Dnešný oslávenec: Edgar Allan Poe

Americký básnik, spisovateľ, literárny teoretik a kritik
Narodený 19. januára 1809 v Bostone (Massachusetts), zomrel 7. októbra 1849 v Baltimore (Virginia).

0119-edgar-allan-poe-01

Edgar Allan Poe (Zdroj)

Narodený v rodine kočovných hercov, otca nepoznal (opustil rodinu ešte pred Edgarovým narodením), ako dvojročný stratil aj mamu. Ocitá sa v útulku pre siroty v Richmonde, odkiaľ si ho berie rodina škótskeho veľkoobchodníka s tabakom (ale aj s textilom, náhrobnými kameňmi a otrokmi; jedného z najbohatších občanov Virginie) Johna Allana a jeho manželky Frances, ktorí ho vychovali, ale nikdy oficiálne neadoptovali. Od roku 1815 žil Edgar s Allanovcami v Škótsku a Anglicku, do USA sa vracia v roku 1820.

V roku 1826 začína študovať jazyky na novozaloženej virginskej univerzite v Charlottesville, kde ho ale viac než štúdium lákali hry a alkohol, takže čoskoro sa výrazne zadĺžil. Keď zistil, že John Allan jeho dlhy splácať ochotný nie je, odchádza z domu a vstupuje do armády. Po troch rokoch vojenskej služby sa dokonca stáva študentom vojenskej akadémie vo West Pointe, tú už ale nezvláda a to je aj príčinou definitívnej roztržky s Johnom Allanom (Frances medzitým zomrela).

Poe odchádza k príbuzným do Baltimoru, začína sa venovať písaniu a stáva sa šéfredaktorom (a neskôr aj majiteľom) literárneho časopisu. V roku 1836 (ako dvadsaťsedemročný) sa žení so svojou trinásťročnou sesternicou, opäť však začína piť a drogovať. V roku 1845 vydáva svoju najslávnejšiu báseň Havran a užíva si krátke obdobie slávy. O rok nato jeho časopis zaniká, v januári 1847 mu umiera manželka a Poe znovu prepadá alkoholu. 3. októbra 1849 ho náhodný chodec stretáva „v stave pripomínajúcom opitosť (či snáď nadrogovanosť) alebo ťažkú chorobu“. Odvedie ho do nemocnice, kde Edgar Allan Poe po štyroch dňoch umiera. Lekárske správy sa stratili, takže príčina smrti je neznáma.

0119-edgar-allan-poe-02

Edgar Allan Poe, karikatúra © Christophe „BOD´“ Bodard (Zdroj)

Edgar Allan Poe sa považoval predovšetkým za básnika, a jeho Havran patrí k básňam, ktoré pozná snáď každý (aj keď netvrdím, že každý ho aj čítal ;-) ). Slovenčina, a ešte viac čeština, majú tú smolu, že zvukomalebnosť originálneho refrénu „nevermore“ v prekladoch chýba. V slovenčine sa mu najviac blíži Royovo „nikdy ver“, svoje čaro majú aj „neskoro“ či „neverím“, v češtine sa najčastejšie objavuje „nikdy víc“, „to je vše“, prípadne „víckrát ne“ – ale furt to nie je ono. Zúfalé pokusy typu „nikdykrát“ či „marnost-zmar“ pôsobia viac či menej násilne. Prosto originál je originál. ;-)

Ale aj ako poviedkár priniesol do literatúry mnohé nové témy a literárne štýly. Je považovaný za zakladateľa detektívky, horroru a hlási sa k nemu aj science-fiction.
Jeho „Vražda v ulici Morque“ je prvou poviedkou v histórii, kde je zločin popísaný formou „príbehu s tajomstvom“ a detektív Auguste Dupin je zrejmým predchodcom a vzorom Sherlocka Holmesa.
Strašidelné a hrôzostrašné témy jeho príbehov (Jama a kyvadlo, Zostup do Maelstrőmu, Zánik domu Usherovcov) neskôr rozvinul H. P. Lovecraft i ďalší, ale mne s mojou klaustrofóbiou bohate stačí tento odstavec z Poeovej poviedky „Za živa v hrobe“:

Možno smelo tvrdiť, že niet ničoho, čo by mohlo spôsobiť hroznejšie telesné aj duševné muky ako byť v hrobe za živa. Neznesiteľný tlak na pľúca, dusivé výpary z vlhkej zeme, v rubáši obopnuté telo, neúprosné objatie v úzkom príbytku, temrava čiernočiernej noci, mĺkvota ako na morskom dne, neviditeľný, a predsa prítomný červ-dobyvateľ, ale aj vzduch, tráva nad hrobom a spomienka na drahých priateľov – ako by nás vedeli vyslobodiť, keby vedeli, aký osud nás stihol – a vedomie, že sa o našom osude nikdy nedozvedia a že náš beznádejný údel je údelom ozajstnej mŕtvoly, to všetko zasieva do srdca, čo ešte bije, desivý a neznesiteľný úžas, aký nesplodí ani najbujnejšia fantázia.

Komentáre

Pri komentovaní vás prosíme o dodržiavanie elementárnych zásad slušnosti.
Pokiaľ neviete, aké to sú, asi vám niet pomoci, ale predsa len - skúste pozrieť do záveru tohto článku.

TlusŤjochweb | 19. 1. 2013 So 10:05 |   [1]

Jako školákovi líbil se mi od Poea „Zlatý skarabeus“ /The Gold-bug/.

reagovať

Wicky | 20. 1. 2013 Ne 14:12 |   [2]

Hrome! Ten chlapík tančí šíleně! Kousla ho tarantule!

Taky jsem jako školačka četla jeho povídky. :-) Ráda. Poe psal ve stylu vyvolat strach a jediná vášeň, která je schopná tento strach překonat je lidská zvědavost.

reagovať

Jago | 20. 1. 2013 Ne 15:52 |   [3]

K těm epigonům, kteří navazovali na jeho povídky: Mně osobně se velice líbil Usher II od Bradburyho, zato Vernova Ledová sfinga, navazující na jediný Poeův román Dobrodružství Arthura Gordona Pyma, mě moc nenadchla.

reagovať

fialka | 20. 1. 2013 Ne 18:47 |   [4]

Taky inspiroval textaře – V pivnici je skryta tmavá jama s kyvadlom, dva rubáše hrajú divadlo… (Eláni)

reagovať

SV | 21. 1. 2013 Po 11:02 |   [5]

[4] …poďme sa báť ;-)

reagovať

Pripojte svoj komentár!

Môžete používať Texy! syntax.

* Hviezdičkou sú označené povinné údaje.


Rubriky

Najnovšie komentáre

Fotogalérie

    Náhodná fotografia

    Prejdite na fotografiu Vodné gaštany.

    Všetky fotogalérie


    Obľúbené adresy



    Služobný vchod