Dnešný oslávenec: Friedrich Dürrenmatt

Švajčiarsky dramatik, spisovateľ a maliar. Narodený 5. januára 1921 v Konolfingene, zomrel 14. decembra 1990 v Neuenburgu.

0105-f-durrenmatt-01

Friedrich Dürrenmatt (Zdroj)

Narodil sa v rodine evanjelického farára vo švajčiarskej dedine Konolfingen. Keď mal štrnásť rokov, presťahovala sa rodina do Bernu a Friedrich začal študovať na gymnáziu. Nebol dobrým študentom, mal zlé známky a spory s učiteľmi, takže školu čoskoro zmenil. Nerozumel si ani s otcom, ktorému natruc krátko pred maturitou vstúpil (našťastie len nakrátko) do spolku švajčiarskych nacistov.

Od detstva rád kreslil a maľoval, mal ambíciu stať sa maliarom, napokon ale začal študovať filozofiu, germanistiku a prírodné vedy. Počas štúdií sa zoznámil s maliarom Walterom Jonasom, ktorý výrazne ovplyvnil jeho názory i životný štýl (Jonas zásadne maľoval v noci, v spoločnosti priateľov, ktorí vášnivo debatovali o umení, filozofii a politike). Dürrenmatt si na dvere dal menovku „Friedrich Dürrenmatt, nihilistický básnik“ – a začal písať divadelné hry. Tesne predtým, než sa prvá z nich („Es steht geschrieben“, teda „Je napísané“) dočkala premiéry, z univerzity odišiel (štátnice úspešne absolvoval, ale diplomovku o Kierkegaardovi nedokončil) a rozhodol sa venovať spisovateľskej dráhe. Filozofiou sa ale zaoberal aj naďalej a jeho záujem o ňu je zrejmý aj z jeho divadelných hier a románov.

Už jeho prvá hra, „Je napísané“ (výstižnejší sa mi zdá český preklad „Psáno jest“) vzbudila značný rozruch a kontroverzie (vrátane hlasných protestov a potýčiek medzi publikom počas premiéry). Dürrenmatt sa v nej venuje problémom pri presadzovaní nového (fiktívneho) náboženstva. Neskôr hru prepracoval (čo bolo uňho bežné, svoje hry nepokladal za uzavreté a postupom času ich upravoval a aktualizoval) a publikoval pod názvom „Novokrstenci“.

Prvý väčší úspech mala jeho hra „Romulus Veľký“ (1950), ktorá sa odohráva v posledných dňoch Rímskej ríše na cisárskom dvore. Dürrenmatt si v nej históriu trochu prispôsobil (ale to robil aj Šejkspír ;-) ), takže jeho posledný rímsky cisár Romulus Augustus nie je neplnoletou bábkou v rukách svojho otca, ale múdrym starnúcim panovníkom, ktorý vie, že dôležitejšie než správy z odľahlých kútov ríše je to, či sliepky na cisárskom dvore dobre nesú – a Ríšu, ktorú vidí ako skorumpovanú a dekadentnú, odovzdáva do rúk Germánov dobrovoľne. Občas sa v televízii vyskytne vynikajúca slovenská inscenácia tejto hry s pánmi Lasicom (Romulus) a Mikulíkom (Odoaker) – ak na ňu natrafíte, nenechajte si ju ujsť!

Dürrenmattova dramatická tvorba má dva vrcholy – hry „Návšteva starej dámy“ a „Fyzici“. V „Návšteve starej dámy“ (1964) prichádza do mestečka Güllen, stojaceho na pokraji krachu, stará dáma, miliardárka Claire Zachanassianová, a ponúka mestu miliardu, ak niekto zabije jej bývalého neverného milenca Alfreda Illa. Vážení obyvatelia mesta tento nehorázny návrh samozrejme rázne a pohoršene odmietajú, ale… miliarda je miliarda a ako povedal predvčerajší oslávenec Cicero, „žiadna pevnosť nie je taká pevná, aby ju peniaze nedobyli“.

V hre „Fyzici“ (1962) sa zamýšľa nad zodpovednosťou vedca v spoločnosti (odohráva sa v blázinci, kam dvaja fyzici prestrojení za duševne chorých prichádzajú presviedčať svojho geniálneho kolegu, ktorý sa sem uchýlil už skôr, o svojej pravde) a rovnako ako v predošlých dielach tu Dürrenmatt nešetrí iróniou, paradoxami a prvkami absurdity.

Neskoršie Dürrenmattove drámy už nie sú také obľúbené, často sa vracia k témam iných autorov (Shakespeare, Goethe, Strindberg) a hry sú viac filozofické, takže si ich užije len „náročný divák“ (jednoducho povedané, nuda ;-) ).

0105-f-durrenmatt-02

Friedrich Dürrenmatt (Zdroj)

Okrem divadelných hier nám Dürrenmatt zanechal aj celý rad rozhlasových hier (ktoré podľa vlastných slov písal hlavne z finančných dôvodov) a niekoľko románov, z ktorých stoja za zmienku hlavne „Sudca a jeho kat“ a voľné pokračovanie „Podozrenie“. V týchto svojráznych detektívkach (hlavný hrdina komisár Bärlach je očividne inšpirovaný postavami amerických osamelých detektívov) sa autor pozerá na zločin predovšetkým z hľadiska etiky, hodnotí vinu a trest nie z pohľadu zákona, ale „vyššej spravodlivosti“ – takže namiesto zákona prichádza k slovu skôr pomsta.

Dürrenmatt sa celý život zaujímal o politiku a často sa k nej aj verejne vyjadroval. Nebol prívržencom komunizmu (marxizmus nepovažoval za filozofiu, ale za náboženstvo), okupáciu Československa v roku 1968 odsúdil, v roku 1977 podporil Chartu 77. Po nežnej revolúcii venoval prezidentovi Havlovi prejav „Švajčiarsko – väzenie“, v ktorom kritizoval pomery vo svojej vlasti (ktorú charakterizoval ako luxusné väzenie) a nabádal, aby si z nich nové demokracie vzali ponaučenie.

Zastával názor, že svet je v katastrofálnom stave, pričom všetky zmeny vedú len k jeho zachovaniu alebo zhoršeniu. Na druhej strane veril tomu, že všetky udalosti sú dielom náhody alebo na ne mala náhoda aspoň výrazný vplyv. A to využíva aj vo svojich dielach, riadiac sa krédom: „Čím premyslenejšie ľudia jednajú, tým účinnejšie ich môže postihnúť náhoda.“

Umiera v decembri 1990 na zlyhanie srdca.

Komentáre

Pri komentovaní vás prosíme o dodržiavanie elementárnych zásad slušnosti.
Pokiaľ neviete, aké to sú, asi vám niet pomoci, ale predsa len - skúste pozrieť do záveru tohto článku.

quick | 6. 1. 2013 Ne 19:30 |   [1]

Soudce a jeho kat a Podezření patří k mým oblíbeným, je to znát, listy drží pohromadě jen silou vůle.
lojzo, krásně nám to servíruješ, shrnuté a pomalu na podnose. Dík.

reagovať

lojzo | 14. 1. 2013 Po 14:51 |   [2]

[1] Mám radosť, že máš radosť. ;-) A budem sa snažiť…

reagovať

Pripojte svoj komentár!

Môžete používať Texy! syntax.

* Hviezdičkou sú označené povinné údaje.


Rubriky

Najnovšie komentáre

Fotogalérie

    Náhodná fotografia

    Prejdite na fotografiu Prisank (cestou na Vršič)

    Všetky fotogalérie


    Obľúbené adresy



    Služobný vchod