Dnešný oslávenec: Martin Luther King

Americký baptistický kazateľ, aktivista a bojovník za ľudské práva, nositeľ Nobelovej ceny za mier. Narodený 15. januára 1929 v Atlante (Georgia, USA) ako Michael King, zavraždený 4. apríla 1968 v Memphise (Tennessee, USA).

0115-mlk-01

Martin Luther King (Zdroj)

Pochádzal z rodiny baptistických pastorov (boli nimi jeho otec i starý otec, pričom obaja často apelovali na dodržiavanie práv černochov), vyrastal v „lepšej“ černošskej štvrti. V roku 1935 sa jeho otec rozhodol, že sebe i svojmu synovi na počesť nemeckého stredovekého reformátora zmení mená, takže z Michaela sa stal Martin Luther. Hoci vážne uvažoval o štúdiu medicíny i práva, napokon dodržal rodinnú tradíciu a vyštudoval teológiu – najprv na rochesterskom teologickom seminári, následne na univerzite v Bostone. V Rochestri ho výrazne ovplyvnil doktor Mordecai Johnson, ktorý ho zoznámil s filozofiou Maháthmu Gándhího – a King v gándhíovských nenásilných protestoch a občianskej neposlušnosti videl spôsob, akým by mohli za svoje práva bojovať aj americkí černosi. V Bostone sa aj oženil a po absolvovaní univerzity sa v septembri 1954 stáva pastorom v Montgomery (Alabama).

Prvého decembra 1955 sa v jednom z mestských autobusov v Montgomery udial „incident“ – černoška Rosa Parks(ová) – často prezentovaná ako „mladá krajčírka“, ale faktom je, že v tom čase mala 42 rokov a už od 30-tych rokov bola pomerne známa ako aktívna bojovníčka proti rasizmu a za rovnoprávnosť žien – odmietla uvoľniť miesto belochovi (podľa zákonov štátu Alabama boli miesta v prednej časti autobusov vyhradené pre bielych, čierni smeli sedieť iba vzadu; ak však boli všetky „belošské“ sedadlá obsadené, museli černosi uvoľniť belochom aj tie vzadu). Vodič privolal políciu a Parks(ová) skončila v cele.

Prekvapujúcim dôsledkom bolo, že montgomerská černošská komunita sa zorganizovala a na protest zahájila ročný bojkot segregovanej verejnej dopravy. „Príde prvý dážď a negri sa opäť nahrnú do autobusov,“ vyhlásil síce starosta W. A. Gayle, ale pravdu nemal. Bojkot trval vyše roka a vzhľadom na fakt, že autobusmi cestovali hlavne černosi, prišla mestská dopravná spoločnosť o väčšinu príjmov, čo viedlo až k prepúšťaniu šoférov.
Reverend King sa spočiatku staval k celej akcii vlažne, s bojkotom vraj len „neochotne súhlasil“, ale čoskoro sa z titulu svojej funkcie šéfa Montgomerskej pokrokovej asociácie (a iste vďaka svojej charizme) stal hovorcom celého protestu. Keď sa v januári 1956 stal jeho dom terčom bombového útoku, sa síce nakrátko stiahol, potom však „počul Ježišov hlas, ktorý mu povedal, aby pokračoval“, a spolu s ostatnými vodcami protestu čelil vyhrážkam i žalobám zo strany mesta. Bojkotu sa začala venovať federálna televízia a vďaka Kingovým charizmatickým vystúpeniam ho začalo podporovať čoraz viac bielych liberálov. Napokon všetko končí v novembri 1956 rozhodnutím Najvyššieho súdu, že segregácia vo verejnej doprave je protiústavná.

Úspech bojkotu viedol k založeniu politického hnutia Konferencia južného kresťanského vedenia (Southern Christian Leadership Conference – SCLC), na čelo ktorého bol zvolený práve King, a ktoré si dalo za cieľ koordinovať protesty černošských komunít a protestné pochody – a hoci títo aktivisti hlásali princíp nenásilia, radi vyvolávali konfrontácie s rasistickými skupinami i políciou. King i ďalší vodcovia SCLC síce boli párkrát zatknutí a uväznení, rastúca sila hnutia však v roku 1957 prinútila prezidenta Eisenhowera predložiť Kongresu návrh zákona o občianskych právach. Ten bol síce napokon prijatý v značne „zmäkčenej“ podobe, ale tak či tak to bol prvý americký zákon o občianskych právach od konca vojny Severu proti Juhu. Jedným z jeho konkrétnych výsledkov bol vznik komisie pre ľudské práva, na ktorú sa mohol obrátiť každý, kto mal pocit, že mu je bránené vo výkone volebného práva – a King okamžite začína kampaň za registráciu miliónov černošských voličov.

Nie všetci však jeho aktivity oceňujú – viackrát sa stal terčom fyzických útokov, a to prekvapujúco aj zo strany černochov, v septembri 1958 ho na autogramiáde v Harleme (čo je snáď najtypickejšia černošská štvrť New Yorku) škaredo dobodala černoška Izola Curry(ová). V roku 1959 sa vzdáva miesta pastora, aby sa mohol naplno venovať boju za občianske práva, o rok neskôr je opäť vo väzení za účasť na demonštrácii v Atlante – tentokrát ho odtiaľ dostane senátor, a v tom čase už aj kandidát na prezidenta J. F. Kennedy (ktorý po svojom zvolení predloží nové zákony o občianskych právach i zákon o volebnom práve). Jeho brat a minister spravodlivosti Robert však Kingovi príliš neverí, podozrieva ho zo spolupráce s komunistami a v roku 1961 žiada riaditeľa FBI, aby ho nechal sledovať. Výsledkom sú nahrávky telefonických rozhovorov, ktoré síce kontakty s komunistami nedokázali, ale odhalili, že M. L. King nebol práve vzorom manželskej vernosti.

0115-mlk-02

MLK s Nobelovou cenou (Zdroj)

V apríli 1963 je počas protestov za rozšírenie občianskych práv v Birminghame (Alabama), ktoré vyústili do surového a verejnosťou následne odsúdeného zákroku polície, opäť zatknutý. Vo väzení píše „List z birminghamského väzenia“, v ktorom opätovne zdôrazňuje svoj názor, že nespravodlivé zákony treba porušovať. Po prepustení organizuje pochod na Washington, ktorý končí masovým štvrťmiliónovým zhromaždením pri Lincolnovom pamätníku, kde M.L.K. prednáša svoj najslávnejší prejav, známy ako „I have a dream“ („Snívam o tom, že jedného dňa si na červených kopcoch Georgie synovia bývalých otrokov a synovia bývalých otrokárov sadnú spolu k stolu bratstva. Snívam o tom, že jedného dňa sa aj štát Mississippi, púštny štát sužovaný horúčavou nespravodlivosti a útlaku, zmení na oázu slobody a spravodlivosti. Snívam o tom, že jedného dňa budú moje štyri deti žiť v krajine, v ktorej ich nebudú posudzovať podľa farby pokožky, ale podľa charakteru.“)

V roku 1964 získava ako 35-ročný Nobelovu cenu za mier (finančnú odmenu s ňou spojenú venuje hnutiam za ľudské práva). To mu už ale stúpne sláva do hlavy a čoraz viac sa namiesto ľudských práv začína venovať politike. Kritizuje prezidenta Johnsona za vojnu vo Vietname, označuje USA za „najväčšieho pôvodcu násilia v súčasnom svete“ a dokonca sa rozhodne kandidovať za prezidenta v roku 1968 (jeho potenciálnym viceprezidentom sa stáva slávny – a bohatý – pediater Benjamin Spock, ktorého kniha Baby and Child Care je podľa Guinessovej knihy rekordov vraj po biblii druhou najpredávanejšou v histórii).

4. apríla 1968 je na balkóne motela v Memphise (Tennessee) zastrelený. Smrť tohto vyznavača nenásilia paradoxne rozpúta vlnu násilia a podpaľačstva v mnohých amerických mestách.

0115-mlk-03

Nebyť pánov Kinga a Lincolna, asi by sa Barack Obama do Bieleho domu nedostal (karikatúra z roku 2008). (Zdroj)

Na záver jeden jeho stále aktuálny výrok:
„Naše životy stratia zmysel v deň, kedy začneme mlčať k závažným otázkam.“
 

Zdroje:
Adam Hart-Davis a kol: Dějiny. Dorling Kindersley, Londýn 2007 / Euromedia, Praha 2009
Jiří Hanák: Orwellovo století. Prostor, Praha 2001
http://zivot.azet.sk/…mal-sen.html

Komentáre

Pri komentovaní vás prosíme o dodržiavanie elementárnych zásad slušnosti.
Pokiaľ neviete, aké to sú, asi vám niet pomoci, ale predsa len - skúste pozrieť do záveru tohto článku.

Jago | 15. 1. 2013 Ut 6:22 |   [1]

Dobré připomenutí, jak to kdysi chodilo. A není to vlastně ani moc dávno…

reagovať

Bosorka | 15. 1. 2013 Ut 9:40 |   [2]

Závěrečný výrok mi připomněl tunajší aktuální problém s nenažranou radnicí a bezskurpulózními investory -Akce OC Corzo Plzeň. Nakonec se to dotáhlo na městské referendum, kt. jsme tento víkend vyhráli. A to přesto, že radnice lhala lidem v městských médiích (=za naše peníze), všelijak jim vyhrožovala, co vše se stane když budou proti krabicoidnímu megaobchoďáku v histor. centru města (kousek od katedrály a v již tak narvaném nedořešeném systému ulic centra). Pomahala jsem mj. finančně i rozdáváním tiskovin s pravdivýma informacema, rozesíláním informací mailem, via FBaj, aby se lidi mohli rozhodnout pro hlasování na základě faktů, ne účelových lží magistrátu. Prostě nešlo mlčet k závažným otázkám a dokázali jsme to, ač málokdo před pár lety věřil v takový úspěch a zapojení lidí ;-)
http://www.anoproplzen.cz/

reagovať

SV | 15. 1. 2013 Ut 10:29 |   [3]

[2] super!

reagovať

Bosorka | 15. 1. 2013 Ut 10:39 |   [4]

MLK odkaz stále živý;-)

reagovať

lojzo | 15. 1. 2013 Ut 10:41 |   [5]

[2] Gratulujem!
Mimochodom, ste vzorom aj pre Prahu, aspoň teda pre Prahu 7. „V Plzni se to podařilo. Přece se Praha 7 nenechá zahanbit, že ne? Prosím, prosím, smutně koukám. Bežte hlasovat v referendu o radnici. Díky moc.“ – písal v sobotu architekt Adam Gebrian na FB.

reagovať

SV | 15. 1. 2013 Ut 10:50 |   [6]

„Bojkot trval vyše roka a vzhľadom na fakt, že autobusmi cestovali hlavne černosi, prišla mestská dopravná spoločnosť o väčšinu príjmov, čo viedlo až k prepúšťaniu šoférov.“
v jednote je sila.

reagovať

SV | 15. 1. 2013 Ut 10:51 |   [7]

[4] a čo ma veľmi teší, aj vlastný názor stále živý ;-)

reagovať

Bosorka | 15. 1. 2013 Ut 11:00 |   [8]

Firma Amadeus, kt. u nás OC na radnici protlačuje má v Ostravě taky rozběhnutou super akcičku. Nám tu již dříve nechala zdevastovat historicky a arch. cenné městské lázně. Od města je dostala levně, za pouhé sliby (nepodloženo závaznou smlouvou!), že je dá smysluplně do kupy, ale nechala je zchátrat a pak prodala městu zpět za mnohem mnohem více:-( Nějak podivně nás zastupitelé zastupují..:-(
T V Ostravě nyní plánují bourat hist. budovy jimi stejně nechané k samovolné devastaci, aby památkáři již neměli důvod něco chránit.
Vlastníci firmy Amadeus (Real) jsou neznámí, akcie jsou na doručitele, sídlo někde na ostrovech.. Takže klidně je mohou spoluvlastnit i někteří radní..
Jsem ráda, že i přes ten velký nátlak zainteresovaných a průběžné čachry znesnadňující lidem hlasování jsme to vyhráli! Volby totiž leckde byly v přízemí a referendum se volilo o 2 patra výše, bariérový přístup bez výtahu, ve špatně označené místnůsce na konci chodby s 1 slabou žárovkou na celou místnost (náš případ). Před volbama jsme měli ve schránce výhružné info např. o tom, jak se nám zdraží MHD, když se OC nepostaví.. A referendum musel našim radním nařídit soud (na ten jsme se složili), protože protizákonně nerespektovali výsledky řádné petice. Byl to dlouhý boj..

reagovať

SV | 15. 1. 2013 Ut 11:45 |   [9]

[8] ufff! 8 – ) ste dobrí. skoro mám dojem, že zázraky sa dejú!

reagovať

kety | 15. 1. 2013 Ut 15:42 |   [10]

[8] :-O Tak v Ostravě taky??? Zatím jsem o tom neslyšela, jsem ráda, že ses o tom zmínila. Gratuluju k vítězství zdravého rozumu nad sobectvím a hamounstvím!

reagovať

Bosorka | 15. 1. 2013 Ut 15:46 |   [11]

[9] Proto to zvěstuji, aby i ostatní uvěřili na zázrak a sami své boje nevzdávali ;-)

reagovať

kety | 15. 1. 2013 Ut 21:43 |   [13]

[12] Díky,Bosorko, podívám se.

reagovať

SV | 16. 1. 2013 St 13:52 |   [14]

[11] veta pozitívna, priam biblická ;-)

reagovať

Bosorka | 22. 1. 2013 Ut 15:32 |   [15]

[14] halelůja! ;-)

reagovať

lojzo | 28. 8. 2013 St 9:58 |   [16]

Dnes je presne 50 rokov od Kingovho najslávnejšieho prejavu I have a dream.

reagovať

SV | 28. 8. 2013 St 11:16 |   [17]

[16] „Právě tato improvizovaná část, ve které představuje svou vizi (sen) o životě ve sjednoceném národě, vyvolala největší odezvu.“ no lebo hovoril z duše ;-)

reagovať

Pripojte svoj komentár!

Môžete používať Texy! syntax.

* Hviezdičkou sú označené povinné údaje.


Rubriky

Najnovšie komentáre

Fotogalérie

    Náhodná fotografia

    Prejdite na fotografiu La Sala degli Angeli (Sál andělů)

    Všetky fotogalérie


    Obľúbené adresy



    Služobný vchod