Dnešný oslávenec: Jehanne d´Arc

známa aj ako Jeanne d´Arc, Johanka z Arku, Jana z Arku, Panna Jana, Jehanne la Pucelle, alebo Panna orleánska (sama o sebe hovorila v tretej osobe ako o Panne – La Pucelle). Romantická národná hrdinka, záchrankyňa Francúzska, dnes všeobecne vnímaná ako symbol odboja proti okupantom.
Narodená 6. januára 1412 (aj keď pravdupovediac neviem, nakoľko je ten dátum dôveryhodný, niektoré zdroje uvádzajú „okolo roku 1412“) v Domrémy (dnes Domrémy-la-Pucelle), upálená 30. mája 1431 v Rouene.

0106-johanka-01

Johanka z Arku (Zdroj)

Narodila sa v rodine bohatého lotrinského sedliaka uprostred anglicko-francúzskej vojny, ktorá neskôr dostane názov Storočná. Angličania v tom čase ovládli sever Francúzska, francúzsky kráľ Karol VI. Šialený v roku 1420 vydal svoju dcéru Katarínu z Valois za anglického kráľa Henricha V. a uznal dedičský nárok anglického panovníckeho rodu na francúzsky trón, čím zároveň vydedil svojho prvorodeného syna – dauphina Karla (dauphin bol tradičný titul francúzskeho korunného princa, podobne ako dnes Princ waleský vo Veľkej Británii; ku cti Karla VI. treba dodať, že si nebol istý, či dauphin je naozaj jeho synom – kráľovná Isabela nebola známa práve vernosťou). V roku 1422 Henrich i Karol Šialený zomreli a francúzskym kráľom sa stal Henrichov syn (a Karlov vnuk) Henrich VI.

Johanka bola od malička veľmi zbožné dieťa (napokon, mala to v rodine – farárom v Domrémy bol brat jej mamy), takže keď ako trinásťročná začala počuť „hlasy“, hneď vedela, že to k nej hovoria svätí, ku ktorým sa prakticky neustále modlila za záchranu Francúzska pred anglickými okupantami (konkrétne svätá Katarína, svätá Margaréta a archanjel Michal). A tie hlasy jej zvestovali, že ona je Bohom vyvolená zjednotiť a oslobodiť Francúzsko (tri či štyri roky to tajila, potom sa zverila vlastnej rodine; bratia ju podporili, ale jej dobrý otec neskôr takto prehovoril k svojim synom: “Keby som vedel, že sa dá vaša sestra na vojnu, chcel by som radšej, aby ste ju utopili – a ak by ste tak neučinili, učinil by som to sám.”). Tak či tak, začiatkom roku 1429 sa vybrala za miestnym guvernérom do Vaucouleurs, aby jej dal mužské oblečenie, koňa, družinu a všetko čo sa sluší a patrí pre dobrého rytiera – a aby ju poslal do Chinonu, kde sa usídlil úbohý vydedený dauphin Karol.

Najprv to vyzeralo dosť beznádejne, všetci z guvernérovho okolia sa jej vysmievali, ale postupne ich svojou tvrdohlavosťou a neustálym naliehaním presvedčila (alebo sa jej guvernér jednoducho chcel zbaviť, ktovie ;-) ) a tak 13. februára 1429 vyráža s malou družinou za dauphinom do Chinonu. Karol si ju najprv preskúšal (na trón posadil niekoho iného a sám sa prestrojil za dvorana, Johanka ho ale spoznala), potom si s ňou pokecal medzi štyrmi očami a napokon ju dal do rúk cirkvi svätej, nech zistí, či je to ozaj panna a nie nejaká čarodejnica. Všetky skúšky dopadli k jeho spokojnosti, takže presvedčený Karol zveril Johanke malý vojenský oddiel a poslal ju na pomoc Angličanmi obliehanému Orléansu.

To sa už povesti o Panne, ktorá v súlade so starým proroctvom prišla oslobodiť Francúzsko, šírili medzi ľudom, takže keď Johanka dorazila k Orléansu, bola vítaná ako osloboditeľka, anjel spásy, božie zjavenie, skrátka celebrita. Skontrolovala miestnu posádku a bola zhrozená jej stavom, tak sa pustila do práce – najprv vyhnala z tábora všetky prostitútky, potom zaviedla pre vojakov povinné modlitby a spovede. Keď mala pocit, že vojsko je už v použiteľnom stave, napísala (resp. dala napísať, lebo sama čítať ani písať nevedela) Angličanom list s výzvou, aby sa vzdali („Kráľ anglický, ak tak neučiníte, ja budem viesť boj a kdekoľvek vo Francúzsku zastihnem vašich ľudí, dám ich zahnať, nech chcú či nechcú. Ak budú chcieť poslúchať, prijmem ich na milosť. Vedzte však, že ak neposlúchnu, Panna ich príde pozabíjať.“). Angličania (prekvapujúco ;-) ) neposlúchli a tak koncom apríla Johanka berie svoju vlajku s francúzskou ľaliou, kresbou Ježiša a nápisom JHESUS MARIA a na čele francúzskych oddielov Angličanov od Orléans vyháňa – tak, ako im v liste sľúbila.

A po krátkej prestávke pokračuje – teraz už ako Panna Orleánska. V priebehu júna dobýja Selles, Romorantin, Meung a Beaugency, jej vojsko postupne narastá na 12.000 mužov a Johanka rozposiela do francúzskych miest listy s výzvami, aby ich obyvatelia prišli vzdať hold svojmu kráľovi na jeho korunováciu do Remeša (právo korunovať francúzskeho kráľa má tradične remešský arcibiskup). Že je Remeš doteraz v rukách Angličanov, jej očividne nevadí.
Ďalšie mestá sa jej vzdávajú bez boja – a 16. júla za ňou do sídla chartreského arcibiskupa pokorne prichádza delegácia z Remeša s kľúčom od mestskej brány. A hneď na druhý deň, 17. júla 1429, privádza Johanka Karla do remešskej katedrály na korunováciu, ktorú sama završuje slovami „Naplnená je vôľa Božia“ (dnes by v americkom filme zrejme povedala „Mission accomplished“ ;-) ).

0106-johanka-02

Milla Jovovich(ová) ako Johanka z Arku (Zdroj)

Johanka bola na vrchole slávy, Francúzsko však stále nebolo zjednotené – časť krajiny bola stále v rukách Angličanov, resp. ich spojencov (vrátane Paríža, ktorý ovládal burgundský vojvoda Filip Dobrý). Horšie však bolo, že Karol, teraz už kráľ Karol VII., v Johanke začal vidieť nebezpečnú konkurentku a začal sa jej popularity obávať. Časť jej vojska rozpustil a zveroval jej nebezpečné, ale menej dôležité úlohy. Johanka začala jednať na vlastnú päsť, v septembri sa pokúsila dobyť Paríž, ale neúspešne – a po tejto porážke sa jej vojsko rozpadlo úplne.

Na jar 1430 dala dohromady asi 400-členný oddiel talianskych žoldnierov a s ním sa pokúsila o niekoľko vojenských akcií, ale napokon bola 23. mája 1430 pri Compiegne zajatá burgundskými vojakmi. Bola uväznená vo veži zámku Beaurevoir a jej väzniteľ Ján Luxemburský (nie, nebol to ten slepý český kráľ) za ňu požadoval výkupné 10.000 zlatých. To Karol VII. zaplatiť ochotný nebol, ale Angličania áno (napokon, nebolo to z ich peňazí – zaviedli kvôli tomu v Normandii novú daň), takže v decembri ju dostali a odviedli do Rouenu.

Nechceli však Johanku jednoducho popraviť, vymysleli to tak, že to spravia sami Francúzi; odovzdali ju do rúk cirkvi – a s biskupom Gauchonom uzavreli dohodu, že odsúdi Johanku na smrť a za odmenu dostane úrad arcibiskupa. A tak bola Johanka odsúdená ako kacírka, modloslužobníčka a odpadlíčka (v prvom bode obvinenia stálo, že „tvrdí o svojich zjaveniach, že pochádzajú od Boha, ale podľa názoru sudcov sú vymyslené alebo pochádzajú od diabla“) a 30. mája 1431 vo veku 19 rokov zaživa upálená na námestí v Rouene.

V roku 1435 sa Karol VII. uzmieril s burgundským vojvodom, 1437 dobyli Francúzi Paríž a v roku 1453 aj zvyšok územia (s výnimkou mesta Calais). Storočná vojna fakticky skončila. V roku 1455 je zahájený proces Johankinej rehabilitácie, o rok nato nový súd zrušil pôvodný rozsudok. S prihliadnutím na jej neutíchajúcu obľubu bola v roku 1909 vyhlásená za blahoslavenú a v roku 1920 za svätú (je jedinou svätou, po ktorej sa nezachovali žiadne ostatky).

Komentáre

Pri komentovaní vás prosíme o dodržiavanie elementárnych zásad slušnosti.
Pokiaľ neviete, aké to sú, asi vám niet pomoci, ale predsa len - skúste pozrieť do záveru tohto článku.

Jago | 6. 1. 2013 Ne 11:19 |   [1]

Vždycky mě fascinovalo, že a jak se prostá selská dcerka namontovala do vysoké politiky.

reagovať

Oby | 6. 1. 2013 Ne 14:10 |   [2]

„Narodená 6. januára 1412…neviem, nakoľko je ten dátum dôveryhodný…“ – Johanka asi není jediná, o kom jsou v tomhle směru pochybnosti. Citace z písemky (nikoliv mé): „Největší spisovatel doby renesance byl William Shakespeare. Narodil se v roce 1564, údajně na své narozeniny.“ ;-)

reagovať

quick | 6. 1. 2013 Ne 18:17 |   [3]

[1] Dnes se to nedovíme,protože její život byl velice krátký/ ale ty „hlasy“ by nevylučovaly ani nějakou počínající psychózu.I žádost na mužské oblečení je na tehdejší dobu nezvyklá.

reagovať

quick | 6. 1. 2013 Ne 18:21 |   [4]

[2] Uměl si to vybrat. Jinak by se nestal největším spisovatelem renesance. ;-)

reagovať

kopretinkaweb | 6. 1. 2013 Ne 18:39 |   [5]

[3] hej,bola to psychická choroba.....

reagovať

Karel | 6. 1. 2013 Ne 20:40 |   [6]

Hodně bláznů pohnulo dějinami lidstva. ;-)

reagovať

Karel | 6. 1. 2013 Ne 20:42 |   [7]

Díky Lojzo. Opět zajímavý článek. A muzikál JZA patří k mým oblíbeným… :-)

reagovať

Bohdanweb | 6. 1. 2013 Ne 21:25 |   [8]

„Mission accomplished“ :)))

reagovať

Pripojte svoj komentár!

Môžete používať Texy! syntax.

* Hviezdičkou sú označené povinné údaje.


Rubriky

Najnovšie komentáre

Fotogalérie

    Náhodná fotografia

    Prejdite na fotografiu Foť rychle, za chvíli startuji!

    Všetky fotogalérie


    Obľúbené adresy



    Služobný vchod