Dnešný oslávenec: Charles Darwin

Jeden z najvýznamnejších prírodovedcov v histórii.
Celým menom Charles Robert Darwin, narodený 12. februára 1809 v Shrewsbury (Anglicko), zomrel 19. apríla 1882 v Londýne.

0212-charles-darwin-02

Charles Darwin (Zdroj)

Pochádzal zo zámožnej rodiny, jeho otec bol uznávaným lekárom, a Charles Darwin tiež začal študovať medicínu v Edinburgu. Tá ho ale čoskoro prestala baviť (vraj sa mu protivila brutalita chirurgie, čo v čase, keď sa operovalo bez anestetík, ani veľmi neprekvapuje) a viac sa začal zaujímať o prírodovedu – biológiu a geológiu. Nadchol sa pre vývojové teórie (ktorých autormi boli Jean-Baptiste Lamarck a Darwinov starý otec Erazmus Darwin – podľa nich organizmy prenášajú na svoje potomstvo skúsenosti, získané počas života) a obzvlášť ho zaujali červy, hlavne pijavice.

Jeho otec síce konštatoval, že „nezaujímaš sa o nič poriadneho, budeš hanbou svojou i celej rodiny“, ale syna pre medicínu nezachránil. Tak ho aspoň prihlásil na teológiu v Cambridge (v tom čase nebolo spojenie povolania duchovného so záľubou v prírodovede ničím neobvyklým, kňazský stav zaručoval pohodlný a zaistený život a mnohí britskí farári považovali „objavovanie zázračných Božích stvorení za svoju povinnosť“. A zrejme aj Darwin by skončil ako vidiecky farár so záujmom o červy, keby sa zrazu neobjavila ponuka plaviť sa okolo sveta.

0212-charles-darwin-03

Charles Darwin (Zdroj)

Jeho profesor botaniky ho doporučil kapitánovi FitzRoyovi, ktorý sa chystal na dvojročnú expedíciu a zháňal si nejakého gentlemana za spoločníka na cestu (kapitán mal síce aj iné ponuky, ale vybral si Darwina – jednak preto, že FitzRoyovým koníčkom bolo pátranie po dôkazoch o stvorení sveta a Darwin ako vyštudovaný teológ sa mu zdal vhodným spoločníkom pre debaty na biblické témy; druhým dôvodom bol vraj tvar Darwinovho nosa, ktorý podľa FitzRoya svedčil o hlbokom charaktere). Hlavným cieľom plavby na lodi HMS Beagle bolo zmapovať pobrežie Južnej Ameriky a Darwin vo výprave videl veľkú príležitosť preskúmať juhoamerickú faunu a flóru, nemal ale na účasť peniaze (pozícia kapitánovho spoločníka bola neplatená) – nakoniec presvedčil otca, aby mu to financoval.

Expedícia, plánovaná na dva roky, sa napokon pretiahla na päť (1831–1836) a pre Darwina nebola jednoduchá – zdieľal malú kajutu s kapitánom, ktorý sa ukázal byť veľmi náladovým, často ho chytali záchvaty zúrivosti a ani v obdobiach dobrej nálady si s Darwinom veľmi nerozumel, považoval jeho názory za príliš liberálne. V ostatných ohľadoch ale bolo ale tých päť rokov pre Darwina veľmi prínosných – prežil životné dobrodružstvo, študoval geologické javy, fosílie aj živé organizmy, zhromaždil toľko vzoriek (skamenelín, flóry i fauny), že mal čo vyhodnocovať mnoho nasledujúcich rokov a získal si povesť uznávaného prírodovedca. Jeho poznámky z cesty i následné práce boli významným prínosom nielen v oblasti geológie, botaniky a zoológie, ale aj antropológie a sociálnych vied.

Po návrate (mal 27 rokov a Anglicko už potom nikdy neopustil) oslovil – za pomoci otcových peňazí – viacerých známych vedcov, aby mu pomohli s katalogizáciou a vyhodnotením jeho zbierok. Postupne publikoval objavy z rôznych oblastí (zistil, že juhoamerická pevnina sa pomaly dvíha, predstavil zoológom nové druhy vtákov i cicavcov, ale objavil aj to, že skamenelé zvyšky nepatria žiadnemu zo známych živočíchov), čo mu v januári 1839 vynieslo menovanie členom Kráľovskej spoločnosti (Royal Society for the Improvement of Natural Knowledge).

0212-charles-darwin-01

Charles Darwin (Zdroj)

Pri vyhodnocovaní materiálov si postupne vytvoril teóriu, že svet sa vyvíja – a že hoci v minulosti žili aj iné druhy živočíchov, než aké poznáme dnes, medzi dneškom a minulosťou je nejaké prepojenie. Že v minulosti žijúce druhy nemuseli zákonite vymrieť, ale mohli sa prispôsobiť zmeneným podmienkam. Dospel k teórii evolúcie, založenej na prírodnom výbere (vyslovil hypotézu, že všetky živočíšne druhy, vrátane človeka, majú rovnaký pôvod a odlišovať sa začali až v priebehu vývoja), sám sa ale jej dôsledkov a reakcií verejnosti („Človek vo svojej arogancii si o sebe myslí, že je niečím výnimočným, dielom hodným božstva. Ja si skromne myslím, že stojí za úvahu, že vznikol zo zvierat.“) najprv zľakol a rozhodol sa jej publikovanie odložiť. Keď o pár rokov neskôr ale zistil, že k veľmi podobným záverom dochádza mladý prírodovedec Alfred Wallace („Ešte nikdy som nevidel nápadnejšiu zhodu. Keby Wallace mal k dispozícii môj rukopis z roku 1842, nemohol by napísať lepší krátky výťah.“), nechce si nechať ujsť prvenstvo a v roku 1859 vydáva svoje životné dielo On the Origin of Species by Means of Natural Selection, or the Preservation of Favoured Races in the Struggle for Life (O vzniku druhov prírodným výberom, alebo zachovaním prospešných plemien v boji o život – väčšinou skracované na: O pôvode druhov).
Prvé vydanie vyšlo v náklade 1250 kusov a rozpredalo sa za jediný deň.

0212-charles-darwin-04

Charles Darwin (Zdroj)

Ako Darwin predpokladal, jeho teória sa nestretla s veľkým porozumením verejnosti, o cirkvi ani nehovoriac. „To máme odhodit Boha všemohoucího i Bibli Páně?" – pýtal sa pohoršene napríklad slovenský národný buditeľ (a evanjelický farár) Jozef Miloslav Hurban. Ľudia boli šokovaní a pohoršení myšlienkou, že by mohli mať spoločných predkov s opicami (nehovoriac už o skreslenom zhrnutí, že „človek pochádza z opice“, ktoré, ako sa dalo čakať, si verejnosť zapamätala najľahšie). Okrem toho mala teória vo forme, akej ju Darwin podal, dve slabiny – vývoj by si vyžadoval omnoho viac času, než koľko sa ho zdalo byť k dispozícii (v tej dobe uznávaný vek Zeme, vypočítaný lordom Kelvinom, bol 98 miliónov rokov) a akosi chýbali „prechodné formy“ živočíchov (zhodou okolností dva roky po jej publikácii bol nájdený učebnicový príklad takéhoto živočícha – archeopteryx, niečo medzi dinosaurom a vtákom).

0212-charles-darwin-05

Charles Darwin na pamätnej britskej dvojlibrovke (Zdroj)

Charles Darwin zomrel ako 73-ročný v roku 1882 a pochovaný je vo Westminsterskom opátstve vedľa Isaaca Newtona. Jeho teória je predmetom sporov dodnes (hoci v roku 1996 ju uznala aj hlava katolíckej cirkvi pápež Ján Pavol II., väčšina veriacich sa s ňou nestotožňuje; v USA jej podľa výskumov verí približne tretina obyvateľov). V posledných rokoch Darwinovi kritici síce pochopili, že fakty sú príliš jasné, aby bolo biblické poňatie stvorenia vedecky obhájiteľné, prišli teda s teóriou „inteligentného dizajnu“, ktorá pripúšťa, že evolúcia síce existuje, ale je riadená nejakou nešpecifikovanou „vyššou bytosťou“.

Komentáre

Pri komentovaní vás prosíme o dodržiavanie elementárnych zásad slušnosti.
Pokiaľ neviete, aké to sú, asi vám niet pomoci, ale predsa len - skúste pozrieť do záveru tohto článku.

Ďuri | 12. 2. 2013 Ut 9:01 |   [1]

Ak by žil včul a stále by skúmal pijavice, vyskytoval by sa v blízkosti nášho parlamentu.

reagovať

Jago | 12. 2. 2013 Ut 12:43 |   [2]

Jak tak koukám, i tohle by mohl být jeden z důvodů ohlášené rezignace Svatého otce.

reagovať

kety | 12. 2. 2013 Ut 14:42 |   [3]

Protievoluční postoje se zřejmě objevují hlavně v USA. Americký antievolucionismus se údajně týká jednoho výseku tamního křesťanství, který je v amerických poměrech nemalý, zatímco v Evropě je to zcela bezvýznamná část křesťanstva. Je to část evangelikálních křesťanů – lidé různých vyznání, například baptisté, kteří se tradičně snaží chápat biblická témata velmi doslovně. Týká se to prý zejména linie států při mexických hranicích.
Osobně si myslím, že částečně můžou tyhle postoje souviset s menším všeobecným rozhledem některých Američanů. (Jestli to ovšem není moc drzé…)

reagovať

Jago | 12. 2. 2013 Ut 15:34 |   [4]

[3] Ono je to těžké. Svět vč. Adama a Evy byl podle biskupa Ushera stvořen v roce 4004 př. Kr. a do tohoto období se těžko vejdeš s nějakou evolucí.

reagovať

kety | 12. 2. 2013 Ut 17:31 |   [5]

V těch dobách se ještě o nějaké evoluci nezdálo lautr nikomu… ;-)

reagovať

quick | 12. 2. 2013 Ut 18:31 |   [6]

[5] A k čemu byli potom proroci?

reagovať

kety | 12. 2. 2013 Ut 18:51 |   [7]

[6] Soudím, že proroci se zabývali spíš budoucností, než aby se hrabali v dobách minulých… ;-)

reagovať

Jago | 12. 2. 2013 Ut 19:05 |   [8]

[5] No jo, ale teď už ano. ;-)

reagovať

kety | 12. 2. 2013 Ut 19:18 |   [9]

[8] A na Ushera dneska ještě někdo dá? 8-O

reagovať

Jago | 12. 2. 2013 Ut 22:17 |   [10]

[9] To já nevím, ale biskup je biskup. ;-)

reagovať

TlusŤjochweb | 12. 2. 2013 Ut 22:23 |   [11]

[9] Ne, Usherové zanikli v tom domě od Edgara Allana.

reagovať

TlusŤjochweb | 12. 2. 2013 Ut 22:23 |   [12]

[10] vidíš, a jsou lidi, kteří ho nejedí…

reagovať

Jago | 12. 2. 2013 Ut 22:45 |   [13]

[12] I takové potřebujeme – zbyde na ty, co ho jedí.

reagovať

quick | 12. 2. 2013 Ut 22:51 |   [14]

[12]

[13] Ježkovy voči – aby vám nakonec nestačil jen biskup. :-(

reagovať

Jago | 12. 2. 2013 Ut 23:40 |   [15]

[14] To je ta evoluce v praxi: Začali jsme u Darwina a skončili u žvance. ;-)

reagovať

SV | 19. 2. 2013 Ut 14:37 |   [16]

reagovať

Pripojte svoj komentár!

Môžete používať Texy! syntax.

* Hviezdičkou sú označené povinné údaje.


Rubriky

Najnovšie komentáre

Fotogalérie

    Náhodná fotografia

    Prejdite na fotografiu Zver vežu ham!

    Všetky fotogalérie


    Obľúbené adresy



    Služobný vchod