Dnešný oslávenec: Sergej Koroľov

Sovietsky raketový konštruktér, zakladateľ praktickej kozmonautiky, „otec“ sovietskych rakiet, prvej umelej družice i väčšiny všetkých doterajších sovietskych kozmických lodí. Vedúca osobnosť a „duša“ sovietskej kozmonautiky od jej počiatkov až do svojej smrti..
Celým menom Sergej Pavlovič Koroľov (do češtiny obvykle prepisovaný ako Koroljov), narodený 12. januára 1907 (podľa juliánskeho kalendára, ktorý v Rusku ešte vtedy platil, 31. decembra 1906) v Žitomire (vtedy Rusko, dnes Ukrajina), umrel 14. januára 1966 v Moskve.

0112-sergej-korolov-01

Sergej Koroľov (Zdroj)

Život veru nemal ľahký, ale zato zaujímavý (to mi pripomenulo kliatbu z ktorejsi Pratchetovej knižky – Zajímavé časy na vás!). Narodil sa v učiteľskej rodine, rodičia sa však čoskoro rozviedli a malý Sergej vyrastal u maminých rodičov, až ako desaťročný sa vracia k mame a jej novému manželovi a sťahuje sa s nimi do Odessy (v máji 1917, pár mesiacov pred októbrovou revolúciou). Po revolúcii a občianskej vojne (počas ktorej bola Odessa obsadené najprv Nemcami, potom Angličanmi a napokon denikinovcami; boľševici ju definitívne získali až v novembri 1920) tam vychodil stavbárske učilište (vyučil sa za murára a pokrývača), získal manuálnu zručnosť, ale hlavne v miestnom aeroklube získal vzťah k lietadlám a lietaniu – a ako sedemnásťročný skonštruoval svoj prvý bezmotorový klzák. V roku 1925 odchádza do Kyjeva študovať na Polytechnický inštitút, z ktorého potom prestupuje na moskovskú vysokú školu technickú. Popri štúdiu praxuje v CAGI (Centraľnyj Aerogidrodinamičeskij Institut, najvýznamnejší sovietsky letecký výskumný ústav), kde pod vedením Andreja Tupoleva pracuje na svojej diplomovke – motorovom klzáku. Absolventský diplom leteckého inžiniera získava v roku 1930.

0112-sergej-korolov-02

Sergej Koroľov vo väzení, 1940 (Zdroj)

V tridsiatych rokoch pracuje na vývoji rakiet v rámci GIRD (Gruppa Izučenija Reaktivnogo Dviženija), v roku 1933 skupina úspešne vypúšťa prvú ruskú raketu. Koroľov po smrti Fridricha Candera GIRDu šéfuje, až kým nie je 27. júna 1938 zatknutý a odsúdený na desať rokov nútených prác (oficiálne bol obvinený z účasti na kontrarevolučnom trockistickom sprisahaní a prípravy atentátu na Stalina; neskôr sa ukázalo, že ho pri výsluchoch udal ďalší z obvinených raketových konštruktérov Valentin Gluško, neskôr jeho dlhoročný spolupracovník). Prvé mesiace strávi v trestaneckom tábore Madljak (v nechvalne známej magadanskej oblasti na Sibíri; väzni tu dolovali zlato – a podľa slov jeho dcéry Koroľov tento kov potom až do smrti nenávidel), v septembri 1940 je na základe žiadosti Andreja Tupoleva presunutý do tzv. šarašky – špeciálnej konštrukčnej kancelárie, v ktorej väznení vedci (pod vedením Tupoleva, ktorý bol obvinený, že odovzdal Nemcom plány svojich lietadiel a odsúdený za velezradu) pracujú na vývoji lietadiel pre armádu. V júni 1944 je – opäť na základe iniciatívy medzičasom prepusteného a rehabilitovaného Tupoleva – konečne prepustený.
Po skončení druhej svetovej vojny je členom skupiny vedcov a raketových konštruktérov, ktorí v Nemecku skúmajú trofejnú nemeckú raketovú techniku (rakety A-4, resp. V-2). Po návrate do ZSSR sa stáva jedným z hlavných konštruktérov sovietskeho raketového programu. V roku 1948 konštruuje jeho tím raketu s doletom 600 km, o osem rokov neskôr prvýkrát štartuje raketa R-5 s jadrovou hlavicou a doletom 1200 km, prvá raketa stredného doletu. Koroľov dostáva titul Hrdina socialistickej práce (v utajení; druhé rovnaké vyznamenanie dostáva po Gagarinovom štarte) a v októbri 1957 pomocou prvej „globálnej rakety“ R-7 úspešne vypúšťa prvú umelú družicu Zeme. V Amerike (a vlastne na celom Západe) spôsobuje Sputnik šok – ukazuje, že Rusi sú schopní dopraviť atómovú bombu na ktorékoľvek miesto na Zemi.

0112-sergej-korolov-03

Sergej Koroľov hovorí s Gagarinom počas jeho letu (Zdroj)

V Sovietskom zväze je ale situácia po Stalinovej smrti našťastie už iná – nový vodca Nikita Chruščov si uvedomuje, že rakety sa okrem ich funkcie zbrane dajú výborne využiť aj ako nástroj propagandy a kozmický program všemožne podporuje. V rýchlom slede nasledujú štarty prvého živého tvora (Sputnik 2 s Lajkou, 1957) i ťažkej vedeckej družice (Sputnik 3, 1958), následne Koroľov modifikuje raketu a pripravuje kozmickú kabínu pre štart prvého kozmonauta. Ten štartuje v apríli 1961 a stáva sa okamžite svetovou celebritou – na rozdiel od Koroľova, ktorý stále pracuje v hlbokom utajení a verejnosť netuší ani jeho meno („Otec družice? To je predsa celý sovietsky ľud!“ – odpovedá Chruščov na žiadosť švédskej Akadémie vied o oznámenie mena konštruktéra Sputniku, aby ho mohla navrhnúť na Nobelovu cenu). V správach pre verejnosť sa o ňom hovorí ako o Hlavnom konštruktérovi a jeho tvár pozná málokto (na oslave ktoréhosi Dňa kozmonautiky si Koroľov chcel sadnúť do predných radov ku kozmonautom, ochranka ho tam však nepustila, vraj „prepáčte, súdruh, ale tie miesta sú vyhradené pre ľudí s bezprostredným vzťahom ku kozmickému programu“).

Po tom, čo americký prezident Kennedy vyhlasuje za cieľ americkej kozmonautiky pristátie na Mesiaci, rozbiehajú sa „mesačné preteky“. Koroľov pripravuje 110-metrovú „mesačnú“ raketu N-1, ale dokončiť ju už nestihne. Pri operácii žalúdka v januári 1966, dva dni po svojich 59. narodeninách, nečakane umiera. Identita Hlavného konštruktéra je prvýkrát zverejnená až v jeho nekrológu v moskovskej Pravde, urna s jeho popolom bola uložená do Kremeľského múru (aspoň teda s väčšinou jeho popola, časť si nechal Gagarin s tým, že sa postará o to, aby sa Koroľovov popol dostal na Mesiac – o dva roky ale zahynie aj on a kde skončil popol, nikto netuší).

Jeho konštruktérskym krédom bolo: „Čím je konštrukcia jednoduchšia, tým je lepšia. Stavať zložito dokáže každý.“

Komentáre

Pri komentovaní vás prosíme o dodržiavanie elementárnych zásad slušnosti.
Pokiaľ neviete, aké to sú, asi vám niet pomoci, ale predsa len - skúste pozrieť do záveru tohto článku.

Wicky | 12. 1. 2013 So 11:46 |   [1]

„… Protože vědeckovýzkumným a experimentálním pracím v oboru raketových motorů přikládáme velký význam pro rozvinutí národního hospodářsvtí a upevnění obranyschopnosti SSSR, rozhodli jsme všechnu činnost v této oblasti soustředit ve Skupině pro výzkum raketového pohybu…
A paragraf šestý doplňuje: "Náčelníkem GIRDu jmenujeme S. P. Koroloja s platností od l. května tohoto roku…“
Razítko. Podpis. …"
Sága o letu a ohni, bezva kniha.

reagovať

lojzo | 12. 1. 2013 So 12:03 |   [2]

[1] Áno, čítal som ju kedysi dávno. Bohužiaľ v mojej knižnici sa nenachádza.
Pamätám si motto: „Keď vám dajú nalinkovaný papier, píšte naprieč.“

reagovať

Oby | 12. 1. 2013 So 12:45 |   [3]

[2] … „Keď vám dajú nalinkovaný papier, píšte naprieč.“ – Zrovna takovým způsobem jsem používala minulý semestr jeden můj psací blok. Ne, že bych to dělala z nějakého vyššího principu, ale líp mi tím směrem vycházely tabulky, které jsem vytvářela. ;-)

reagovať

kety | 12. 1. 2013 So 13:57 |   [4]

[3] Proto miluju sešity čtverečkované. ;-)
Marně dumám, jak se K. asi cítil, když musel pracovat v naprostém utajení a v okamžiku, kdy konečně mohl být veřejně oceněn, ho Chruščov smetl ze stolu s tím, že: „Otec družice? To je predsa celý sovietsky ľud!“ Musel svoji práci neskutečně milovat…

reagovať

Wicky | 12. 1. 2013 So 13:59 |   [5]

[2] [3] :-)
Je to tam. Podtrženo. Francis James.

… V 9:18:07 moskevského času je Vostok naveden na oběžnou dráhu a tisíce, milióny drobných denních starostí, střetnutí protichůdných názorů, sváry, neshody, vítěství i porážky, to se vše zdá malicherné a zbytečné … A lidstvo vstoupilo do kosmické éry. :-)

reagovať

Jago | 12. 1. 2013 So 16:10 |   [6]

[2] Lukjaněnko, Načisto.

reagovať

jan | 28. 9. 2014 Ne 9:13 |   [7]

na svoju dobu úžastný

reagovať

danyweb | 25. 2. 2016 Št 21:54 |   [8]

neskutočný človek

reagovať

SV | 29. 2. 2016 Po 10:57 |   [9]

[7] na každú dobu, a na tamtú a na tamten štátny útvar, obzvlášť…

reagovať

SV | 29. 2. 2016 Po 11:00 |   [10]

[8] sympatické motto! 8-)

reagovať

SV | 29. 2. 2016 Po 11:15 |   [11]

„Prvé mesiace strávi v trestaneckom tábore Madljak (v nechvalne známej magadanskej oblasti na Sibíri)“ …videla som o tejto oblasti výborný dokument BBC, tuším na ČT, Kolymská cesta. hrozné. obrovské haldy štítkov, také malé pliešky s číslami, nosili to na krku......po väzňoch, ktorí sa už nevrátili…myslím, že tam boli aj uránové bane…

reagovať

Pripojte svoj komentár!

Môžete používať Texy! syntax.

* Hviezdičkou sú označené povinné údaje.


Rubriky

Najnovšie komentáre

Fotogalérie

    Náhodná fotografia

    Prejdite na fotografiu Chrám sestupujícího boha /Templo del Dios Descendente/

    Všetky fotogalérie


    Obľúbené adresy



    Služobný vchod