Arthur Ransome (Zdroj)

Narodil sa v rodine profesora histórie, v detstve trávil prázdniny v Jazernej oblasti (Lake District) na severozápade Anglicka, čo neskôr výrazne ovplyvnilo jeho diela. Začal študovať chémiu, ale po roku štúdiá zanechal a v roku 1902 odišiel do Londýna s úmyslom stať sa spisovateľom. Počas desaťročia, ktoré tam strávil, vystriedal niekoľko slabo platených zamestnaní (od poslíčka cez asistenta až po redaktora literárneho časopisu; hlavne sa ale snažil začleniť sa do londýnskej literárnej spoločnosti), napísal niekoľko publicistických kníh (napríklad o histórii londýnskej bohémy, či monografie E.A.Poea a Oscara Wildea), až napokon v roku 1913 opúšťa ženu a dcéru a odchádza do Ruska, študovať tamojší foklór.

Po vypuknutí prvej svetovej vojny sa stáva ruským korešpondentom novín Daily News, zároveň zostavuje knihu ruských rozprávok (vychádza v roku 1916 pod názvom Old Peter´s Russian Tales). Počas ruskej revolúcie sympatizuje s boľševikmi (ktovie, či naozaj, alebo len naoko – dlho po jeho smrti totiž vychádza najavo, že bol agentom KGB, ale aj britskej tajnej služby) a dostáva sa do blízkosti Lenina i Trockého. Zblíži sa s Trockého sekretárkou Jevgenijou Šelepinovou a v roku 1924 s ňou odchádza do Británie, kde sa rozvádza a berie si za manželku Jevgeniju. Potom pôsobí Ransome ako korešpondent v Egypte a v Číne, až sa v roku 1929 usádza vo svojej obľúbenej Jazernej oblasti.
A tam začína ako štyridsaťpäťročný písať romány pre deti, ktoré ho zaslúžene preslávili – príbehy Lastovičiek a Amazoniek. Detské dobrodružné príbehy, odohrávajúce sa počas prázdnin na jazerách. Ja som z tej dvanásťdielnej série čítal len dve alebo tri knižky, ale uchvátili ma. Kapitán John, prvý dôstojník Susan, námorník Titty, plavčík Roger, ich spočiatku protivníci, neskôr spojenci Nancy a Peggy, kapitán Flint… všetky tie postavy, sústredené okolo jedného jazera a dvoch plachetníc – Lastovičky a Amazonky. Prázdninové príhody na jazere, videné detskými očami ako úžasné dobrodružstvá na mori, knižky voňajúce šírym oceánom a slobodou. Prvá knižka série, „Swallows and Amazons“ (v češtine tvrdošijne vydávaná pod názvom Boj o ostrov, v slovenčine ako Lastovičky a Amazonky) vyšla v roku 1930, o rok nato nasledovali „Swallowdale“ (Údolie Lastovičiek, v češtine ako Trosečníci z Vlaštovky), v roku 1932 „Peter Duck“ (Peter Kačica, v češtine Prázdniny na moři), 1933 „Winter Hollidays“ (v slovenčine i češtine Zamrznutá / Zamrzlá loď kapitána Flinta) atď.

•

Doma máme len Údolie Lastovičiek, takže pár slov z jeho úvodu:

„Ostrov Divých mačiek na obzore!“ zvolal plavčík Roger, schúlený pod stožiarom. Mal práve hliadkovú službu. V ostatnom roku dobre podrástol, lebo mu medzi kotvou a lanami zvyšovalo omnoho menej miesta než vlani, keď mal iba sedem rokov.
„Nemáš ešte vravieť, ako sa volá,“ povedal mu námorník Titty. Dievčatko sedelo uprostred lode na batožine a dávalo pozor na papagája, ktorého prevážali zavretého v klietke. „Máš zvolať: Zem! Zem! A oblizovať si vysušené pery, a až keď priplávame bližšie, zistíme, aká je to zem. Možno sa tu plavíme krížom-krážom už celé týždne a hľadáme ju.“

Lastovička a jej posádka (ilustrácia: © Karel Beneš)

•

Arthur Ransome (Zdroj)

Ransomove knižky vraj boli svojho času populárne rovnako ako pred pár rokmi Harry Potter. Neviem, nezažil som, a vlastne ma pri prvom publikovaní tohto článku u Sharkana pred dvoma rokmi veľmi prekvapilo, koľkí z vás sa k nim hlásili – vo svojom bezprostrednom okolí neviem o nikom, kto by ich poznal. V Československu vraj mohli v sedemdesiatych rokoch vyjsť len vďaka tomu, že ľudia z vydavateľstva zdôrazňovali Ransomovu známosť s Leninom (Trockého asi nespomenuli  ).

Knižky sa odohrávajú v Ransomovej milovanej Jazernej oblasti, reálie si ale trochu prispôsobil. Takisto hlavné postavy majú vzory v reálnych deťoch autorových priateľov, ale Ransome ich obdaril vlastnosťami, ktoré u nich videl len on (jedno z dotknutých dievčat ho za to nemalo rado, lebo ju zobrazil ako starostlivú a zodpovednú staršiu sestru, zatiaľčo ona sa videla bohémska umelkyňa).

Arthur Ransome žil v Jazernej oblasti až do konca života, ešte v sedemdesiatke brázdil na svojej plachetnici hladinu jazera (nikdy sa mu ale nepodarilo plaviť sa na plachetnici po mori). Umrel v júni 1967 vo veku 83 rokov.