlíšiť mužský rod od ženského (oni – ony). Je to jeden z javov, pre ktoré je slovenčina jedinečná, a tak by sme si ho mohli aj trochu viac vážiť a trochu menej naň nadávať“ …súhlasím.
Dnešným Bratislavčanom ,by bolo asi treba písať aj ˇtou „štúrovčinou“. Hlavne TV moderátori nepoznajú di,ti, ni, li, de, te , ne le, netušia, že aj bez napísaného mäkčeňa sa vyslovujú ako ďi, ťi,ňi,ľi ..atď . Mne niekedy až uší pília tie ich dy, ty, ny, ly …a to „ nééé“

reagovať

Jago | 29. 10. 2015 Št 10:55 |   [19]

[18] Vy máte aspoň tu výhodu, že slovenština je zákonem stanovený úřední jazyk, což u nás není ani v případě češtiny.
On to není jen problém výslovnosti a pravopisu, dnešní čeští „sdělovací dravci“ z lenosti nebo z blbosti neznají pořádně ani gramatiku („by jsme“, koncovky příčestí minulého, „čtu po sobě můj článek“, přechodníky aj.), což mě hněte. Jak už jsem psal u JV KR (NNŽV), někteří Češi by byli nejradši, kdyby se přešlo na angličtinu (a píší Czenglish).

reagovať

SV | 29. 10. 2015 Št 11:38 |   [20]

[18] nuž, každé nárečie znie tomu, kto ho nepoužíva, divne ;-) niekomu bratislavčina, niekomu záhoráčtina, no a keď spustia vyhodňare, tak si musím polku domyslieť ;-)

reagovať

Jago | 29. 10. 2015 Št 11:44 |   [21]

[20] To máš sice pravdu, ale v rozhlase a v televizi by se mělo mluvit spisovně. Když si představím, že reportáž z Brna by byla vysílána v hantecu… Ale stačí i středočeské nářečí (bejt ve vobraze). ;-)

reagovať

SV | 29. 10. 2015 Št 13:12 |   [22]

[21] to je samozrejmé, že v rozhlase a v televizi by se mělo mluvit spisovně. aspoň teda, by malo byť.

reagovať

SV | 29. 10. 2015 Št 13:13 |   [23]

[20] tento komentár bol reakcia na totok: "mne niekedy až uší pília tie ich dy, ty, ny, ly …a to „ nééé“ ;-)

reagovať

SV | 29. 10. 2015 Št 13:15 |   [24]

[21] náhodou, mne sa brnenské nárečie páči. vlastne, nie náhodou 8-)

reagovať

Jago | 29. 10. 2015 Št 13:44 |   [25]

[24] Dobře, tak tedy přímý přenos z Karviné. :-)

reagovať

SV | 29. 10. 2015 Št 14:50 |   [26]

reagovať

king rucolaweb | 30. 10. 2015 Pia 6:45 |   [27]

Tak čúleky sa podržte: Takmer čo dedina, alebo aspoň údolie v tom prekrásnom Švajčiarsku, to vlastný dialekt. Tie najmohutnejšie, napr. „züri-dialekt“ alebo „basler-düütsch“, čiže curiština či bazilejčina prevládajú síce trolilinka, ale ani to im nepomôže. Správy sa čitaju takisto v dialekte. Oficiálne sa síce hovorí tzv. „Hochdeutsch“, teda niečo ako spisovná nemčina, v televíznych správach určite, aspoň chviľku, než sa prejde zase na dialekt. Ale od tej nemeckej „Schriftsprache“ je to na kilometre vzdialené. Najlepšie je, že hoci porovnanie velikosti s Činou je absurdné, porovnanie madarín a ostatná činština je presne ako „švycrdyč“ a ostatné „švajčiarčiny“. Švajčiarská nemčina neexistuje ešte po zákone, lebo je to strašne nejednotné, ale pokusy sú tu. Lenže je to asi, ako pokúsiť sa lyžičkou preliať more.

Noviny sú písané samozrejme spisovnou nemčinou. Ale Švajčiar ich číta po svojom. Nepochopiteľné, ako to vlastne funguje.

Pritom znovu: Oni si takisto nerozumia, sú slová, ktoré existujú len v určitých dialektoch, alebo teda idiomoch.

Angličtina? Esperanto? Pomaly to smeruje k takému vyvinu – a mňa môže z toho šlak trafť.

PS Nie je nad bratislavsky slang!

reagovať

king rucolaweb | 30. 10. 2015 Pia 7:03 |   [28]

[18] Vrelá vďaka Gabi za skvelú informáciu. Ale mňa to aj tak nepresvedčuje, že ypsilon hi je zbytočný, keď ho v reči nepočuť.

Ak keď ma výr podriape a pozobe a ja padnem následovne do víru, neskapem, nebyť toho kameňu, ktorým ma ubili a by som veru nechel, pritom byť, keď budú vlci a vlky(!) budú nad mojím hrobom vyť, aby mi uvil niekto veniec so samými yspilónmi.

Pri dnešnej morálke ešte aj medzi pohlaviami pomocou ypsilónu rozlišovať? Či presnejšie dokonca pomocou „tvrdého a mäkkého“ „I“?

To môžme prejsť rovno na fínštinu a skandovať: „Dovolte, aby som sa predstavil, volám sa Makkalamuho Malhomäkki“!

Ale naozaj vďaka za vysvetlenie: Raz je ten rozdiel skutočne aj počuť!
„Boli sme tam deviati a ja som prišiel ako deviaty, teda posledný…“

reagovať

king rucolaweb | 30. 10. 2015 Pia 7:09 |   [29]

Tak toto stojí za všetky drobné! Ten dlhočižný text je dielo mojich čerstvých Windows10, ktoré si zrejme robia so mnou, čo sa im zachce.

Sorry, nebol to môj úmyseľ, neviem, odkiaľ sa to sem nakopírovalo. Je to ten vychváleny „edge-browser“?

Hlboko a v hanbe sa omlúvam…a Windows desať asi vyhodím…

reagovať

Tlusťjochweb | 30. 10. 2015 Pia 9:22 |   [30]

[29]
Jasně → desítce se říká penalta, ale vlastně je to jedenáctimetrový kop čili pokutový kop. A za vším je ten Švýcar.

reagovať

king rucolaweb | 30. 10. 2015 Pia 10:25 |   [31]

[30] …a ten „edge“, ktory upodozrievam zo sabotaze, ten ma v preklade sto tisic vyznamov! Jediny spravny preklad je asi „blbec“. (Ako ten nas Sepp?!?)

reagovať

king rucolaweb | 30. 10. 2015 Pia 10:25 |   [32]

[30] …a ten „edge“, ktory upodozrievam zo sabotaze, ten ma v preklade sto tisic vyznamov! Jediny spravny preklad je asi „blbec“. (Ako ten nas Sepp?!?)

reagovať

Jago | 30. 10. 2015 Pia 10:26 |   [33]

[29] Vyhodit Win 10 si ještě rozmysli, ale pokud chceš, můžu vyhodit předlouhý komentář. ;-)

reagovať

SV | 30. 10. 2015 Pia 11:27 |   [34]

no to ma podržte! ;-)

reagovať

king rucolaweb | 31. 10. 2015 So 5:08 |   [35]

reagovať

king rucolaweb | 31. 10. 2015 So 5:12 |   [36]

[33] No tak vidis! (35!) Nejak mi tato strana nie je dopriata. Blbnu nie tie „desiny-okna“, zda sa, ze skor ja – zase mi tam vsetko „uletelo“.

Vymazat, vsak uz to kazdy mohol citat. Alebo nechat – je to „wurscht“, teraz, ked uz sa hanba a „hamba“ stala, oder?

Trotz allem – pekny vikend vinsujem.

reagovať

Jago | 31. 10. 2015 So 7:09 |   [37]

[36] Z toho komentu jsem smazal jen něco, zůstala tam jen tvoje reakce na zdejší komentář

reagovať

Gabi | 31. 10. 2015 So 19:58 |   [38]

[23] V nejakej BA kaviarni je to úplne v pohode . Aj v TV programe ktorý má zábavný charakter, je to v poriadku a prijateľné. Ale nie v TV novinách, v rôznych diskusných fórach. Taktiež ústny prejav verejne činného človeka by mal znieť čistou slovenčinou. Keď niekedy zablúdim na reláciu " Smotánka" tak sa mi otvára nožík vo vrecku, vidiac aký dôraz dávajú naše celebrity na to čo majú oblečené, ale už menej na to čo a ako vypustia z úst. Tam je to tvrdé " nééé" viac ako bežné.

reagovať

Gabi | 31. 10. 2015 So 20:31 |   [39]

[28] :-DDD Akože nepočuješ rozdiel medzi výslovnosťou „výr“ a " vír" :-DD
Vieš, to je niečo podobné ako české " ř " a slovenské ˇ" ž " Ja v tom rozdiel nepočujem , napriek tomu v tom rozdiel je!
Raz som čítala jeden text „RUSNACI POOBIDI NEMAJUT DOBRYJ ROZUM.“..no a naozajstný Rusín ma upozornil, že zle vyslovujem i-y v slovách " poobidi" a „dobryj“ :-DD pýtam sa, ako mám vysloviť mäkké „i“ za hláskou „b“ a tvrdé „y“ po „r“. Tak to vyslovil. „I“ bolo „i“ no a „y“ … to bolo také nejaké hrdelné, akoby ho ani nevyslovil, alebo len z časti. To som ja nedokázala. :-D To i -y v slovenčine je ešte z čias pradávnych. My ho už tak nevieme foneticky rozlišovať, a už zrejme ani nebudeme vedieť. Rusíni , tí nemajú jazykovedný ústav, tak sa ich reč zachovala v tých kopcoch v pôvodnom stave, veľmi blízka staroslovienčine Cyrila a Metoda, tak ako to našich predkov učili oni. Alebo naši predkovia ich ? :D Kto to už teraz vie. Ak mám byť úprimná, ja to, kde aké i-y patrí, veľakrát rozlišujem vizuálne. Či sa mi v slove páči, či nie. :-D No a občas – ba dosť často sa mi to páči inak, ako jazykovedný ústav rozhodol. :-D

reagovať

Jago | 31. 10. 2015 So 20:37 |   [40]

[38] Pokud to mohu se svou znalostí slovenštiny posoudit, ten text v mém komentu je gramaticky správný, jen je napsán podle pravidel Štúrova pravopisu.
[39] Odlišná výslovnost „i“ a „y“ je třeba v ruštině. Možná to mají ti Rusňaci odtamtud.

reagovať

SV | 2. 11. 2015 Po 14:18 |   [41]

[38] nošak to je jasné. alebo aspoň by teda malo byť ;-) telku nepozerám, a relácie typu Smotánka mi otvárajú vo vrecku rovno granát, a to oní zúčastnení ani nemusia hubu otvoriť ;-)

reagovať

Oby | 2. 11. 2015 Po 17:06 |   [42]

No teda, lidi, co vy to nosíte po kapsách za arzenál? 8-O Doufám, že takto po zuby ozbrojení nelezete sem do Kavárničky…

reagovať

Pripojte svoj komentár!

Môžete používať Texy! syntax.

* Hviezdičkou sú označené povinné údaje.


Rubriky

Najnovšie komentáre

Fotogalérie

    Náhodná fotografia

    Prejdite na fotografiu Cobá - plánek areálu

    Všetky fotogalérie


    Obľúbené adresy



    Služobný vchod