Dnešný oslávenec: Kim Philby

Asi najznámejší sovietsky dvojitý agent obdobia studenej vojny. Celým menom Harold Adrian Russell Philby, narodený 1. januára 1912 v indickej Ambāle, zomrel 11. mája 1988 v Moskve.

0101-kim-philby-01

Kim Philby (Zdroj)

Počas štúdií na univerzite v Cambridge sa stal komunistom a od roku 1934 bol agentom NKVD (Narodnyj komissariat vnutrennich del – vpodstate sovietske ministerstvo vnútra, v ktorého kompetencii bola aj špionáž). Všetko nasvedčuje tomu, že to robil z presvedčenia. „Západné demokracie boli príliš slabé a skorumpované na to, aby boli schopné čeliť Hitlerovmu Nemecku. (…) Nebyť sily ZSSR a komunistickej myšlienky, starý svet, a možno celú zemeguľu, by dnes ovládali Hitler a cisár Hirohito.“ – napísal Philby koncom 60. rokov vo svojich memoároch.

Po skončení štúdia sa živil ako novinár, v roku 1940 na podnet svojho spolužiaka z Cambridge (a takisto ruského špióna) Guya Burgessa vstúpil do radov britskej tajnej služby MI-6 (jej špionážna sieť bola krátko predtým rozložená nemeckou kontrarozviedkou, takže nábor nových špiónov prebiehal vo veľkom) a stal sa tak dvojitým agentom. Počas druhej svetovej vojny údajne informoval Moskvu napríklad o existencii projektu Manhattan (čo bol krycí názov pre vývoj atómovej bomby), alebo o pripravovanej nemeckej ofenzíve pri Kursku (kde potom v roku 1943 v najväčšej tankovej bitke v dejinách zvíťazili Rusi) a vraj sa zaslúžil aj o zmarenie separátnych jednaní o mieri medzi Nemeckom a Veľkou Britániou (hoci my, čo sme videli Sedemnásť zastavení jari, samozrejme vieme, že to nebol on, ale Maxim Isajev, známy pod menom Otto von Stierlitz ;-) ). Koncom vojny sa stal šéfom oddelenia, zodpovedného za eliminovanie podvratnej činnosti sovietskej tajnej služby v západnej Európe – tomu sa povie spraviť capa záhradníkom! Po skončení vojny bol v roku 1949 vyslaný do Washingtonu vo funkcii vrchného styčného dôstojníka medzi britskými a americkými tajnými službami. Z tejto pozície sa mu podarilo informovať Moskvu o pripravovanej invázii do Albánska (mala zvrhnúť tamojšieho komunistického predáka Envera Hodžu, napokon skončila fiaskom).

V roku 1951 nechýbalo veľa k jeho odhaleniu (potom, čo boli odhalení dvaja jeho spolupracovníci, Donald MacLean a už spomínaný Guy Burgess, ktorí v poslednej chvíli unikli zatknutiu útekom do ZSSR), Philby to ale ustál, len bol stiahnutý z Washingtonu späť do Londýna. Onedlho sám požiadal o uvoľnenie zo služby. Vyhovené mu síce nebolo, ale pochybnosti o jeho spoľahlivosti sa naďalej objavovali, a keď sa v roku 1956 stal šéfom MI-6 Dick Goldsmith White, ktorý ho zo spolupráce so Sovietmi otvorene podozrieval, odišiel Philby ako novinár radšej do Libanonu. Tu ho v roku 1962 zastihla správa, že ďalší z jeho spolupracovníkov, George Blake, bol odhalený – a bolo mu jasné, že stopa vedie k nemu samému. 23. januára 1963 teda mizne z Bejrútu a objavuje sa až o pár týždňov neskôr v Moskve (ZSSR mu oficiálne poskytol politický azyl).

0101-kim-philby-02

Kim Philby (Zdroj)

V roku 1965 mu je odobraný Rad Britského impéria (dostal ho v roku 1946), v Moskve mu je vzápätí ostentatívne udelený Rad Červenej zástavy. Vo svojich pamätiach (vyšli pod názvom „Moja tichá vojna“ v roku 1968 v Británii; v ruštine až v roku 1980) Philby píše, že jeho viera v komunizmus zostala neotrasená, to ale zrejme pravdou nie je. Skôr sa zdá, že sa z komunistického idealizmu v Moskve vyliečil. Hoci mal hodnosť plukovníka KGB, žil prakticky v domácom väzení, občas ho odviezli kamsi na Kaukaz alebo Sibír. Sťažoval sa na nedostatok tovaru v obchodoch a na sovietske reštaurácie, v ktorých sa odmietal stravovať. Po rusky sa nikdy poriadne nenaučil, neprestal nosiť britské obleky a keďže jeho obľúbené TIMESy neboli v Moskve vždy k dispozícii, aspoň počúval BBC. Piť začal už v Bejrúte, ale v ZSSR sa stal alkoholikom a údajne sa pokúsil aj o samovraždu. Pre KGB bol v Moskve nepotrebným dôchodcom, len občas ho nechali prednášať budúcim špiónom.

Umrel na zlyhanie srdca v máji 1988 – a Rusi mu usporiadali honosný štátny pohreb (wikipédia uvádza, že posmrtne dostal titul Hrdina Sovietskeho zväzu, ale v iných zdrojoch som to nenašiel).

A na záver pripomeniem, čo kedysi konštatoval v komentároch k tomuto článku Ďuri – že totiž ešte zaujímavejšou postavou než Kim bol jeho otec St John Philby.

Zdroje:
http://www.britannica.com/EBchecked/topic/455901/Kim-Philby
http://encyklopedia.sme.sk/c/893905/philby-kim.html#ixzz18fus5o8c
http://en.wikipedia.org/wiki/Kim_Philby

Komentáre

Pri komentovaní vás prosíme o dodržiavanie elementárnych zásad slušnosti.
Pokiaľ neviete, aké to sú, asi vám niet pomoci, ale predsa len - skúste pozrieť do záveru tohto článku.

Jago | 2. 1. 2013 St 19:04 |   [1]

Je zajímavé, že v mé knihovně se snad ještě nachází kniha Moje tichá válka, vydaná v roce 1973 v edici Smaragd.

reagovať

lojzo | 2. 1. 2013 St 19:45 |   [2]

[1] Fakt?! V sedemdesiatom treťom? 8-O

reagovať

lojzo | 2. 1. 2013 St 19:49 |   [3]

[2] Odpoviem si sám:
Fakt. V sedemdesiatom treťom.
A v Našom vojsku vyšla dokonca už v roku 1971.

reagovať

quick | 4. 1. 2013 Pia 23:38 |   [4]

Mám knihu ze stejného roku jako Jago, ale dostala se ke mně nedopatřením, někdo spletl jmenovky. Dodnes nevím, kdo měl být ten pravý obdarovaný, ale zřejmě byl spokojený, protože si nikdo nestěžoval.
Podle rychlého nahlédnutí se zdá, že měl Ďuri pravdu. Jdu si rozšířit obzor.

reagovať

Pripojte svoj komentár!

Môžete používať Texy! syntax.

* Hviezdičkou sú označené povinné údaje.


Rubriky

Najnovšie komentáre

Fotogalérie

    Náhodná fotografia

    Prejdite na fotografiu Andělíček vzor Nšo-či

    Všetky fotogalérie


    Obľúbené adresy



    Služobný vchod