Dnešný oslávenec: Frank Lloyd Wright

Nechcem to tu zase preoslávencovať, ale dnešného jubilanta jednoducho vynechať nemôžem.
Americký architekt a dizajnér, kľúčový architekt a teoretik architektúry 20. storočia. Narodený ako Frank Lincoln Wright 8. júna 1867 v Richland Center (Wisconsin, USA), zomrel 9. apríla 1959 vo Phoenixe (Arizona, USA).

0608-f-l-wright-01

Frank Lloyd Wright (Zdroj)

Ešte skôr než sa narodil, sa jeho mama rozhodla, že bude architektom. Detskú izbu vyzdobila obrázkami anglických katedrál a kúpila mu Fröbelovu stavebnicu – súpravu drevených kociek, valcov a ihlanov, dnes bežnú výbavu detských izieb, vtedy celosvetovú novinku. Malý Frank sa s ňou často a rád hrával a neskôr vo svojej autobiografii napísal „doteraz mám tie tvary v prstoch“. Napokon, geometricky čisté tvary sú typické pre mnohé jeho baráky.

0608-f-l-wright-03

Frank Lloyd Wright (Zdroj)

Keď mal 14, rodičia sa mu rozviedli a on si zmenil stredné meno na Lloyd na počesť matky (za slobodna Lloyd Jones(ovej)). Po vyštudovaní Wisconsinskej univerzity v Madisone pracoval u viacerých architektov (spomenúť treba aspoň Louisa Sullivana, „vynálezcu“ kancelárskych mrakodrapov), väčšinou na projektoch obytných domov, až si v roku 1896 ako 29-ročný zakladá v Chicagu vlastný ateliér.

V prvom období svojej tvorby sa venuje hlavne rodinným domom, známym neskôr pod súhrnným názvom „prériové domy“. Ich spoločnými znakmi sú „dynamický interiér“ – voľne utváraný pôdorys s prelínajúcimi sa priestormi, zoskupenými okolo centrálneho krbu, horizontálne členenie fasád pásmi okien (v súvislosti s oknami je zaujímavé, že odmietal tradičné americké „gilotínové“ okná a dával prednosť európskym, s otváravými krídlami), strechy s nízkym sklonom a veľkým presahom (inšpirované tradičnou japonskou architektúrou) a citlivé osadenie do prostredia.

0608-f-l-wright-02

Frank Lloyd Wright na pamätnej medaile (letopočet narodenia je chybný) (Zdroj)

V nich po prvýkrát uplatnil svoje zásady „organickej architektúry“ (ktorú chápal ako uplatnenie prírodných princípov rastu v architektúre, kontrastne voči vtedy prevládajúcej neoklasicistnej symetrii; od jeho čias sa význam tohto pojmu trochu posunul), ktoré teoreticky formuloval ešte koncom 19. storočia:

Jednoduchosť a harmónia. Eliminovať zo stavby všetko, čo nie je nevyhnutné – to znamená napríklad vnútorné priečky; dom má byť členený na čo najmenší počet priestorov. Všetko zariadenie by malo byť integrované do stavby – t.j. zabudovaný nábytok, vykurovacie telesá i napr. kuchynské prístroje. Otvory (okná a dvere) majú byť členené tak, aby okrem svojej funkcie pôsobili aj ako jej dekorácie či ozdoby (ďalšie ornamenty na fasáde, snáď s výnimkou „šambrán“, lemujúcich okná, už považuje za zbytočné).
Existuje toľko štýlov domov, koľko je ľudí. Návrh domu musí vychádzať z potrieb užívateľa (čo ale nebráni tomu, aby bol na dome zrejmý autorský rukopis architekta; u Wrighta to funguje). Nedôveroval typizácii, všetky detaily a technické riešenia si navrhoval sám (nevýhodou tohto postupu bolo samozrejme značné predraženie projektu i stavby, takže Wrightovi klienti museli byť dosť bohatí).
Zosúladenie prírody, topografie terénu a architektúry. Stavba má vyzerať tak, akoby vyrastala z okolitého terénu, má harmonizovať s prostredím – napríklad v plochej krajine by mala stavba byť čo možno najnenápadnejšia.
Farby prírody. Farebnosť okolitej prírody má harmonicky ladiť s materiálmi stavby. Wright pre svoju metódu tvorby zaviedol pojem „konvencionalizácia“ (conventionalization), ktorý chápal ako zredukovanie formy na jej podstatu – s použitím motívov a farieb, prevzatých z okolitej prírody.
Priznané materiály. Drevo má vyzerať ako drevo a kameň ako kameň, ich povrch a farba nemajú byť potlačené či dokonca „zamaskované“ povrchovými úpravami.
Duchovná integrita architektúry. Wright sa ako jeden z prvých venoval tomu, ako budovy pôsobia na psychiku ľudí. Uznával požiadavku hnutia „Arts and Crafts“, že budova má byť prívetivá a prinášať človeku radosť – a považoval to za dôležitejšie, než štýlovú čistotu stavby.

Po publikovaní jeho myšlienok a projektov domov v časopisoch (nielen odborných, ale predovšetkým v ženskom magazíne Ladies´Home Journal v roku 1900) sa jeho štýl stal populárnym a verejnosť ho prijala ako „nový americký štýl bývania“.

0608-f-l-wright-04

Asi najslávnejší z „prériových domov“ – Robie House v Chicagu (1908–10). Investorom tohto fajného domu bol Frederick Robie, majiteľ továrne na bicykle, ktorý mal o svojom budúcom bývaní jasnú predstavu – chcel nehorľavý dom z betónu, nie dreva, s veľkými oknami, chránenými pred letným slnkom presahom strechy. Kontaktoval viacerých architektov v Chicagu, obvykle však dostal odpoveď „viem čo chcete – jeden z tých prekliatych Wrightových domov“. Nuž mu napokon neostalo nič iné, len v roku 1906 vyhľadať toho Wrighta… (Zdroj)

0608-f-l-wright-05

Pohľad z interiéru na okno Robie House. (Zdroj)

Okrem „prériových domov“ stoja z tohto obdobia za zmienku Larkin Building v Buffale neďaleko New Yorku, kancelárska budova s otvorenou dvoranou a galériami okolo vysokej centrálnej haly a železobetónový kostol unitárov v Oak Parku pri Chicagu.

0608-f-l-wright-06

Larkin Building, Buffalo (Zdroj)

0608-f-l-wright-07

Larkin Building – interiér. (Zdroj)

0608-f-l-wright-08

Kostol unitárov, Oak Park, Chiago. (Zdroj)

V roku 1909 odchádza do Európy (s frajerkou, ktorú spoznal ako manželku jedného zo svojich klientov; obaja opúšťajú rodiny, pričom Wright má po dvadsiatich rokoch manželstva šesť detí), o rok neskôr sa stáva hviezdou vďaka výstave v Berlíne a svojimi názormi výrazne ovplyvní európskych kolegov. Po takmer dvoch rokoch života v Taliansku sa vracia do USA, spoločensky znemožnený svojím správaním kupuje pozemky v rodnom Wisconsine a stavia si tam nové „rodinné sídlo“, ktoré nazval Taliesin. Tento fajný dom mu ale šťastie neprináša – v roku 1914 mu ho sluha podpáli a počas požiaru sekerou zavraždí Wrightovu družku, jej dve deti a ďalších troch ľudí.

Taliesin síce neskôr znovu obnoví (a po ďalšom požiari v roku 1925, ktorý ho pripravil o zbierku japonských tlačí s hodnotou 250–500 tisíc dolárov, ešte raz), najprv ale zdrvený stratou blízkych odchádza na čas do svojho obľúbeného Japonska.

Tam v rokoch 1915–22 postavil v Tokiu (spolu s českým architektom Antonínom Raymondom, ktorý zostal v Japonsku aj po Wrightovom návrate do USA a dnes je považovaný za jedného zo zakladateľov modernej japonskej architektúry) hotel Imperial, kde nielen ako obvykle navrhol všetko vrátane vybavenia (až po čajové a kávové servisy), ale prvýkrát použil odpružený železobetónový skelet, odolný voči zemetraseniu (že tento systém funguje, sa ukázalo hneď v roku 1923, keď po silnom zemetrasení nebol hotel ako jedna z mála tokijských budov poškodený).

0608-f-l-wright-09

Hotel Imperial v Tokiu. (Zdroj)

0608-f-l-wright-10

Barnsdale House (známy aj ako Hollyhock House) v Los Angeles (1917–20). Mohutná, do seba uzavretá stavba; pri návrhu betónových ornamentov sa Wright inšpiroval motívmi mayskej architektúry. (Zdroj)

0608-f-l-wright-11

Barnsdale House – detail rímsy. (Zdroj)

0608-f-l-wright-12

Ennis House (Los Angeles, Kalifornia, 1923–24). Prvý obytný dom, postavený z betónových blokov. Wright dokázal chladný priemyselný betón využiť ako príjemne a teplo pôsobiaci dekoratívny materiál – a použil ho nielen na obklad fasády (ktorá má plochu 930 m2), ale aj na stvárnenie interiérových prvkov, krbov a stĺpov. Tento fajný dom sa skladá z dvoch samostatných objektov (okrem hlavného baráku ešte samostatný objekt garáže s bytom šoféra) a zahral si vo viacerých filmoch (okrem iných Blade Runner režiséra Ridley Scotta). Okná a dvere riešil Wright podobne ako u svojich prériových domov. Ornamenty, použité na betónových prefabrikátoch, sú opäť inšpirované starými Maymi. (Zdroj)

0608-f-l-wright-13

Ennis House – detail. (Zdroj)

0608-f-l-wright-14

Harrison Ford v Ennis House – záber z filmu Blade Runner. (Zdroj)

0608-f-l-wright-15

Wrightov najznámejší (a najpôsobivejší) rodinný dom – Fallingwater (v našich končinách známy ako Dom nad vodopádom, 1935–39), rodinný dom pre pána Kaufmanna v Bear Run (podľa iných prameňov Mill Run, každopádne v Pennsylvánii). Tento pôsobivý barák je zasadený do prírodnej scenérie, vlastne osadený priamo do skaly (v interiéri sú jej časti ponechané), jeho kaskádovité horizontálne členenie s veľkolepými konzolami terás sleduje kontúry pôvodného skalného terénu, veľkoplošné sklenené steny prepájajú interiér s exteriérom (v interiéri i na exteriérových terasách je použitá jednotná kamenná dlažba) a použité materiály (kamenný obklad sokla i muriva a betón zábradlí) ladia i kontrastujú s okolím. Mnohými teoretikmi architektúry je tento fajný dom považovaný za najvýznamnejšiu obytnú stavbu 20. storočia. V rokoch 1937 až 1963 slúžil účelu, pre ktorý bol navrhnutý – ako víkendový dom rodiny Kaufmannovcov, od roku 1964 funguje ako múzeum. Keď najbližšie budem v Pennsylvánii, určite ho navštívim. ;-) (Zdroj)

0608-f-l-wright-16

Fallingwater – interiér. (Zdroj)

0608-f-l-wright-17

Fallingwater – skala v interiéri. (Zdroj)

0608-f-l-wright-18

Wrightovo vlastné letné sídlo Taliesin West (Arizona, 1938). (Zdroj)

0608-f-l-wright-19

Ešte raz Taliesin West. (Zdroj)

0608-f-l-wright-20

Taliesin West do tretice. (Zdroj)

0608-f-l-wright-21

Z roku 1944 pochádza ďalší fajný rodinný dom – Solar Hemicycle (Slnečný polkruh) pre Herberta Jacobsa (Middleton, Wisconsin). Zo severu kamenné múry prakticky bez otvorov, z juhu veľkorysé presklené steny, orientované do polkruhového átria, pričom bazén prechádza z interiéru do exteriéru. Ústredným prvkom domu je, ako je to u Wrighta obvyklé, krb. (Zdroj)

0608-f-l-wright-22

Solar Hemicycle – presklené steny južnej fasády. (Zdroj)

0608-f-l-wright-23

Solar Hemicycle – pôdorys. (Zdroj)

0608-f-l-wright-24

Malý, ale fajný dom. Kaplnka Danforth Chapel (Florida, 1941–58). (Zdroj)

0608-f-l-wright-25

Danforth Chapel – interiér. (Zdroj)

0608-f-l-wright-26

Asi najznámejšia (a posledná) stavba F. L. Wrighta – Guggenheimovo múzeum v New Yorku (1956–59). Novátorská koncepcia s výstavným priestorom vo forme stúpajúcej špirálovej rampy po vnútornom obvode budovy, presvetlenej sklenenou kupolou nad centrálnym priestorom. (Zdroj)

0608-f-l-wright-27

Intriér Guggenheimovho múzea. Solomon Guggenheim si Wrighta vybral pre projekt múzea pre svoju zbierku moderného umenia už pred druhou svetovou vojnou, návrh bol predstavený v roku 1944, realizovaný však až po Guggenheimovej smrti v päťdesiatych rokoch (otvorenia v októbri 1959 sa nedočkal ani Wright, zomrel pol roka pred ním). (Zdroj)

0608-f-l-wright-28

Guggenheimovo múzeum – kupola nad centrálnym priestorom. (Zdroj)

F. L. Wright je všeobecne uznávaný ako najvýznamnejší americký architekt v celej histórii a patrí k najvýznamnejším svetovým architektom 20. storočia (obvykle je zaraďovaný do „veľkej štvorky“ spolu s Le Corbusierom, Miesom van der Rohem a Alvarom Aaltom, ale to je samozrejme vec názoru). Ku každému projektu pristupoval s predsavzatím, že bude jedinečný. Neopakoval nič z toho, čo videl – ani z toho, čo už sám vymyslel. Jeho princípy sú platné (aj keď nie všetkými architektmi uznávané) dodnes.
Po rozvode s prvou manželkou (ku ktorému došlo až v roku 1922, dávno po smrti spomínanej milenky) sa oženil ešte dvakrát. Zomrel v roku 1959 ako 91-ročný.
Jeho popularita bola taká veľká, že študenti architektúry platili značné sumy za prax, spočívajúcu v celodennej práci na jeho farme. A potom tvrdili, že Wright ich celý čas učil – už len tým, že bol.


A na záver chvíľka hudby: So long, Frank Lloyd Wright Paula Simona a Arta Garfunkela.

Komentáre

Pri komentovaní vás prosíme o dodržiavanie elementárnych zásad slušnosti.
Pokiaľ neviete, aké to sú, asi vám niet pomoci, ale predsa len - skúste pozrieť do záveru tohto článku.

Oby | 8. 6. 2013 So 7:17 |   [1]

Ty dřevěné kostky jsem taky kdysi dávno měla. Jen obrázky katedrál mi nikdo v pokojíku nevylepil. :-D

Pěkné baráky vymyslel, a těm jeho studentům docela věřím, že je učil už jen tím, že byl. Někteří lidé jsou už takoví. Stačí, že jsou… :-)

reagovať

kety | 8. 6. 2013 So 11:00 |   [2]

Hurá! Na to ho jsem se těšila! :-) Guggenheimovo muzeum je vskutku krásná stavba, nic jiného jsem bohužel na vlastní oči neviděla. Třeba to ještě přijde? ;-)

reagovať

SV | 8. 6. 2013 So 20:58 |   [3]

tento zaujímavý človek už v našej Kaviarničke bol, však? Fallingwater si pamatám.
Zaujímalo by ma, čo sposobilo ten obrat v jeho tvorbe, od tých hranatých k príjemne oblúkovitým, hm.

reagovať

SV | 8. 6. 2013 So 21:00 |   [4]

V Blade Runner hral aj Harrison Ford? 8 – )

reagovať

lojzo | 9. 6. 2013 Ne 19:06 |   [5]

[3] „tento zaujímavý človek už v našej Kaviarničke bol, však?“ Nebol. Ale bol pred dvoma rokmi u Sharkana.

reagovať

kety | 9. 6. 2013 Ne 19:17 |   [6]

[5] To už je dva roky? To to letí… 8-O

reagovať

Jago | 9. 6. 2013 Ne 20:45 |   [7]

[6] To taky s hrůzou zjišťuji. Někdy si myslím, že to nebo ono už jsme tady měli, a ono to bylo ještě u Sharkana.

reagovať

lojzo | 9. 6. 2013 Ne 21:06 |   [8]

[7] Tak ti treba, keď máš takú dobrú pamäť! Keby ti tak neslúžila, považoval by si všetky články za nové a netrápil by si sa tým, že tie roky letia ako šialené (ako vraví básnik). ;-)

reagovať

Milošweb | 10. 6. 2013 Po 17:20 |   [9]

Moc pěkný článek a také blog (třeba články o Mexiku).
Guggenheimovo museum v NY jsem viděl na vlastní oči a v Mexiku jsem také byl, ale teď nevím, co bych k tomu ještě dodal. :-) :-(

reagovať

Jago | 10. 6. 2013 Po 17:27 |   [10]

[9] Díky, nápodobně. Tady se najde leccos. :-)

reagovať

Pripojte svoj komentár!

Môžete používať Texy! syntax.

* Hviezdičkou sú označené povinné údaje.


Rubriky

Najnovšie komentáre

Fotogalérie

    Náhodná fotografia

    Prejdite na fotografiu Obrázek č. 22

    Všetky fotogalérie


    Obľúbené adresy



    Služobný vchod