Dnešný oslávenec: Frank Gehry

Kanadský, v USA žijúci architekt, podľa mnohých teoretikov architektúry najvplyvnejší súčasný architekt.
Narodený 28. februára 1929 ako Frank Owen Goldberg (niektoré pramene udávajú Ephraim Owen, meno Ephraim však dostal až pri bar micva) v poľskej židovskej rodine v Toronte (Ontario, Kanada), dnes oslavuje 84. narodeniny.

0228-frank-gehry-01

Frank Gehry (Zdroj)

Vyrastal v Kanade, k architektúre ho priviedla stará mama, s ktorou si už od malička staval modely vysnívaných miest z kúskov dreva a železa (starý otec mal železiarstvo). V roku 1947 sa rodina presťahovala do Kalifornie, tam Goldberg vyštudoval architektúru na University of Southern California, postgraduálne ešte absolvoval urbanizmus na Harvard Graduate School of Design. V roku 1952 sa oženil a na manželkinu žiadosť si zmenil meno na Gehry.

V roku 1961 sa (s manželkou a dvoma dcérami) sťahuje do Paríža, kde rok pracuje u architekta André Remondeta a počas víkendov cestuje po krajine a na vlastné oči spoznáva tamojšie fajné domy, od katedrály v Chartres až po Corbusierovu kaplnku v Ronchamps. Po návrate do USA spolupracuje s viacerými mladými architektmi, od roku 1967 má vlastnú firmu.

0228-frank-gehry-03

(Zdroj)

Do povedomia verejnosti vstúpil začiatkom 70-tych rokov – a paradoxne nie vďaka architektúre, ale vďaka nábytku. Navrhol lacný nábytok Easy Edges z vrstveného kartónu, ktorý sám charakterizoval ako „Volkswagen medzi nábytkom“ a ktorý sa (pre mňa prekvapujúco) stal hitom a Gehryho meno sa stalo známym – takže jeho výrobca žiadal Gehryho o osobnú účasť v reklamnej kampani. Gehry sa síce podvolil, ale neskôr sa vyjadril, že mu „veľmi pokazilo náladu, že sa stal obchodným artiklom ako nejaký Yves Saint Laurent“. (Mimochodom, Gehry – vtedy ešte aktívny amatérsky hokejista a dodnes vraj veľký fanúšik Jaromíra Jágra – pomenoval jednotlivé stoličky a kreslá hokejovými názvami ako Bodyček či Vysoká hokejka)
Nasledujúca séria nábytku, Rough Edges, už „žila“ z Gehryho slávy, a bola predávaná za omnoho vyššie ceny výhradne cez galérie.

Až v roku 1978 sa Gehry stal známym aj ako architekt – mal už vtedy za sebou projekty niekoľkých obytných domov, ale prvou jeho slávnou stavbou sa stal jeho vlastný dom v kalifornskej Santa Monice. Je to vlastne prestavba starého domu a prístavba k nemu – ale z toho pôvodného baráku toho veľa nevidno. Gehry tradičný rodinný dom obostaval novými priestormi, s fasádami z vlnitého plechu a preglejky. Stavba na prvý pohľad pôsobí ako domček zo seriálu A je to – provizórne pozliepaná z toho, čo prišlo pod ruku, vovnútri sú ale vytvorené „veľkolepé priestory“.

„Líbila se mi myšlenka ponechat dům nedotčený… Přišel jsem s ideou postavit kolem něj nový dům. Říkali nám, že jsou v domě duchové… Rozhodl jsem se, že to byli duchové kubismu. Okna… chtěl jsem je udělat tak, aby vypadala, že z té věci vylezla. V noci, protože je sklo nakloněné, zrcadlí světlo dovnitř… Takže, když sedíte u stolu, vidíte všechna projíždějící auta, vidíte měsíc na nesprávném místě… měsíc je tam, ale odráží se sem… a vy si myslíte, že tam nahoře a nevíte, kde to k sakru jste…“

0228-frank-gehry-04

(Zdroj)

Gehryho dom je typickou ukážkou dekonštruktivizmu – architektonického štýlu, ktorý rozoberie dom na jednotlivé súčiastky a znovu ho poskladá – úplne inak, takže vzniknú nielen nečakané súvislosti, ale aj rôznorodé prieniky hmôt, nakopených zdanlivo bez ladu a skladu pod rozličnými uhlami.

Gehry toho naprojektoval dosť – Wikipédia uvádza zoznam vyše päťdesiatich realizovaných projektov (a to je len výber tých podstatnejších). Všetky tu spomínať nebudem, to by ste sa unudili.

0228-frank-gehry-05

(Zdroj)

0228-frank-gehry-06

(Zdroj)

V rokoch 1981–83 vznikol areál Loyolskej právnickej školy v Los Angeles. Tu okrem svojho typického dekonštruktivizmu použil aj prvky typické pre postmodernu – odkazy na tradičné historické architektonické prvky a princípy (školská kaplnka je riešená v podstate ako antický chrám, s náznakom stĺporadia pred priečelím).

0228-frank-gehry-07

(Zdroj)

Z roku 1984 pochádza ďalšie jeho známe dielo v Los Angeles – prístavba k budove múzea letectva a kozmonautiky. Stavba bola projektovaná i stavaná v značnom zhone, aby sa jej otvorenie stihlo do zahájenia losangeleských Olympijských hier. Podobne ako u jeho vlastného domu tvorí prístavbu akýsi zlepenec hmôt, obopínajúci pôvodnú budovu, dominantou je nearchitektonický prvok – stíhačka F-104 nad vstupom do výstavnej haly.

0228-frank-gehry-08

(Zdroj)

0228-frank-gehry-09

(Zdroj)

Sídlo reklamnej spoločnosti Chiat/Day v kalifornských Benátkach (Venice) z roku 1991. Gehry tu vytvoril dve kontrastné hmoty – jedna má evokovať provu lode, druhá les – prepojené vstupom v tvare ďalekohľadu (čo bola pôvodne skulptúra sochárov Claes Oldenburga a Coosje van Brugen(ovej)). V „ďalekohľade“ sú okrem vstupu aj dve rokovacie miestnosti, presvetlené zvrchu cez „okuláre“. Pri pohľade na tento dom človek rozmýšľa, či to ten Gehry myslí ozaj vážne – ale každopádne je to barák, ktorý si zapamätáte.

0228-frank-gehry-10

(Zdroj)

Tancujúci dom v Prahe (1996). Po novembrovej revolúcii sa začali reštitúcie, nielen domov, ale aj parciel. A keďže pražský magistrát tušil, že staronoví vlastníci častokrát nebudú vedieť čo s nimi, prišiel so zaujímavou myšlienkou – oslovil viacerých architektov, aby pre kľúčové miesta vypracovali štúdie, aké baráky by tam pripadali v úvahu. A jednou z takýchto exponovaných parciel bol aj úzky pozemok na rušnej križovatke Rašínovho nábrežia a Jiráskovho námestia, kde už od druhej svetovej vojny chýbal zbombardovaný dom. Jednu z variantných štúdií pre toto miesto vypracoval Vlado Milunić, a keď reštituent parcelu obratom predal holandskej poisťovni Nationale Nederlanden (dnes už ING), tá si vybrala práve Milunićov návrh s nárožnou vežou, rozširujúcou sa zdola nahor. Vedenie spoločnosti však chcelo, aby jej pražské sídlo navrhol svetoznámy architekt, a tým Milunić nebol – takže prizvalo k spolupráci Franka Gehryho (ktorý krátko predtým Prahu navštívil a zaujala ho natoľko, že si želal v nej niečo postaviť – takže ponuka prišla v pravej chvíli). Gehry k Milunićovej veži pridal ešte jednu, dynamicky tvarovanú sklenenú, pričom chcel, aby barák pripomínal tancujúcu dvojicu (používal pracovný názov Ginger a Fred, podľa svetoznámych tanečníkov Freda Astaira a Ginger Rogers(ovej)). Tancujúci dom sa stal prvou revolúciou architekta svetového mena v Československu po roku 1989 a často je označovaný za „stavbu, ktorá vrátila Prahu na mapu súčasnej svetovej architektúry“.

0228-frank-gehry-11

(Zdroj)

Gehryho najslávnejšie dielo – Guggenheimovo múzeum moderného umenia v meste Bilbao (Španielsko). Bilbao bolo dlhé desaťročia známe hlavne ako pôsobisko baskickej separatistickej organizácie ETA. Od roku 1997 sem každoročne mieria tisícky návštevníkov za týmto fajným domom. Mimochodom, keď kráľ Juan Carlos múzeum slávnostne otváral, ETA sa pokúsila spáchať naňho atentát – bomba bola ale včas nájdená v odpadkovom koši pred vstupom, takže kráľ prežil a budova tiež. A Baskicku toto múzeum určite pomohlo viac než násilný boj za nezávislosť.

0228-frank-gehry-12

(Zdroj)

0228-frank-gehry-13

(Zdroj)

0228-frank-gehry-14

(Zdroj)

0228-frank-gehry-15

(Zdroj)

Komplikovaná geometria Gehryho intuitívneho návrhu tvarovania fasád objektu by bola ešte pár rokov predtým prakticky nerealizovateľná, Gehry však (za výdatnej pomoci špičkového softvéru) svojou fasádou z tvarovaných titanových plechov zašiel ďaleko za v tom čase uznávané technické i estetické možnosti.

0228-frank-gehry-16

(Zdroj)

0228-frank-gehry-17

(Zdroj)

0228-frank-gehry-18

Gehry sa so svojou koncertnou sálou objavil aj v seriále Simpsonovci – a pozorní čitatelia iste spoznajú aj ten barák v pozadí ;-) (Zdroj)

Koncertná hala Walta Disneyho v Los Angeles (2003) – vlastne v zásade len remake Guggenheimovho múzea v amerických podmienkach. :-)

0228-frank-gehry-19

(Zdroj)

0228-frank-gehry-20

(Zdroj)

0228-frank-gehry-21

(Zdroj)

Prestavba a dostavba Art Gallery of Ontario v Toronte (Ontario, Kanada) z roku 2008 je paradoxne prvým Gehryho dielom nielen v jeho rodnom Toronte, ale v celej Kanade. Holt, doma nie je nikto prorokom… ;-)

0228-frank-gehry-22

(Zdroj)

Z roku 2007 pochádza administratívna budova spoločnosti IAC na brehu rieky Hudson v New Yorku, pripomínajúca plachetnicu. Fasáda je celá zo skla (dovezeného z Francúzska a Belgicka, tvarovaného na mieste technológiou ohýbania za studena – nepýtajte sa ma, ako; vraj to umožňuje jeho špeciálne zloženie s nízkym obsahom železa), tie nepriehľadné časti sú opatrené keramickou potlačou. V noci biele keramické pásy nevidno a celý objekt žiari.

0228-frank-gehry-23

(Zdroj)

V minulom roku bol v New Yorku dokončený aj prvý Gehryho mrakodrap. Viac ma ale zaujal jeho návrh šachových figúrok, ktorý tiež vznikol v roku 2012. Sada sa predáva za 25.000 dolárov.

Svoj spôsob architektonickej tvorby zhrnul Frank Owen Gehry vetou, dnes už sprofanovanou kadejakými reklamami – „Kde iní končia, ja začínam.“

Komentáre

Pri komentovaní vás prosíme o dodržiavanie elementárnych zásad slušnosti.
Pokiaľ neviete, aké to sú, asi vám niet pomoci, ale predsa len - skúste pozrieť do záveru tohto článku.

SV | 28. 2. 2013 Št 12:17 |   [1]

fúúha! 8 – ) no fantázia sympatickému pánovi určite nechýba ;-) vlniacia stolička aj vlnovkovitá hala pekné. všetko ostatné je na môj vkus hrozne moc hranaté (a to ja nerada, pôsobí to na mňa neprirodzene agresívne)
Ale tá svietiaca vznášajúca sa plachetnica je celkom pekná ;-)

reagovať

SV | 28. 2. 2013 Št 12:19 |   [2]

aj ten ďalekohľad je dobrý ;-)

reagovať

SV | 28. 2. 2013 Št 12:20 |   [3]

„Takže, když sedíte u stolu, vidíte všechna projíždějící auta“ no to musí byť fakt super ;-)

reagovať

SV | 28. 2. 2013 Št 12:28 |   [4]

ta stolička je tak veselo staticko dynamická ;-)

reagovať

kety | 28. 2. 2013 Št 14:01 |   [5]

Zdá se mi, že tančí nejen Gehryho dům v Praze, ale skoro všechny, které navrhl ;-)
(Jen jeho vlastnímu baráku z tohoto pohledu nějak nemůžu přijít na chuť… )

reagovať

lojzo | 28. 2. 2013 Št 14:22 |   [6]

kety [5] „jeho vlastnímu baráku … nemůžu přijít na chuť“ Ani ja. ;-)
Ale ako som už párkrát písal, je strašne ošemetné posudzovať architektúru len z fotky, často barák pôsobí v reále úplne inak než ho človek vníma z fotografie. Možno je tomu tak aj v tomto prípade…

reagovať

kety | 28. 2. 2013 Št 14:28 |   [7]

reagovať

Jago | 28. 2. 2013 Št 15:11 |   [8]

Už jsem tu myslím jednou psal, že se mi ten trsající barák v Praze nelíbí, takže tímto komentářem jen zdůrazňuji svou zaostalost. Ostatní stavby dobré. ;-)

reagovať

SV | 28. 2. 2013 Št 15:17 |   [9]

[8] Ginger vyzerá, akokeby si viacej uhla ;-)

reagovať

košo | 1. 3. 2013 Pia 10:00 |   [10]

[9] no stane sa … ale kým ju Fred pevne drží, tak je to v pohode ;-)
Ale áno, vyzerá byť taká trošičku milučko opitučká :-)

reagovať

lojzo | 1. 3. 2013 Pia 10:06 |   [11]

[10] „ju Fred pevne drží“ A to si prosím všimnite, že je chudák jednonohý! ;-)

reagovať

SV | 1. 3. 2013 Pia 10:49 |   [12]

[11] sme si všimli ;-) aj to, že na tej jednej triezvej nohe stojí pevnejšie ako Ginger na tých viacerých trošičku milučko opitučkých ;-)

reagovať

SV | 1. 3. 2013 Pia 12:47 |   [13]

[4] a volá sa Kúzelná stuha ;-) keď na nej sedí dobrý človek, tak sa len tak príjemne pohupuje, ako loďka na vlnkách rieky. ak nedobrý, tak vyskočí, zvinie sa do klbka a nedobrého človeka odprasí niekam do pryču ;-)

reagovať

Ďuri | 1. 3. 2013 Pia 16:16 |   [14]

Niektoré tie baráky mi pripomínajú Švejkove slová…sú tak škaredé, až sú pekné.

reagovať

SV | 1. 3. 2013 Pia 16:34 |   [15]

[14] prepánajána, Švejkove slová boli tiež takého hrozne hranaté? ;-)

reagovať

lojzo | 1. 3. 2013 Pia 17:03 |   [16]

Ďuri [14] Áno, to je celkom výstižný postreh. Myslím, že ako kritik architektúry by si sa vcelku bez problémov uživil. ;-)

reagovať

Oby | 1. 3. 2013 Pia 20:40 |   [17]

[9] , [10] , [11] Kdo ví, jestli si nepřihnul pan Gehry, při kreslení návrhů. Jak tak na to koukám – většina těch jeho baráků vypadá v náladičce. 8-)

reagovať

lojzo | 1. 3. 2013 Pia 20:42 |   [18]

[17] …o šachových figúrkach ani nehovoriac. ;-)

reagovať

Oby | 1. 3. 2013 Pia 21:05 |   [19]

[18] No nazdar! Podroušené figurky za $ 25,000. 8-O :-D

reagovať

Jago | 1. 3. 2013 Pia 21:52 |   [20]

[19] Mariášové karty vyjdou levněji. ;-)

reagovať

lojzo | 1. 3. 2013 Pia 22:04 |   [21]

[20] Mariášové áno, ale také žolíkové od Dalího… milión dvestotisíc (amerických dolárov) 8-)

reagovať

Oby | 1. 3. 2013 Pia 22:05 |   [22]

[20] Jenže se s nimi nedají hrát šachy, asi. ;-) Lepší je křížovka ve zdejším podniku. Ta vyjde úplně zadarmo. :-D

reagovať

quick | 1. 3. 2013 Pia 22:11 |   [23]

[21] Na takové se nesmí ani dýchat, natož pomyslet na hraní. :-(

reagovať

Oby | 1. 3. 2013 Pia 22:15 |   [24]

[21] Lojzo, ty tvoje hračky vyjdou nějak draho… a Dalího umění není zrovna můj balíček karet. ;-)

reagovať

lojzo | 1. 3. 2013 Pia 22:18 |   [25]

Oby [24] „Dalího umění není zrovna můj balíček karet“ No dobre, tak si kúp nejaké iné. ;-)

reagovať

kety | 2. 3. 2013 So 12:44 |   [26]

[21] Milion dvě stě tisíc dolarů – a ještě je nedostaneš kompletní! ;-)

reagovať

Oby | 2. 3. 2013 So 14:46 |   [27]

[26] Jo, kdyby byly komplet, už by stálo za to o koupi uvažovat. Ale takhle? 8-O 8-) :-D

reagovať

lojzo | 2. 3. 2013 So 18:49 |   [28]

[26] + [27] Fíha, nekompletné?! Tak to som prehliadol… Dobre že vravíte, už som ich skoro kúpil, to by som sa teda pekne napálil! 8-)

reagovať

kety | 2. 3. 2013 So 19:27 |   [29]

[28] Možná si řekl, že ta dřina za ty prachy nestojí… ;-)

reagovať

Oby | 2. 3. 2013 So 20:00 |   [30]

[28] Ještěže nás, ostražité zahraniční finanční a investiční poradce, máš. 8-)

reagovať

Pripojte svoj komentár!

Môžete používať Texy! syntax.

* Hviezdičkou sú označené povinné údaje.


Rubriky

Najnovšie komentáre

Fotogalérie

    Náhodná fotografia

    Prejdite na fotografiu A další sloupy...

    Všetky fotogalérie


    Obľúbené adresy



    Služobný vchod