Dnešný oslávenec: Edouard Manet

Francúzsky maliar, trochu realista, trochu impresionista, mnohými kunsthistorikmi pokladaný za zakladateľa moderného maliarstva.
Narodený 23. januára 1832 v Paríži, umrel 30. apríla 1883 tamtiež.

0123-edouard-manet-01

Edouard Manet (Zdroj)

Bol prvorodeným synom vysokopostaveného úradníka na ministerstve spravodlivosti a otec z neho chcel mať právnika. On však od detstva inklinoval k umeniu, najprv k hudbe a potom k maľovaniu. Napokon sa s otcom dohodol na kompromise, že nastúpi na vojenskú námornú školu. Prijímacie skúšky ale nezvládol, takže v rámci prípravy na druhý pokus sa vydal (ako šestnásťročný) na polročnú plavbu do Brazílie. Z nej si priniesol množstvo kresieb (karikatúr i obrázkov z karnevalu v Riu) a tie otca presvedčili, takže súhlasil s tým, že sa syn bude venovať maliarstvu.

0123-edouard-manet-02

Edouard Manet

(© Henri Fantin-Latour)

(Zdroj)

Začal teda študovať v ateliéri uznávaného maliara Thomasa Coutura, kde zakrátko preukázal dve veci – že je technicky veľmi zdatný a že kašle na konvencie. Svojho učiteľa však ako autoritu do istej miery uznával (napokon, sám si ho vybral; otec ho chcel pôvodne zapísať na Akadémiu výtvarných umení) a vydržal v jeho ateliéri šesť rokov (1850–1856). Popri tom mu otec financoval cesty po Európe, pri ktorých obchádzal múzeá a maľoval si kópie vystavených obrazov.

V roku 1856 začína Manet pracovať samostatne vo vlastnom ateliéri. Z jeho raných prác sa zachovali len kópie diel starých majstrov, svoje originálne obrazy neskôr zničil. Priatelí sa básnikom Charlesom Baudelairom, ktorého básne sú mu inšpiráciou pre jeho prvý významnejší obraz Piják absintu (1859). Manet je presvedčený o svojej kvalite a snaží sa Pijáka absintu prezentovať na Salóne – pravidelnej prehliadke výtvarných diel, poriadanej v tom čase každé dva roky, porota ho ale nevyberie.

V roku 1863 spôsobí rozruch Raňajkami v tráve – ďalším z obrazov ktoré sa pokúšal neúspešne umiestniť na Salóne (mimochodom, pôvodne Manet nazval tento obraz Kúpeľ). Kontrast serióznych spoločensky oblečených mladých mužov a holej baby (u ktorej navyše nahota nemala žiadne odôvodnenie v mytológii alebo literatúre, ako bolo vtedy zvykom) vyvolal pohoršenie poroty i verejnosti (ktorá napokon mala možnosť obraz vidieť na takzvanom Salóne odmietnutých, usporiadanom na popud samotného cisára Napoleona III., ktorý tým reagoval na sťažnosti mnohých odmietnutých umelcov). Videl som Raňajky v Paríži a môžem potvrdiť, že tá holá baba, hľadiaca divákovi priamo do očí, je veľmi pôsobivá a človek má až trápny pocit, že tých pánov a dámy špehuje pri súkromnom žúre.

0123-edouard-manet-03

Raňajky v tráve (Zdroj)

V tom istom roku vzniká aj ďalšia jeho holá baba – Olympia. Niektoré zdroje ju charakterizujú ako „maliarsky dialóg s Tizianovou Venušou urbinskou“, ja by som sa nebál použiť ani slovo karikatúra. Modelkou mu bola (rovnako ako pri Raňajkách v tráve) Victorine Meurent(ová), „profesionálna modelka s povesťou ľahkej devy“) a vyobrazená je ako typická vtedajšia prostitútka alebo vydržiavaná slečna (kritika ju navyše hodnotila ako „opotrebovanú“). Okrem námetu je ale zaujímavá aj maľba – Manet rezignuje na tieňovanie a plasticitu, celý obraz je plochý, bez perspektívy a priestoru (niekde som sa stretol s výstižným prirovnaním k fotografii s bleskom) a napriek technike (klasický olej na plátne) je ústredná postava zobrazená s výraznou obrysovou linkou. Čierna mačka pri nohách slečny, nahrádzajúca Tizianovho psíka, je už len čerešničkou na torte (mimochodom, v Pijoanových Dejinách umenia je polovica mačky odrezaná, čo ma dosť rozhorčuje ;-) ).

0123-edouard-manet-04

Olympia (Zdroj)

0123-edouard-manet-07

Tizian: Venuša urbinská (Zdroj)

Raňajky v tráveOlympia u verejnosti i kritiky prepadli – ale zaujali novovznikajúcu skupinu mladých umelcov, ktorí sa neskôr nazvú impresionistami. Tí si Maneta vybrali za akéhosi svojho guru, uznávali ho ako „otca – zakladateľa“. Manet k nim mal umelecky i ľudsky veľmi blízko, členom skupiny sa ale nikdy nestal (ale to ani Vincent van Gogh!).

0123-edouard-manet-05

Canale Grande - asi najimpresionistickejší Manetov obraz (Zdroj)

V sedemdesiatych rokoch 19. storočia sa Manet napokon dočkal aj uznania súčasníkov (krátko pred smrťou svojho otca, ktorý napokon mohol umrieť spokojný so synom). Venuje sa tradičným námetom od portrétov cez zátišia až po kytice, novátorstvo sa ale vytráca. Ochorie na syfilis a s postupujúcou chorobou postupne aj prestáva maľovať.

V roku 1881 ale maľuje svoj posledný veľký obraz Bar vo Folies-Bergére, ktorý je dôstojným zakončením kariéry zakladateľa modernej maľby. Novátorsky tu realistickým štýlom zobrazuje niečo, čo je realitou iba zdanlivo – zrkadlo na stene za ústrednou postavou totiž odráža niečo iné, než čo vidíme pred ním.

0123-edouard-manet-06

Bar vo Folies-Bergére (Zdroj)

V roku 1882 musia Manetovi amputovať nohu a v apríli 1883 umiera.

Komentáre

Pri komentovaní vás prosíme o dodržiavanie elementárnych zásad slušnosti.
Pokiaľ neviete, aké to sú, asi vám niet pomoci, ale predsa len - skúste pozrieť do záveru tohto článku.

SV | 23. 1. 2013 St 8:11 |   [1]

„Videl som Raňajky v Paríži a môžem potvrdiť, že tá holá baba, hľadiaca divákovi priamo do očí, je veľmi pôsobivá a človek má až trápny pocit, že tých pánov a dámy špehuje pri súkromnom žúre.“ tak to je potom skwellý obraz ;-)

reagovať

SV | 23. 1. 2013 St 8:12 |   [2]

„v Pijoanových Dejinách umenia je polovica mačky odrezaná, čo ma dosť rozhorčuje“ verím, to by aj mňa naštvalo ;-)

reagovať

SV | 23. 1. 2013 St 8:13 |   [3]

btw, raňajky v Paríži sú moc fajn ;-)

reagovať

lojzo | 24. 1. 2013 Št 22:57 |   [4]

[2] A to ani nevravím, ako to muselo naštvať tú mačku! ;-)

reagovať

Pripojte svoj komentár!

Môžete používať Texy! syntax.

* Hviezdičkou sú označené povinné údaje.


Rubriky

Najnovšie komentáre

Fotogalérie

    Náhodná fotografia

    Prejdite na fotografiu Zámořský betlém od Oby

    Všetky fotogalérie


    Obľúbené adresy



    Služobný vchod