Dnešný oslávenec: Benjamin Franklin

Americký tlačiar, novinár, šachista, prírodovedec, vynálezca, politik, diplomat a všeličo iné. Jeden z „otcov – zakladateľov“ Spojených štátov amerických.
Narodený 17. januára 1706 (podľa juliánskeho kalendára 6. januára) v Bostone (Massachusetts), zomrel 17. apríla 1790 vo Philadelphii (Pennsylvania).

0117-benjamin-franklin-01

Benjamin Franklin (Zdroj)

Narodil sa (ako 15. dieťa) v chudobnej rodine bostonského mydlára, ktorý z neho chcel mať pastora a tak ho dal do (latinskej) školy. Malý Benjamin v škole exceloval, jeden ročník dokonca preskočil, ale otec čoskoro zistil, že syn má rebelantskú povahu, takže pokorný služobník boží z neho zrejme nebude. Z latinskej školy ho na rok nechal preložiť na inú, kde sa mal naučiť aritmetike – a potom ho dal do učenia k jednému zo svojich starších synov Jamesovi, ktorý bol tlačiarom – a okrem toho vydával aj vlastné noviny. Ben čoskoro začal do bratových novín (v tom čase jediných nezávislých v celých britských amerických kolóniách) prispievať a stal sa pomerne populárnym, čo napokon vyústilo do Jamesovej závisti a odchodu sedemnásťročného Bena do New Yorku, a zakrátko ďalej do Philadelphie, druhého najväčšieho mesta britských severoamerických kolónií.

Tam padol do oka miestnemu viceguvernérovi Williamovi Keithovi a na jeho radu (a s prísľubom jeho finančnej pomoci) odchádza do Londýna, aby tam nadviazal kontakty s výrobcami papiera a nakúpil si vybavenie pre vlastnú tlačiareň. Keith však svoje sľuby nedodržal, a tak sa Franklin dva roky pretĺka Londýnom a zarába si prácou v rôznych tlačiarňach. Popri tom začína aj písať a vydáva (vlastným nákladom, takže úplne chudobný asi nebol) svoje prvé dielo – Dizertáciu o slobode a nevyhnutnosti, radosti a bolesti. Po dvoch rokoch sa vracia do Philadelphie, kde opäť pracuje ako tlačiar a v roku 1728 si konečne zakladá vlastnú tlačiareň. Na svoje povolanie bol Fanklin hrdý, po celý život sa označoval za tlačiara, a dokonca jeho testament začína slovami „Ja, Benjamin Franklin z Philadelphie, tlačiar“.

Popri svojom povolaní však Franklin nezabúdal ani na spoločenský život, stíhal dosť ďalších činností: V roku 1727 založil samovzdelávací klub Junto (jeho členmi boli podnikatelia a umelci, ktorí na klubových schôdzkach diskutovali o všeličom od prírodovedných až po politické otázky), v roku 1731 bola z jeho iniciatívy založená Library Company of Philadelphia, prvá verejná knižnica na území Ameriky, od roku 1732 každoročne vydával poučno-zábavnú ročenku Poor Richard´s Almanack (v Čechách z nej neskôr vyšiel výber v preklade Josefa Jungmana ako Chudý Richard, aneb Cesta k blahobytu), a v roku 1736 zakladá v Philadelphii prvý dobrovoľný hasičský zbor. V roku 1744, kedy sú potýčky medzi anglickými, francúzskymi a španielskymi kolóniami v severnej Amerike dosť časté, sa zasadzuje o vznik domobrany, resp. občianskych milícií, a organizuje lotériu, z výnosu ktorej sú potom týmto jednotkám nakúpené zbrane (vrátanie diel).

0117-benjamin-franklin-02

Benjamin Franklin (Zdroj)

Po štyridsiatke končí s obchodnými aktivitami (svoju tlačiareň odovzdáva do rúk svojho spolupracovníka, zmluvne si ale zabezpečuje slušnú rentu) a začína sa naplno venovať vede a vynálezom. Venuje sa elektrine (experimentuje s leidenskou fľašou, čo bol akýsi prakondenzátor), konštruuje liatinovú pec, sklenenú harmoniku, vynalieza bifokálne okuliare, urinálny kateter a bleskozvod (v roku 1753, prakticky zároveň s Prokopom Divišom na druhom konci sveta). Žiadny zo svojich vynálezov si nedal patentovať; chcel, aby boli šírené voľne pre všeobecný úžitok. Vo svojej autobiografii o tom píše: „Tak ako my profitujeme z vynálezov iných, musíme byť radi za každú príležitosť, poslúžiť ostatným svojimi vynálezmi“.

Posledné obdobie jeho života sa venoval predovšetkým politike a diplomacii. Od roku 1750 je pennsylvánskym poslancom, v roku 1751 výraznou mierou prispieva k založeniu Philadelphia Academy, z ktorej neskôr vzniká univerzita. V roku 1754 je zástupcom Pennsylvánie na kongrese v Albany, kde sa zástupcovia anglických severoamerických kolónií (Connecticut, Maryland, Massachusetts, New Hampshire, New York, Pennsylvania a Rhode Island) práve na jeho návrh dohodli na vytvorení politickej únie. V rokoch 1757–75 strávil prevažne v Anglicku ako reprezentant Pennsylvánie a neskôr aj iných kolónií (Georgie, New Jersey a Massachusetts).

Nie je zástancom násilnej cesty k nezávislosti – keď v decembri 1773 pri „čajovej párty“ v jeho rodnom Bostone skupina militantných Američanov zničí náklad čaju, Franklin je zhrozený a ponúka, že škodu zaplatí z vlastných peňazí (prečo k tomu napokon nedošlo, som sa nedočítal). V máji 1775 sa vracia späť do Ameriky a stáva sa členom Kongresu, neskôr je v komisii, ktorá koncipuje Vyhlásenie nezávislosti Spojených štátov.

V júli 1776 je nezávislosť USA vyhlásená (Franklin je jeden z jej 55 signatárov), čo vedie k anglo-americkej vojne. Franklina Kongres posiela do Francúzska, kde po troch rokoch jednaní uzatvára spojeneckú dohodu (pre Američanov veľmi dôležitú, lebo na jej základe získavajú od Francúzov materiálnu pomoc vrátane dodávok zbraní). V Paríži ostáva Franklin ako americký vyslanec až do roku 1786 (aktívne sa tam zúčastní na slobodomurárskych aktivitách, v rokoch 1779–82 je dokonca šéfom tamojšej lóže), v roku 1783 prispieva k uzavretiu mierovej zmluvy medzi Britániou a USA. Po návrate do USA je zvolený za Prezidenta Najvyššej výkonnej rady Pennsylvánie (čo zodpovedá funkcii neskoršieho guvernéra; vo funkcii je do decembra 1788), v roku 1787 sa stáva prezidentom Spoločnosti proti otroctvu.
Umiera ako 84-ročný v roku 1790 vo Philadelphii.

0117-benjamin-franklin-03

Benjamin Franklin na stodolárovej bankovke (Zdroj)

Múdre vety pána Franklina – niektoré sú dodnes skvelými aforizmami, iné už dávno zľudoveli:

– Pamätajte, že čas sú peniaze.
– Na tomto svete sú len dve istoty: Dane a smrť.
– Nikto sa nestal nesmrteľný svojou lenivosťou.
– Kto sa vzdá slobody, aby získal istotu, stratí nakoniec oboje.
– Kašeľ, kôň a láska sa dá ukryť len veľmi ťažko.
– Veritelia majú lepšiu pamäť než dlžníci.
– Skúsenosť je drahá škola, ale hlupáci sa v inej učiť nechcú.
– Prázdne vrece bude ťažko stáť rovno.
– Domnievam sa, že väčšinu nešťastí na seba ľudstvo uvalilo tým, že nesprávne posudzovalo hodnotu vecí.
– Šach nás učí, že nemáme nikdy strácať odvahu len preto, že naše súčasné postavenie vyzerá zle.
– Buď budeme ťahať všetci za jeden povraz, alebo visieť každý na svojom.

Komentáre

Pri komentovaní vás prosíme o dodržiavanie elementárnych zásad slušnosti.
Pokiaľ neviete, aké to sú, asi vám niet pomoci, ale predsa len - skúste pozrieť do záveru tohto článku.

TlusŤjochweb | 17. 1. 2013 Št 10:33 |   [1]

Na druhou moudrost vsadil Kalous ušatý…

reagovať

SV | 18. 1. 2013 Pia 14:11 |   [2]

[1] to je druh netopiera? ;-)

reagovať

SV | 18. 1. 2013 Pia 14:12 |   [3]

„Kašeľ, kôň a láska sa dá ukryť len veľmi ťažko.“
tak tak ;-)
(som to prečítala ako kaštieľ ;-) )

reagovať

Jago | 18. 1. 2013 Pia 16:38 |   [4]

[2] To si pleteš s kaloněm. :-)

reagovať

Oby | 19. 1. 2013 So 21:23 |   [5]

Jak to vidí američtí školáci: "Thomas Jefferson, a Virgin, and Benjamin Franklin were two singers of the Declaration of Independence. Franklin discovered electricity by rubbing two cats backwards and declared, “A horse divided against itself cannot stand.” Franklin died in 1790 and is still dead.” "Thomas Jefferson, panic, a Benjamin Franklin byli dva zpěváci z Deklarace Nezávislosti. Franklin objevil elektřinu třením dvě koček pozpátku a prohlásil: “Kůň rozdělený proti sobě nemůže stát.” Franklin zemřel v roce 1790 a je stále mrtev.” 8-)

reagovať

Jago | 20. 1. 2013 Ne 16:34 |   [6]

[5] Koukám, že američtí chlapci jsou ve svých dějinách vzdělaní asi jako čeští v českých. :-(

reagovať

SV | 21. 1. 2013 Po 13:07 |   [7]

[6] mám dojem, že českí chlapci sú na tom predsa len o kúsok lepšie.

reagovať

Jago | 21. 1. 2013 Po 13:49 |   [8]

[7] Nech být, znám jednoho absolventa valdenského gymnázia, který nezná hlavní město Albánie.

reagovať

lojzo | 21. 1. 2013 Po 13:52 |   [9]

[8] Ja poznám jednu absolventku gymnázia, ktorá vôbec netušila, že nejaké Albánsko existuje (a informácia, že dokonca leží v Európe, ju priam šokovala)! ;-)

reagovať

lojzo | 21. 1. 2013 Po 13:54 |   [10]

[7] „českí chlapci sú na tom predsa len o kúsok lepšie“ Myslím, že si ich idealizuješ. ;-)

reagovať

SV | 21. 1. 2013 Po 14:14 |   [11]

[10] ehm, to sa niekedy aj mne zdá ;-)

reagovať

SV | 21. 1. 2013 Po 14:16 |   [12]

ale aj tak mám dojem, že európski školáci sú na tom trošku lepšie ako americkí.

reagovať

kety | 21. 1. 2013 Po 15:55 |   [13]

[8] Waldorfské školy znám, o valdenském gymnáziu jsem zatím neslyšela. Není to překlep? Za absolventy waldorfských škol bych nedala ani zlámanou grešli…

reagovať

Jago | 21. 1. 2013 Po 21:46 |   [14]

[13] Jasně, je to překlep, valdenští byli kacíři. Já totiž tímhle názvem zlobím jednu příbuznou, která na tom gymnáziu učí. :-)

reagovať

Pripojte svoj komentár!

Môžete používať Texy! syntax.

* Hviezdičkou sú označené povinné údaje.


Rubriky

Najnovšie komentáre

Fotogalérie

    Náhodná fotografia

    Prejdite na fotografiu Vítěz v detailu

    Všetky fotogalérie


    Obľúbené adresy



    Služobný vchod