Dnešný oslávenec: Roger Waters

Britský spevák, muzikant, skladateľ a textár, zakladajúci člen a vedúca osobnosť skupiny Pink Floyd. Celým menom George Roger Waters, narodený 6. septembra 1943 v Great Bookham (Anglicko), dnes oslavuje 69. narodeniny.

Po včerajšku už druhý rocker za sebou, ale čo mám robiť, keď to tak vyšlo? ;-) A keďže Roger Waters je mojím veľkým obľúbencom, dnešný článok bude trochu osobnejší, než je u „oslávencov“ zvykom, aj pesničiek bude trochu viac. Snáď to prežijete (a prežujete 8-) ).

0906-roger-waters-01

Roger Waters (Zdroj)

Obaja jeho rodičia boli učitelia, otca však nepoznal, lebo padol vo vojne, keď mal Roger päť mesiacov – a s touto skutočnosťou a s vojnou sa vo svojej tvorbe vyrovnáva celý život. Vyrastal v Cambridge, kam sa jeho mama s deťmi po manželovej smrti presťahovala. Na cambridgskej strednej chlapčenskej škole (Cambridgeshire High School for Boys) sa spoznáva so spolužiakom Rogerom (neskôr „Sydom“) Barrettom, s ktorým neskôr hráva v kapele Pink Floyd. V tom istom čase sa skamaráti aj ďalším budúcim pinkfloyďákom Davidom Gilmourom. Počas stredoškolského štúdia je výborným hráčom kriketu i rugby, už ako pätnásťročný sa angažuje v kampani za nukleárne odzbrojenie, len škole samotnej sa veľmi nevenuje. ;-)
Po skončení strednej školy uvažuje o štúdiu strojáriny, napokon však úspešne absolvuje talentové skúšky na architektúru a v roku 1962 nastupuje na Regent Street Polytechnic (z ktorej neskôr vznikla University of Westminster), kde sa spozná s Nickom Masonom a Richardom Wrightom, ďalšími budúcimi členmi Pink Floydu.

V tom čase už amatérsky hráva, s Masonom, Wrightom a ďalšími troma muzikantmi zakladá skupinu „Sigma 6“, až ho v roku 1963 štúdium prestane baviť úplne a rozhodne sa venovať len hudbe. Sigma 6 niekoľkorát zmení názov, napokon sa rozpadne a k Watersovi, Masonovi a Wrightovi sa pridáva Syd Barrett, ktorý sa rýchlo stáva vedúcou osobnosťou kapely a autorom väčšiny jej skladieb (najprv hrávajú rhytm and blues, neskôr psychedelický rock). Názov skupiny sa napokon ustáli na „Pink Floyd“ (čo je Barrettova pocta jeho obľúbeným bluesmanom – Pinkovi Andersonovi a Floydovi Councilovi).

V tejto zostave vydá skupina prvé single i prvý album (The Piper at the Gates of Dawn, 1967), Barrett však začne brať drogy a jeho muzikantské a autorské schopnosti výrazne upadajú. Začiatkom roku 1968 prichádza do skupiny David Gilmour, predovšetkým aby muzikantsky podporoval či zaskakoval stále častejšie indisponovaného Barretta. Čoskoro nato je ale Barrett z kapely „odídený“ a jej šéfom a dušou sa stáva Waters.

No ale dosť rozprávania, pustime si muziku.


Corporal Clegg (Desiatnik Clegg) z albumu „A Saucerful of Secrets“ (1968).

Túto pesničku vnímam ako pinkfloydovskú odpoveď na beatlesáckeho Seržanta Peppera. Prvá pesnička, v ktorej Waters spomína druhú svetovú vojnu – na rozdiel od väčšiny neskorších, tentokrát v ironickej podobe („Desiatnik Clegg má drevenú nohu, získal ju vo vojne v štyridsiatom štvrtom / Desiatnik Clegg má aj medailu, oranžovo-červeno-modrú, našiel ju v ZOO // Pani Cleggová, musíte byť naňho hrdá / Pani Cleggová, ešte jeden gin?“), Watersova nenávisť voči vojne je však v pozadí jasne cítiť. A kazoo, parodujúce zvuk vojenských dychoviek, je parádne. ;-)

Kto má záujem, môže si pozrieť Desiatnika Clegga naživo v belgickej televízii – zvuk je trochu horší, ale pozerá sa na to dobre.


Money z albumu The Dark Side of the Moon (1973)

Čriepky zo života slizkých milionárov. („Peniaze / Byť za vodou / Získaj dobrý džob s dobrým platom a si v pohode / Chyť tie prachy pevne do rúk a schovaj / Nové auto, kaviár, štvorhviezdičkové sny s otvorenými očami / Myslím, že si kúpim futbalový tím (…) Peniaze sú zločin / Rozdeľ ich spravodlivo, ale neber z môjho koláča / Peniaze – hovoria, že sú príčinou všetkého zla / ale keď si žiadate zvýšiť plat / neprekvapí vás, že sa žiadnych peňazí nevzdajú“)


Time z tej istej platne.

Nádherný text o živote a čase – a čím som starší, tým depresívnejšie na mňa pôsobí. ;-) („Unavený ležaním na slnku, ostávaš doma sledujúc dážď / Si mladý a život je dlhý a dnes treba zabiť čas / A potom jedného dňa zistíš, že desať rokov je preč / Nikto ti nepovedal kedy začať bežať, zmeškal si štartovný výstrel“)

 

A do tretice z Odvrátenej strany: Us and Them (My a oni)

Jedna z Watersových klasických protivojnových. („My a Oni / A napriek tomu sme len obyčajní ľudia / Ja a Ty / Len Boh vie, že toto nebola naša voľba / Vpred, vykríkol zozadu / A predný rad zomrel / A generál sedel a čiary na mape / sa posunuli sem a tam / Čierna a modrá / A kto vie, ktorá je ktorá a kto je kto / Hore a dolu / Ale napokon je to stále dookola“)


Wish You Were Herez rovnomenného albumu (1975)

Pesnička venovaná Sydovi Barrettovi, ktorý v tom čase už bol drogami zničenou troskou. („Takže ty si myslíš, že vieš rozoznať / Nebo od pekla / Modrú oblohu od bolesti / Vieš rozoznať zelené pole / od studenej oceľovej koľajnice? / Úsmev od závoja? / Myslíš, že rozoznáš? // Tak by som si želal, tak by som si želal, aby si bol tu / Sme dve stratené duše / Plávajúce v akváriu / Rok čo rok / Bežiace stále tou istou krajinou / čo sme našli? / Stále ten istý starý strach / Kiež by si bol tu“)

Nádherný (a nebojím sa povedať, že dnes už kultový) gitarový úvod, povinná jazda každého gitaristu – kdesi som videl plagát z nejakého gitarového obchodu, na ktorom stálo: „Za hranie Wish You Were Here – pokuta 50 dolárov“.

A teraz nasleduje tá osobnejšia časť článku:

Od roku 1980,kedy som prvýkrát počul album The Wall, som sníval o tom, že uvidím pinkfloydovskú „Stenu“ naživo. A v apríli 2011 som si v Prahe ten sen splnil…

0906-roger-waters-03

Stáli sme pod pódiom, päť metrov od Rogera Watersa, stena na konci spadla takmer na nás. Úžasné, skvelé, nezabudnuteľné.

Oproti pôvodnej pinkfloydovskej verzii bolo aranžmá trochu (ale naozaj len trochu) menej „art“ a viac rockovejšie, Gilmourova gitara pravdupovediac sem-tam trošku chýbala, ale hudobníci boli skvelí. Nebola to úplne celkom „one man show“ Rogera Watersa – ten pán má už svoje roky (aj keď teda na jeho svalnatej postave to veľmi vidno nie je) a svoje limity si evidentne uvedomuje, takže čo nevyspieva, na to má ľudí – ale samozrejme bolo to najmä jeho predstavenie. Niektoré skladby spieval sám, v iných si nechal viac či menej výrazne pomôcť background vokalistami.

O show samotnej, scéne a choreografii je zbytočné písať, to všetko bolo vpodstate dokonalé.

0906-roger-waters-04

Roger Waters (Zdroj)

Bol som tam so starším mláďaťom a veľmi príjemne ma prekvapilo, aké bolo nadšené. A to vopred vlastne vôbec nevedelo, čo ho čaká, lebo Pink Floyd sa u nás doma veľmi nepočúva.

Takže Another Brick in the Wall (Part 2) z koncertu – síce nie z Prahy, ale zo Zagrebu, atmosféra však vyzerá rovnako:

Moje najsilnejšie umelecké zážitky boli doteraz spojené s architektúrou – návštevy katedrály v Remeši, Corbusierovej kaplnky v Ronchamps či Gaudího Sagrada Familie. Od soboty sa k nim priradila Watersova Stena (a až keď som to teraz napísal, prvýkrát v živote, ma napadlo, že vzhľadom na ten názov to tiež nemá od architektúry ďaleko 8-O ).

Jediná vec ma trošku mrzí – pražskí organizátori zakázali foťáky. Bolo to napísané pred halou aj na vstupenkách, pred vstupom som sa pre istotu spýtal ešte dvoch organizátorov, či to myslia ozaj vážne. Vraj áno. Tak sme foťák i mobily nechali v aute (holt, asi som už starý a zvyknutý poslúchať – tak mi treba!)…

A potom, pred začiatkom show, hlas privítal divákov a oznámil, že „Rogerovi nevadí, keď si budeme predstavenie natáčať či fotiť, len dôrazne žiada nepoužívať blesky“. Samozrejme sa našlo dosť divákov, ktorí foťáky mali (alebo fotili mobilmi), dokonca aj nejaké blesky blýskali… Nuž ale kam by ten svet spel, keby sa na rockových koncertoch dodržiavali zákazy? ;-)

Ale z geniálneho albumu The Wall si ešte pár kúskov zahráme:

 

Comfortably Numb (po slovensky Pohodlne odovzdaný): („Haló / Je tam niekto? / Stačí prikývnuť, ak ma počujete / Je tu niekto doma? / Tak poďme / Počujem, že sa cítite zle / Môžem zmierniť vaše bolesti / A pomôcť vám opäť na nohy / Odpočívajte / Najprv potrebujem nejaké informácie / Len základné fakty / Môžete mi ukázať, kde to bolí?“)

 

Ďalšia skvelá skladba z albumu The Wall – filmová verzia skladby The Trial(Súd) s typickou animáciou, ktorú Roger Waters premieta aj počas koncertov.

 

Ešte raz Watersov hit najhitovatejší – Another Brick in the Wall. Jeho druhú časť ste už videli v koncertnej podobe, tu ho máme v štúdiovej verzii aj s ostatnými, tak často nehrávanými časťami: Another Brick in the Wall Part 1, The Happiest Days of Our Lives, Another Brick in the Wall Part 2 a Another Brick in the Wall Part 3.

 

A na záver krátka pesnička z albumu The Final Cut (1983) – Get Your Filthy Hands Off My Desert(Daj tie svoje špinavé paprče preč od mojej púšte).

Album The Final Cut, často označovaný ako „tretia strana Steny“ bol posledným albumom skupiny Pink Floyd, na ktorom sa (a významne) podieľal Roger Waters (vlastne je to jediný album, ktorý je celý jeho dielom – David Gilmour vraj chcel prispieť nejakými skladbami, ale Waters nesúhlasil; neskôr sa Gilmour vyjadril, že „Final Cut je veľmi dobrý album, ale s mojou predstavou o smerovaní Pink Floydu sa nie celkom zhoduje“). Waters sa tentokrát nevenuje druhej svetovej, ale vtedy aktuálnej vojne o Falklandy: („Brezhnev took Afghanistan / Begin took Beirut / Galtieri took the Union Jack / And Maggie, over lunch one day / Took a cruiser with all hands / Apparently, to make him give it back“)

0906-roger-waters-02

Roger Waters (Zdroj)

V roku 1984 Waters skupinu Pink Floyd opúšťa, chvíľu sa s ostatnými hádajú o značku, napokon si ju však ponechá zvyšná trojica. Roger Waters nahrá niekoľko sólových albumov, úspech predchádzajúcich pinkfloydovských však zďaleka nedosiahnu. Po páde berlínskeho múru zorganizuje grandiózny koncert The Wall – Live in Berlin a inšpirovaný jeho úspechom od roku 2006 obnoví koncertné prevedenie Steny a cestuje s ním po celom svete.

Na záver jedna bulvárna pikoška z Watersovho súkromia – od januára 2012 je po štvrtýkrát šťastne ženatý. A to je všetko. 

Zdroje:

– wikipédia, youtube a spomienky ;-)

Komentáre

Pri komentovaní vás prosíme o dodržiavanie elementárnych zásad slušnosti.
Pokiaľ neviete, aké to sú, asi vám niet pomoci, ale predsa len - skúste pozrieť do záveru tohto článku.

lojzo | 6. 9. 2012 Št 19:24 |   [1]

Snáď by ste na to prišli aj sami, ale pre istotu: To kurzívové v zátvorkách sú úryvky z textov príslušných piesní – pokiaľ je to po slovensky, tak v mojom amatérskom preklade. Ak tam vy, ktorí vládnete angličtinou, nájdete nejaké blbosti, dajte mi prosím vedieť, opravím.

reagovať

Oby | 6. 9. 2012 Št 20:44 |   [2]

Chtělo by to trošku přibrzdit, lojzo… Už jsem zase ve škole, odkud vám všechněm mávám, za chvilku letím na druhou lekci, a nestíhám ani vymýšlet vtipné texty do bubliny. Tvého oslavence jsem zaregistrovala, ale přečtu si to snad až večer doma. ;-)

reagovať

lojzo | 6. 9. 2012 Št 21:29 |   [3]

[2] „přečtu si to snad až večer doma“ Lepšie neskoro ako nikdy! ;-)

reagovať

Jago | 6. 9. 2012 Št 21:46 |   [4]

[2] Můžeš si číst i pod škamnou. :-)

reagovať

Oby | 7. 9. 2012 Pia 1:56 |   [5]

[3] Hm, asi to bude trošku více „neskoro“. Před chvíli jsem dorazila domů, musím ještě utíkat do banky a do obchodu, pak dělat úkoly, a ráno v 8 (namísto v plánovaných 12:30) být zase ve škole, bo si jedna učitelka vyvzpomněla, že nám třeba náhradní lekce místo úterka, když v úterý ještě vůbec nebyla škola. Tak abychom náhodou nebyli pozadu… :-P

reagovať

Oby | 7. 9. 2012 Pia 2:01 |   [6]

[4] Mohla bych číst i na škamně, ale si netroufám, začíná hned zkraje nějak přituhovat. Minulý semestr se to ještě někdy dalo – třeba v lekci angličtiny, ale teď už je to samé účtování, tak se snažím dávat pozor, co povídá učitel(ka), abych to zas tak děsně nezpackala, jako minulý semestr. ;-)

reagovať

Oby | 7. 9. 2012 Pia 6:28 |   [7]

Tak jsem si to celé přečetla. Blbosti jsem žádné neobjevila, páč neznám ty originální texty, ale beztak tam žádné blbosti ani nejsou.. ;-) Dobrou noc, jdu spát… vlastně – krásný den vespolek. :-D

reagovať

SV | 7. 9. 2012 Pia 8:57 |   [8]

[2] len ho nechaj Oby ;-) kto si spieva, nezlobí ;-)

reagovať

SV | 7. 9. 2012 Pia 9:00 |   [9]

oslávencovi gratulujem, krásne sa vyvinul! 8 – )

reagovať

SV | 7. 9. 2012 Pia 9:36 |   [10]

hm asi zmením názor na rock/erov 8-)

reagovať

lojzo | 7. 9. 2012 Pia 10:12 |   [11]

[10] Ja som vedel, že napokon to niekoho zaujme! ;-)
Aj keď, pravdupovediac, myslel som skôr na Karla. 8-)

reagovať

Oby | 7. 9. 2012 Pia 11:28 |   [12]

[8] Myslíš? Někteří jedinci jsou všehoschopní – takzvaný multitasking;-)

reagovať

Oby | 7. 9. 2012 Pia 11:30 |   [13]

[11] „…myslel som … na Karla.“ – No pěkně!!! :-D

reagovať

Jago | 7. 9. 2012 Pia 11:44 |   [14]

[10] Já té skupině říkám Flink Pojď. :-D

reagovať

SV | 7. 9. 2012 Pia 14:21 |   [15]

Watersova Stena (a až keď som to teraz napísal, prvýkrát v živote, ma napadlo, že vzhľadom na ten názov to tiež nemá od architektúry ďaleko)

ehm, tuším máš tiež určitý posun v reagovaní ;-)

reagovať

Henry Psanecweb | 7. 9. 2012 Pia 14:43 |   [16]

K těm nejsilnějším uměleckým zážitkům – škoda, přeškoda, žes tu nebyl před třemi roky na originálech pravěkého umění!

Od Floydů mám nejradši první album (i kvůli tomu, že název je ze Žabákových dobrodružství).

[10] Z Perného dne:

Reporter: Are you a mod or a rocker?
Ringo: Um, no. I'm a mocker.

reagovať

lojzo | 7. 9. 2012 Pia 15:09 |   [17]

[16] „název je ze Žabákových dobrodružství“ Vidíš, to som netušil! Zrejme preto, že Žabiaka som čítal po slovensky. ;-)

reagovať

Oby | 7. 9. 2012 Pia 17:08 |   [18]

Já četla „Žabáka“ v originále, ale nečetla jsem názvy Pink Floydových albumů. :-P

reagovať

Henry Psanecweb | 7. 9. 2012 Pia 18:47 |   [19]

[16] Jojo, Pištec v branách úsvitu je sedmá kapitola knihy. To vymyslel Syd. Tenkrát vedle nich natáčeli Brouci, tak se chodili vzájemně ujišťovat, že jsou skvělí. Což jsou.

reagovať

quick | 11. 9. 2012 Ut 22:18 |   [20]

Dík, rozšířila jsem si obzor. Tak nějak si pamatuji jen hit nejhitovatější, protože se mi v něm ozývá melodie: keď som si som si, na hornom konci, nabrúsil som si kosu…
/omluva za případné chyby/.

reagovať

lojzo | 11. 9. 2012 Ut 22:51 |   [21]

[20] Máš ty pravdu, človeče, je to tam! :-D

reagovať

Jago | 11. 9. 2012 Ut 23:50 |   [22]

Musím také přidat jednu osobní vzpomínku na ten pražský koncert: Než se tam lojzo odebral, protáhl jsem ho po Petříně, kde osobně vylezl na rozhlednu a cestou dolů jsme poněkud zabloudili, takže pak měl v nohou několik kilometrů. Obdivuji ho, že po tom všem ještě vydržel pár hodin stát v té aréně. :-D

reagovať

lojzo | 11. 9. 2012 Ut 23:53 |   [23]

[22] Však vravím: Nezabudnuteľné. 8-)
Ale nie, so stáním ja problém nemám, to vydržím dlho.

reagovať

SV | 12. 9. 2012 St 11:47 |   [24]

[23] ja veru nie, radšej mám chodenie ;-)

reagovať

lojzo | 12. 9. 2012 St 11:49 |   [25]

[24] Ale choď! 8-O
8-)

reagovať

SV | 12. 9. 2012 St 11:51 |   [26]

reagovať

Oby | 14. 9. 2012 Pia 4:30 |   [27]

[23] Nic proti stání, ale já bych si s dovolením lehla. Je už dost pozdě… ;-) Do 4000 chybí tři komentáře, vlastně po tomhle už jen dva… tak se dobře bavte. Jdu spát. ;-) 8-) :-D

reagovať

peter | 27. 11. 2012 Ut 21:24 |   [28]

pink floyd,… a myslím, že všetko bolo povedané,
to co robí waters, vďaka za to, že to môžu pocuť aj iní, hoci tí čo milujú pink floyd, to možno nemusia, škoda, chlap trochu nedokáže sa vyrovnať so smrťou otca, na druhej strane, rogera watersa je treba, a cením si u neho, že po tom všetkom, aj po smrti klávesistu wrighta, je tu, a dokazal si podať ruku a fantasticky zaspievať s daveom gilmourom, mam ich rad, netrpeli sprostosťami, boli jedna z najlepsích kapiel na svete, hrali perfektne, a myslim si, ze na rozdiel od mojich iných milacikov, este hlavne zaspievaju a zahrajú, skrátka robili fantastickú muziku a vzdy si ich rad pozriem a vypocujem, its all

reagovať

Pripojte svoj komentár!

Môžete používať Texy! syntax.

* Hviezdičkou sú označené povinné údaje.


Rubriky

Najnovšie komentáre

Fotogalérie

    Náhodná fotografia

    Prejdite na fotografiu Schwalenberg - Severní Porýní-Vestfálsko

    Všetky fotogalérie


    Obľúbené adresy



    Služobný vchod