Dnešný oslávenec: Niels Stensen

Známy aj v latinskom tvare Nicolaus Steno, prípadne Nicolaus Stenonis, niekedy aj Stenonius, v Taliansku ako Stenone, vo Francúzsku Stenon. Dánsky prírodovedec, lekár a anatóm, ale predovšetkým geológ, považovaný za „otca“ geológie, stratigrafie i kryštalografie. Okrem toho katolícky biskup, neskôr blahoslavený.
Narodený 11. januára 1638 (podľa juliánskeho kalendára 1. januára) v Kodani, zomrel 5. decembra 1686 (podľa juliánskeho kalendára 25. novembra) v nemeckom Schwerine.

0111-niels-stensen-01

Niels Stensen (Zdroj)

Stensen sa narodil v rodine uznávaného kodaňského zlatníka (pracoval pravidelne aj pre kráľa), pokrstený bol ako evanjelik. V rodnom meste navštevoval latinskú školu i univerzitu (absolvoval tri roky štúdia medicíny, ale popri nej študoval aj filozofiu a matematiku), potom sa vydal na študijné cesty – postupne navštívil okrem iných miest Amsterdam, Leiden (na tamojšej univerzite bol v decembri 1664 promovaný za doktora), Paríž a Pisu. Svojimi prednáškami a anatomickými demonštráciami (ako prvý popísal slzné a slinné žľazy, zaoberal sa rozdielmi medzi žľazami a lymfatickými uzlinami, ale aj svalmi – geometrickými metódami dokázal, že sval pri sťahu mení svoj tvar, ale nie objem) sa stal známym v celej Európe, takže keď v roku 1666 zavítal do Florencie, ponúkol mu miestny vládca, veľkovojvoda toskánsky Ferdinando II. de´ Medici, miesto svojho osobného lekára. To bolo spojené so štedrým financovaním výskumov, takže to Stensen rád prijal. V Taliansku sa pustil do štúdia teologickej literatúry a v roku 1667 konvertoval ku katolíkom.

0111-niels-stensen-02

Niels Stensen (Zdroj)

V tom čase sa začal intenzívne zaujímať aj o geológiu a v roku 1668 sa vydal na výskumnú cestu po južnej a strednej Európe (v jej rámci navštívil aj Uhorsko – konkrétne Banskú Štiavnicu, Banskú Bystricu a Kremnicu). Do Florencie sa vrátil až po troch rokoch (to už bol jeho mecenáš po smrti) – a namiesto geologických začal písať teologické diela. V roku 1672 sa na žiadosť dánskeho kráľa vracia do rodnej Kodane, aby tam vyučoval na univerzite a pôsobil ako kráľovský anatóm. Kvôli náboženským nezhodám s protestantskými Dánmi (Stensen bol veľmi pobožný a kládol veľký dôraz na dodržiavanie katolíckych zásad) tu ale nevydrží dlho a v roku 1674 je už späť vo Florencii. V roku 1675 je vysvätený za kňaza a o dva roky neskôr sa dokonca stáva hannoverským biskupom a získava funkciu Apoštolského vikára Severných misií, ktoré zahŕňajú severné Nemecko, Dánsko, Švédsko a Nórsko. Avšak potom, čo jeho ochranca, knieža Johann Friedrich v roku 1679 umrel a na hannoverský trón nastúpil jeho brat (a evanjelický biskup) Ernst August I., musel Stensen Hannover opustiť – a odísť najprv do Münsteru, neskôr do Hamburgu, až končí vo Schwerine, kde v roku 1686 aj umiera (paradoxne bez „posledného pomazania“, pretože okrem neho žiadny katolícky kňaz v tom čase vo Schwerine nebol). Po jeho smrti dal toskánsky vojvoda Cosimo III. Medici previezť jeho telo do Florencie, kde je pochovaný je v bazilike San Lorenzo. Tri storočia po smrti (1988) bol pápežom Jánom Pavlom II. blahorečený.

0111-niels-stensen-03

De solido… (Zdroj)

Zrejme vďaka tomu, že okrem anatómie sa zaujímal aj o geológiu, si ako prvý všimol, že zuby žraloka majú rovnaký tvar ako drobné skameneliny, ktorých je všade plno, a z toho správne usúdil, že to asi zuby žralokov aj budú (dovtedy sa pôvod tých čudných „kamienkov“ vysvetľoval troma spôsobmi – buď že padajú z neba alebo z Mesiaca, alebo že rastú v horninách ako ich prirodzená súčasť, prípadne že sú to hadie jazyky, premenené na kameň svätým Pavlom). Stensen ako prvý vyslovil odvážnu tézu, že tie zuby by mohli pochádzať z rovnakej doby, ako horniny, v ktorých sa našli. Keďže sa však tieto zuby nachádzajú aj vysoko v horách, a žraloky žijú v moriach, prišiel zákonite k záveru, že povrch Zeme sa v priebehu histórie mení. A to ho následne priviedlo nielen k teórii o vzniku fosílií, ale aj vzniku sedimentárnych hornín – tvrdí, že vznikali postupne v (postupne na seba ukladaných) horizontálnych vrstvách, pričom za predpokladu neporušených vrstiev sú tie vrchné najmladšie a smerom dolu ich vek rastie (dnes je toto jeho tvrdenie známe ako princíp superpozície a je jedným zo základných pilierov geológie a stratigrafie). Okrem tejto myšlienky ešte tvrdil, že ak vrstvy sedimentov nie sú horizontálne, došlo k ich nakloneniu až následne, teda až po ich vzniku. Všetky tieto myšlienky sformuloval vo svojom diele De solido intra solidum naturaliter contento dissertationis prodromus (Predbežné pojednanie o pevnom ktoré je v prírode v pevnom obsiahnuté). Čo sa týka mineralógie a kryštálov, objavil Stensen zákon (dnes známy ako Stenov), že uhol medzi dvoma stenami kryštálu je u toho istého minerálu vždy rovnaký, bez ohľadu na veľkosť či tvar kryštálu.

Komentáre

Pri komentovaní vás prosíme o dodržiavanie elementárnych zásad slušnosti.
Pokiaľ neviete, aké to sú, asi vám niet pomoci, ale predsa len - skúste pozrieť do záveru tohto článku.

Oby | 12. 1. 2013 So 1:02 |   [1]

Tak jsem si už při jedenáctém oslavenci všimla, jak je pěkně načasovaná doba publikace v souladu s datem. Hezký! :-) Článek taky moc hezký a zajímavý.

reagovať

TlusŤjochweb | 12. 1. 2013 So 20:31 |   [2]

Gelogie, Teologie, ono se plete, no…

reagovať

kety | 13. 1. 2013 Ne 20:43 |   [3]

Představ si, lojzo, že toho nám ve škole zatajili! (Aspoň myslím…) A takový to byl machr! Díky za osvětu! ;-)

reagovať

Pripojte svoj komentár!

Môžete používať Texy! syntax.

* Hviezdičkou sú označené povinné údaje.


Rubriky

Najnovšie komentáre

Fotogalérie

    Náhodná fotografia

    Prejdite na fotografiu TOMBA DELLA CACCIA AL CERVO (Hrobka honu na jelena)

    Všetky fotogalérie


    Obľúbené adresy



    Služobný vchod