Dnešný oslávenec: Krista Bendová

Slovenská spisovateľka, poetka, prekladateľka, redaktorka, predovšetkým ale autorka nádherných kníh pre deti.
Narodená 27. januára 1923 v Kráľovej Lehote, zomrela 27. januára 1988 v Bratislave. Dnes by mala 90.

0127-krista-bendova-01

Krista Bendová (Zdroj)

Neviem, nakoľko je pani Krista Bendová známa v Čechách a na Morave, ale tu na Slovensku patrí medzi najlepších a najznámejších autorov rozprávok a básničiek pre deti. Myslím, že sa sotva nájde niekto, kto sa v detstve nestretol s Osmijankom alebo s opicami „z našej police“.

Narodila sa v Kráľovej Lehote v rodine železničného úradníka, do školy chodila v Kremnici, potom v Nových Zámkoch, na gymnázium v Banskej Bystrici. Po maturite začala študovať slovenčinu a ruštinu v Bratislave, kvôli zdravotným problémom s prieduškami a pľúcami (ktoré ju trápili celý život) ale nedoštudovala. Pracovala ako redaktorka v rôznych periodikách (Pravda, Ohník, Roháč) i ako sekretárka Zväzu československých spisovateľov, od roku 1964 ako spisovateľka „na voľnej nohe“. V roku 1969 získala Cenu Fraňa Kráľa, čo bolo najvyššie slovenské ocenenie spisovateľov detskej literatúry, ale v nasledujúcich rokoch nesmela publikovať, lebo s ruskou okupáciou vyjadrila všetko len nie súhlas (písala aj vtedy, niečo sa jej podarilo vydať pod rôznymi pseudonymami). Paradoxne, v Sovietskom zväze preklady jej knižiek vychádzali.

0127-krista-bendova-02

Krista Bendová (Zdroj)

Vydatá bola za básnika Jána Kostru, s ktorým mala troch synov, manželstvo ale nevydržalo dlho („Aj keď od nás otec odišiel, mama naňho nikdy nepovedala ani jedno krivé slovo. Hoci mu bol blízky bohémsky život, mal nás rád a stále nás navštevoval. Hral s nami poker a ruletu. S Vladom Mináčom vedeli pri kartách posedieť až do neskorého večera. Hurhaj, ktorý sme robili, mu však prekážal. V trojizbovom byte sme žili aj s dvomi vlčiakmi a mačkou. Skoro každé zviera, ktoré sme našli na ulici, skončilo u nás. Taký neporiadok, aký bol u nás, nemal asi nikto. Našťastie, mali sme upratovačku, ktorá sa o našu domácnosť vedela riadne postarať. Ľudia k nám však radi chodili na návštevy, lebo u nás bolo vždy veselo. Zlé časy nastali až vtedy, keď mame neumožnili viac publikovať. Vtedy sme žili hlavne z otcových alimentov.“ – spomína jej syn Juraj). Keď synovia dospeli, žila chvíľu s redaktorom Mojmírom Plevkom (bol od nej o desať rokov mladší, čo v tých časoch bolo dosť škandalózne), až kým ten prekvapujúco neukončil svoj život skokom z okna Domu spisovateľov v Budmericiach.
Básne písala už na gymnáziu, prvú zbierku vydala v roku 1948, po nej ešte pár ďalších, svojimi lyricko-reflexívnymi a básňami ale žiadnu dieru do sveta nespravila. Začína ale písať aj pre deti a to je iné kafe – hneď prvá knižka detských básničiek a riekaniek Čačky hračky (1949) mala úspech a v reedíciách vychádza dodnes. V roku 1955 vychádza Jožko Pletko (Ako Jožko Pletko poplietol si všetko), o rok neskôr Bola raz jedna trieda. V šesťdesiatych rokoch priviedla na svet „rozprávkára“ Osmijanka – najprv ako seriál rozhlasových rozprávok na dobrú noc (šesť rokov ich každodenne čítal Ctibor Filčík), potom aj knižne (prvý diel Osmijankových rozprávok vychádza v roku 1967, posledný 1971, po spomínanej nútenej pauze sa Bendová už k Osmijankovi nevracia).

A v roku 1967 vychádza aj jej najúspešnejšia knižka – Opice z našej police. Detský román o troch chlapcoch (inšpirovaných jej troma vlastnými synmi) a plyšových opiciach (najprv jednej, na konci pätnástich), podaný síce z hľadiska „nezávislého pozorovateľa“, ale evidentne s pohľadom dieťaťa. Plyšové opicu sú súčasťou rodiny, prežívajú s ňou každodenný život i prázdninové dobrodružstvá. V detstve som tú knihu mal veľmi rád – a potom, čo som ju prvýkrát prečítal, som sa už nikdy nehanbil nosiť so sebou svojho plyšového macka. ;-)
Pre toho, kto „opice“ nepozná, aspoň dve recenzie ;-) (tu a tu) a malá ochutnávka:

 
0127-krista-bendova-03
Presne o týždeň zazvoní pri starkiných dverách zvonček. Nie, nezazvoní. Zarapčí, vlastne vrčí v jednom ťahu ako zlostný lev. Starká už vie, aký je to signál: idú chlapčekovia…
Otvára pomaličky dvere a dnu sa vovalí lavína: traja bratia. Prvák Jožko, druhák Ferko a tretiak Samko.
– Kde je moje zviera, sľúbila si mi zviera, nožík už mám, kúpila mi mama, kde je moje zviera, daj mi moje zviera, lebo mám dnes narodeniny!
Starká naberá dych, zachraňuje šálky na stolíku, kvetináče na okne a kredencové sklo.
 – Chlapčekovia zlatí, len tichučko, len trocha pomalšie, prosím vás, hneď to bude…
 – Kde je moje zviera, daj mi moje zviera…
 – Jožo, kukni do kúpeľne, či tam nie je…
 – Samo, v kúpeľni nie je, pozri do špajze…
 – Ježiši, moje kompóty, pozor, ty galgan…
 – Samo nie je žiadny galgan, vieš, starká? On chce, aby som mal narodeniny. Kde je moje zviera? Daj mi moje zviera!!!
Starkej sa trasú kolená, opiera sa jednou rukou o poličku, druhou podáva Ferkovi kyticu červených ruží. Ruže sa tiež trasú, alebo sa možno starká celá trasie, ktohovie.
– Drahý Ferinko, k tvojim milým narodeninám ti želám…
– Ďakujem! – Ferko schmatne ruže, zo slušnosti strčí do jednej nos, položí kyticu na poličku a spustí ako gramofón:
 – Kde je moje zviera? Zabudla si zviera?
 – Nezabudla… – vydýchne z posledných síl starká, – len mi dajte prejsť do izby, chlapčekovia moji…
Trojlístok sa utíši a pochoduje za starkou. Izba je pekná, hoci aj staromódne zariadená. Čistučká, útulná. Starká otvorí tmavú vyrezávanú skriňu. Zaborí do nej ruku, potom druhú, nakoniec aj hlavu:
 – Tu kdesi by mala byť…
 – Asi mačka, – pošepne Samo Ferovi.
 – Alebo koza, – háda potichu Jožko.
 – Chumaj, koza by sa aj zmestila do kasne!
Konečne sa starká znova vynorí na svetlo a v ruke drží…
 – O – pi – ca, – zaznie trojhlasne.
Chvíľu je ticho. Starká sa usmieva, drží v ruke malú hnedú opičku a podáva ju Ferkovi.
 – Plyšová, – utrúsi Samko len tak akoby nič.
 – Plyšová opička, tá stojí pätnásť korún, videl som ju za výkladom, – skríkne Jožko a vyvaľuje nadšené okále na opičku.
Ferko stojí a čuší. Čuší a červevnie. Už je ako tá ruža z narodeninovej kytice. Potom schytí opičku, pozrie na ňu a skríkne:
 – Plyšová! Plyšová!!! S tým sa hrajú len baby v našej škole alebo malé deti, aby si vedela…
Tresk! Opica letí do kúta, starká sa chytá za hlavu. Samko sa zvalí na zem, ide sa popučiť od smiechu. Ferko dupe nohami… Len Jožko podíde k opičke, zodvihne ju, poobzerá:
 – Ty si ale veľký chumaj, Fero, pozri, puklo jej očko…
 – Nech pukne aj celá, keď je plyšová, – zúri narodeninový oslávenec.
 – Vieš čo, starká, – pritmolí sa Jožko k starenke, – nič si z toho nerob, ja si tú opičku nechám, aj keď má puknuté očko.
– A budem ju volať Fricko. Dobre?
 – Ale Ferinkovi… na narodeniny…
 – Ferkovi stačia ruže a zemiaková baba,– rehoce sa Samo.
 – Tebe stačia ruže, Samčisko jeden!
 – Buch!
 – Tebe stačia ruže, Ferisko jeden!
Tresk!
 – Tebe!
Bum!
 – Tebe!
Plesk!
 – Preboha, chlapčekovia, nebite sa, Jožinko, povedz im…
 – Ja nemôžem starká, ja som najmladší… Nechaj ich ešte asi desať minút, oni potom sami prestanú.

Pani Krista Bendová zomrela v deň svojich 65. narodenín (v jednom článku, založenom na rozhovore s jej synom, som našiel náznak, že sa so svetom rozlúčila dobrovoľne, ale nič bližšie neviem).

Komentáre

Pri komentovaní vás prosíme o dodržiavanie elementárnych zásad slušnosti.
Pokiaľ neviete, aké to sú, asi vám niet pomoci, ale predsa len - skúste pozrieť do záveru tohto článku.

Jago | 27. 1. 2013 Ne 14:24 |   [1]

Taková pěkná ukázka a člověk se nedozví, jak to skončí. :-)

reagovať

quick | 27. 1. 2013 Ne 14:31 |   [2]

[1] Lojzo nám to dopíše. ;-)
Musím přiznat, že jméno mně sice něco říká, ale její knížky neznám. :-(

reagovať

Jago | 27. 1. 2013 Ne 17:35 |   [3]

[2] Ani já, ale docela s mi to líbí.

reagovať

lojzo | 27. 1. 2013 Ne 18:01 |   [4]

[1] „člověk se nedozví, jak to skončí“ Tak ja vám to prezradím: Potom sami prestali. 8-)

reagovať

kety | 27. 1. 2013 Ne 19:41 |   [5]

To je aspoň ukázka ze života! :-) Dosud nikdy jsem o autorce neslyšela, ale nepochybuju o tom, že je výborná. ;-)

reagovať

Jago | 27. 1. 2013 Ne 19:57 |   [6]

[4] Já čekal, že budou po zásluze ztrestáni plyšovým opem, a oni toho nechali sami. :-(

reagovať

kopretinkaweb | 28. 1. 2013 Po 0:02 |   [7]

[5] kety,netuším,koľko máš rokov,ale Krista Bendová bola asi jedna z prvých autorov,ktorých sme čítali na zákl.škole.

reagovať

quick | 28. 1. 2013 Po 10:00 |   [8]

Tak jsem se šla hned ráno k opicím zasmát /měli jsme trochu složitější dny/.
Jak opice skončily? Myslím, jestli přežily celé, třebaže opotřebované, i když děti vyrostly.

reagovať

SV | 28. 1. 2013 Po 10:07 |   [9]

„a potom, čo som ju prvýkrát prečítal, som sa už nikdy nehanbil nosiť so sebou svojho plyšového macka.“
ja som nosila kalužníka ;-) ešte aj na prijímačkách na strednej škole bol so mnou ;-)

reagovať

SV | 28. 1. 2013 Po 10:09 |   [10]

[7] ale my sme chodili do slovenskej základnej školy ;-)

reagovať

kety | 28. 1. 2013 Po 14:52 |   [11]

[7] Ani se neptej! :-) V českých čítankách za mých mladých let určitě nebyla, když „…s ruskou okupáciou vyjadrila všetko len nie súhlas…“

reagovať

Jago | 28. 1. 2013 Po 16:13 |   [12]

[9] A přijali tě? :-D

reagovať

SV | 28. 1. 2013 Po 16:24 |   [13]

[12] jasné, báli sa kalužníka ;-)

reagovať

kopretinkaweb | 28. 1. 2013 Po 16:43 |   [14]

[10] veď hej,a učili sme sa aj českých autorov

reagovať

quick | 28. 1. 2013 Po 18:36 |   [15]

reagovať

SV | 29. 1. 2013 Ut 9:24 |   [16]

[14] to je pravda, ale to sa stále menilo, podľa toho, kto bol ctenému režimovi v danej chvíli sympatický ;-)

reagovať

Adam | 20. 8. 2013 Ut 0:10 |   [17]

Jestem z Polski, mam 37 lat, jako dziecko czytałem „Opice z našej police“ – czyli po polsku „Małpeczki z naszej półeczki“, to wspaniała, niezwykła książka. Niedawno przypomniałem sobie o tej cudownej książce.Vivat internet – teraz wiem więcej o autorce mojej ukochanej dziecięcej książki – Pani Bendovej. Pozdrowienia z Polski dla wszystkich słowackich i czeskich czytelników !

reagovať

lojzo | 20. 8. 2013 Ut 8:58 |   [18]

[17] Vitaj, vzácny zahraničný návštevník!
Mám radosť, že som ti pripomenul obľúbenú detskú knižku. A že si rozumieme, aj keď každý hovoríme iným jazykom. ;-)
Súhlasím s tebou – vivat internet!

reagovať

kety | 20. 8. 2013 Ut 8:59 |   [19]

[17] To je super, že ta krásná knížka vyrazila do světa! :-)

reagovať

Pripojte svoj komentár!

Môžete používať Texy! syntax.

* Hviezdičkou sú označené povinné údaje.


Rubriky

Najnovšie komentáre

Fotogalérie

    Náhodná fotografia

    Prejdite na fotografiu Háčkovaný betlém.

    Všetky fotogalérie


    Obľúbené adresy



    Služobný vchod