Dnešný oslávenec: Michail Gorbačov

Sovietsky politik a štátnik, nositeľ Nobelovej ceny za mier. Generálny tajomník ÚV KSSZ, prvý i posledný prezident Zväzu sovietskych socialistických republík.
Celým menom Michail Sergejevič Gorbačov, narodený 2. marca 1931 v dedinke Privoľnoje (Stavropolský kraj, Rusko), dnes slávi 82. narodeniny.

0302-michail-gorbacov-01

Michail Gorbačov (Zdroj)

Narodil sa v stalinskom Sovietskom zväze, v pomerne chudobnej rodine kombajnistu a kolchozníčky – ako sám vraví „na slame ako Ježiš Kristus“. Vyštudoval právo na Lomonosovovej univerzite v Moskve, neskôr ešte Poľnohospodársky inštitút. Od roku 1974 bol poslancom Najvyššieho Sovietu (sovietskeho parlamentu), v roku 1980 sa stáva členom Politbyra ÚV KSSZ (ak si náhodou niekto tú skratku nepamätá, tak to bol Ústredný výbor Komunistickej strany Sovietskeho zväzu). Po smrti Leonida Brežneva sa stal členom tímu jeho nástupcu Jurija Andropova, ktorý ale tiež čoskoro umrel – a nahradil ho neostalinista Konstantin Černenko.

Do povedomia verejnosti mimo ZSSR vstúpil Gorbačov v roku 1984, keď ako vedúci sovietskej delegácie rokoval vo Veľkej Británii s Margaret Thatcher(ovou) a zapôsobil úplne iným dojmom, než na aký bol svet u sovietskych lídrov zvyknutý. Čoskoro nato umiera aj Černenko a na čelo Sovietskeho zväzu sa prekvapujúco dostáva práve Michail Gorbačov (pri jeho voľbe rozhodlo asi najviac to, že ho podporil dlhoročný minister zahraničia Andrej Gromyko, ktorý okrem iného vyhlásil „Súdruhovia, ten človek má milý úsmev, ale železné zuby“).

0302-michail-gorbacov-02

Prvá oficiálna fotografia nového generálneho tajomníka – ešte s vyretušovanou škvrnou na čele (Zdroj)

Pamätám sa, že slovenská Pravda oznámila Gorbačovovo zvolenie zároveň so správou o Černenkovej smrti (a nemám dôvod myslieť si, že u iných „ústredných tlačových orgánov“ komunistických strán to bolo inak) a že titulnej strane dominovala väčšia fotografia Gorbačova, pod ktorou bola len menšia Černenkova (predtým pri úmrtiach Brežneva i Andropova bola na titulke prakticky len fotografia zosnulého, jeho nástupcu človek mohol len predpokladať podľa toho, kto bol predsedom komisie pre štátny pohreb). No ale dosť morbídností.

Hneď po nástupe k moci začal Gorbačov meniť vnútornú i zahraničnú politiku ZSSR a zavádzať ekonomické reformy – obnovil možnosť súkromného vlastníctva (ktoré v Rusku bolo možné naposledy za Leninovej Novej ekonomickej politiky v roku 1925), prepustil politických väzňov („Vráťte sa domov, do Moskvy, do svojho bytu, do svojej práce,“ – zatelefonoval vraj v decembri 1986 najslávnejšiemu z nich, fyzikovi Andrejovi Sacharovovi, ktorý bol vo vyhnanstve v meste Gorkij), výrazne obmedzil cenzúru a zaviedol prohibíciu.

Začal jednať s Reaganom a sťahovať sovietske vojská z Afganistanu. V rokoch 1986 – 1987 si obišiel všetky svoje východoeurópske „kolónie“ a hoci jeho návštevy vzbudili veľké očakávania verejnosti (v máji 1987 to výborne vystihol Miloš Kopecký vo svojom slávnom prejave na zjazde českých dramatických umelcov – „Soudruh Gorbačov byl u nás mimořádně spontánně vítán. Jen jako představitel spřátelené země? Ne, jako naděje. Slovo Gorbačov se do češtiny překládá jako naděje.“), on len informoval miestnych najvyšších súdruhov, že Moskva im už nič predpisovať nebude. Krátko nato oficiálne opustil Brežnevovu doktrínu „obmedzenej suverenity“ – čiže umožnil satelitným krajinám rozhodovať o svojom politickom smerovaní (hovorca Kremľa Gennadij Gerasimov toto rozhodnutie nazval Sinatrovou doktrínou – podľa jeho hitu My way). Jednoducho zhrnuté – Gorbačov ukončil studenú vojnu a spustil vlnu protikomunistických revolúcií vo východnej Európe. V roku 1990 bol ocenený Nobelovou cenou za mier.

0302-michail-gorbacov-03

Stalin, Chruščov, Brežnev, Andropov, Černenko, Gorbačov (Zdroj: lojzova zbierka karikatúr)

0302-michail-gorbacov-04

Zmena na tribúne Leninovho mauzólea (Zdroj: lojzova zbierka karikatúr)

0302-michail-gorbacov-05

Perestrojka (Zdroj: lojzova zbierka karikatúr)

Na domácej pôde ale už taký úspešný nebol. Stal sa síce prezidentom Sovietskeho zväzu, ten sa mu však rozpadol pod rukami. Pokus o puč zo strany konzervatívnych komunistov v auguste 1991 bol síce neúspešný, ale po ňom už ostal Gorbačov len viac-menej formálnym prezidentom bez reálnej moci (tú prevzal prezident Ruska Boris Jeľcin). V decembri 1991 odstupuje z funkcie prezidenta, ktorá tým pádom zaniká.

Dnes kritizuje Putina za to, že v Rusku obmedzuje demokraciu. Podporu u spoluobčanov ale nemá – v roku 1996 sa pokúša kandidovať v prezidentských voľbách, ale získa len jedno percento hlasov.

0302-michail-gorbacov-06

Prohibícia (Zdroj: lojzova zbierka karikatúr)

0302-michail-gorbacov-07

(Zdroj: lojzova zbierka karikatúr)

0302-michail-gorbacov-08

(Zdroj: lojzova zbierka karikatúr)

0302-michail-gorbacov-09

(Zdroj)

Na Západe uznávaný a oslavovaný, v Rusku nenávidený („Gorby je boh, Горбачёв je diabol“ – hovorí s trpkým úsmevom). Dnes slávi osemdesiate druhé narodeniny. O hĺbkach zmien, ktoré spôsobil, svedčí aj to, že ich neslávi vo funkcii generálneho tajomníka ÚV KSSZ. ;-)

Komentáre

Pri komentovaní vás prosíme o dodržiavanie elementárnych zásad slušnosti.
Pokiaľ neviete, aké to sú, asi vám niet pomoci, ale predsa len - skúste pozrieť do záveru tohto článku.

kety | 2. 3. 2013 So 22:31 |   [1]

Perestrojka – výstižná karikatura! ;-) Přesto se ledy hnuly…

reagovať

Jago | 2. 3. 2013 So 23:04 |   [2]

Před sedmi lety jsem navštívil Krym. Tamní vinaři dodnes nemohou přijít Gorbačovovi na jméno, protože se díky jeho prohibici zlikvidovaly velké plochy tamních vinic.

reagovať

Jago | 2. 3. 2013 So 23:09 |   [3]

[1] kety: Víš, jak se říkalo těm vodárenským nádržím (velká koule na vysokém sloupu, ukotveném čtyřmi lany), co stojí dodnes v mnoha našich obcích? Šaltpáka perestrojky. Díky těm lanům se s ní nedalo pohnout…

reagovať

lojzo | 3. 3. 2013 Ne 8:49 |   [4]

[2] Rovnako srdečný vzťah majú považskí zbrojári k Václavovi Havlovi. ;-)
Není na světě člověk ten, aby se zachoval lidem všem – ako si nedávno sám spomenul. ;-)

reagovať

kety | 3. 3. 2013 Ne 9:40 |   [5]

[4] Smůla je v tom, že se vždycky najde několik dalších dodavatelů zbraní odjinud, kteří s tím morální problém nemají. Tak to bohužel v životě chodí i v jiných oblastech… :-(
Vůči vinařům a vinicím je to dost nespravedlivé. Copak nějaký vinař může za to, kolik lidí pije nekontrolovaně?

reagovať

Jago | 3. 3. 2013 Ne 10:46 |   [6]

[5] S tím ruským pitím je to vůbec zajímavé. Za Gorbačova prý opět vznikaly partyzánské oddíly. Ukrývaly se v lesích a pálily kořalku. Díky tomu se prý stalo z cukru nedostatkové zboží. Vláda se snažila přeorientovat Rusy z vodky na pivo, ale výsledkem bylo, že se za pivo vydávala kapalina, jejímž základem sice bylo pivo, ovšem „omaštěné“ lihem.
BTW: Před pár lety jsem si v dubněnském knihkupectví koupil za 10 rublů (cca 7 Kč) brožurku „Kak sdělať samogon?“, obsahující recepty včetně nákresů destilačních aparátů značky samo-domo. Ještě ji mám někde schovanou.

reagovať

kety | 3. 3. 2013 Ne 14:50 |   [7]

Alkohol je prokletí. Ale někdy zachraňuje životy. Jakýsi vzdálený prastrýc s rakouským občanstvím musel za války narukovat a s těžkým zraněním upadl do ruského zajetí. Díky tomu, že vojákům dokázal vypálit kořalku (v civilu býval profesorem chemie), dožil se konce války, i když bez nohy… ;-)

reagovať

TlusŤjochweb | 3. 3. 2013 Ne 16:17 |   [8]

Parádní máš sbírku karikatur!

reagovať

SV | 4. 3. 2013 Po 10:47 |   [9]

dobre si vybral, Lojzo.

reagovať

Pripojte svoj komentár!

Môžete používať Texy! syntax.

* Hviezdičkou sú označené povinné údaje.


Rubriky

Najnovšie komentáre

Fotogalérie

    Náhodná fotografia

    Prejdite na fotografiu Vežička na nožičkách.

    Všetky fotogalérie


    Obľúbené adresy



    Služobný vchod