Isaac Asimov (Zdroj)

V roku 1923 sa Ozimovovci vysťahovali z Ruska do USA (vtedy to ešte išlo, o rok neskôr za Stalina už nie), Isaac vyrastal v Brooklyne, kde jeho otec po získaní amerického občianstva (a zmene mena na Asimov) kúpil obchod s cukrovinkami. Keďže odmalička musel otcovi v obchode pomáhať, veľa kontaktov s vrstovníkmi si neužil a čoskoro sa z neho stal knihomoľ. Okrem pravidelných návštev knižnice čítal aj časopisy, ktoré sa predávali v otcovom obchode, a tu prišiel po prvýkrát aj do kontaktu so sci-fi poviedkami v časopise Amazing Stories.

Ako pätnásťročný začal študovať chémiu na Kolumbijskej univerzite, titul bakalára získal v roku 1939 ako devätnásťročný. Potom sa pokúsil dostať na štúdium medicíny, čo si veľmi priali jeho rodičia, ale neúspešne – ani jedna z piatich newyorských univerzít ho neprijala, takže pokračoval v štúdiu chémie. Kvôli vojne ho síce prerušil, štyri roky pracoval ako civilný zamestnanec philadelphských vojenských lodeníc, ale v roku 1948 promoval za doktora biochémie. Nastúpil na bostonskú univerzitu, kde pôsobil až do roku 1958, kedy príjmy z písania prevýšili jeho mzdu. Prestal vyučovať a odvtedy sa živil už len písaním. Napriek tomu v roku 1979 získal titul profesora.

Isaac Asimov (Zdroj)

Asimovovo dielo je rozsiahle – je autorom alebo spoluautorom viac než 500 kníh a napísal vyše 9000 listov a článkov – a šírka jeho záberu je obdivuhodná. Venoval sa prakticky všetkým oblastiam vedy s výnimkou filozofie a psychológie (a trúfnem si povedať, že túto oblasť zase dobre vypĺňajú jeho sci-fi diela, a to nielen čo sa týka psychológie ľudí, ale aj robotov  ).

Na poli sci-fi literatúry je zaraďovaný do „veľkej trojky“ (spolu s Arthurom C. Clarkom a Robertom Henleinom), jeho poviedka Súmrak (Nightfall) bola hlasovaním fanúšikov zvolená za najlepšiu sci-fi poviedku, napísanú do roku 1965. Dve najprestížnejšie scifistické ceny, Huga a Nebulu, získal dohromady 11-krát (8× Hugo, 3× Nebula).

V jeho dielach sa takmer nevyskytujú mimozemšťania (teda aspoň nie v zmysle nehumanoidných bytostí), čo sám vysvetľoval tak, že jedna z jeho najstarších poviedok, v ktorej sa objavila mimozemská civilizácia, nadradená ľudskej, nemala veľký úspech, a on si povedal, že ak má písať o slabých mimozemšťanoch, nebude o nich radšej písať vôbec. Jeho zrejme najobľúbenejšou témou boli roboti. Je autorom troch zákonov robotiky, ktoré prebrali aj iní autori a dnes sú pomerne všeobecne uznávané (dokonca sa z nich stali akési dogmy sci-fi literatúry):

Svoj svetonázor zhrnul vetou: "Emocionálne som ateista. Nemám žiadne fakty, aby som dokázal, že Boh neexistuje, ale tak silne to tuším, že nechcem strácať čas.“

Bol dlhoročným členom Mensy (združenia ľudí s vysokým IQ), neznášal lietanie (letel len dvakrát v živote, čo je vzhľadom na jeho romány, plné medzihviezdnych letov, dosť paradoxné) a všeobecne veľmi nerád cestoval, naopak obľuboval uzavreté priestory a najradšej písal v miestnosti bez okien. V roku 1977 prekonal infarkt, 1983 podstúpil operáciu srdca, pri ktorej dostal trojnásobný by-pass. Počas nej bol pri transfúzii krvi infikovaný vírusom HIV, ktorý bol príčinou toho, že v roku 1992 zomrel na zlyhanie srdca a obličiek.

•

Niekoľko citátov: