Dnešný oslávenec: Albert Schweitzer

Nemecký (vlastne presnejšie alsaský) evanjelický farár, teológ, misionár, lekár, filozof, etik, hudobník, humanista a pacifista; laureát Nobelovej ceny za mier. Tento pán toho stihol v živote dosť.
Narodený 14. januára 1875 v Kayserbergu (vtedy Nemecko, dnes Francúzsko), zomrel 4. septembra 1965 v Lambaréné (Gabon).

0114-albert-schweitzer-01

Albert Schweitzer (Zdroj)

Pochádzal z Alsaska, územia, o ktoré sa už dlho naťahujú Nemecko a Francúzsko (v stredoveku bolo súčasťou nemeckej ríše, po tridsaťročnej vojne si ho nechali Francúzi, aby oň v roku 1871 zase prišli a v prvej svetovej vojne opäť vybojovali; odvtedy je už takmer sto rokov francúzske – uvidíme dokedy ;-) ). Ako syn evanjelického farára prišiel odmalička do styku s teológiou i s organovou hudbou (už ako deväťročný hrával na organe pri bohoslužbách) – a tým sa venoval celý život.

Po maturite začal študovať najprv filozofiu a teológiu na univerzite v Štrasburgu, ale to mu bolo málo – popritom zároveň študuje hru na organ v Paríži (svojho učiteľa vraj ohuroval vysvetľovaním obrazov obsiahnutých v Bachových chorálnych prelúdiách prostredníctvom hymnických textov, ktoré by mali byť spievané spolu s týmito melódiami; vychádzal pritom z Bachových náboženských zámerov jednotlivých skladieb, ktoré dôkladne skúmal). Titul doktora filozofie získal v roku 1899, v roku 1902 habilituje na docenta teológie. Potom sa vrhá na teóriu hudby – v roku 1905 vydáva vo francúzštine knihu o J.S. Bachovi, o tri roky neskôr jej prepracovanú nemeckú verziu. Jeho teórie sú dodnes oceňované za to, že odvrátil organovú hudbu od „romantických extrémov“ a znovuobjavil jej barokové princípy. Okrem teórie ja aj uznávaným organovým virtuózom, hráva vo viacerých štátoch Európy.

V roku 1905 začína študovať medicínu – len preto, že sa rozhodol odísť do Afriky ako misijný lekár (vzhľadom na to, že už má titul docenta, má problém s prijatím na štúdium, nakoniec musí doložiť zvláštne povolenie od vlády). V roku 1912 úspešne zvláda aprobáciu, v tom istom roku dostáva titul profesora a až o rok nato dokončuje doktorskú prácu „Psychiatrické posúdenie Ježiša: Zobrazovanie a kritika.“

0114-albert-schweitzer-02

Albert Schweitzer (Zdroj)

V roku 1912 sa žení s dcérou židovského historika Helenou Bresslau a o rok nato Schweitzer plní svoje predsavzatie a spolu s manželkou odchádza do Afriky. Tam, vo Francúzskej rovníkovej Afrike (takmer priamo na rovníku), zakladajú v malom mestečku Lambaréné v dažďovom pralese nemocnicu pre miestnych domorodcov. Ale už v roku 1914 vypuká prvá svetová vojna a Schweitzer ako občan nepriateľskej mocnosti dostáva domáce väzenie. Po troch rokoch sú aj s manželkou (ktorá tam pôsobí ako učiteľka) dokonca zaistení a transportovaní do Francúzska, kde sa Schweitzer tentokrát venuje hlavne etike. Po skončení vojny ale Schweitzerovo rodné Alsasko pripadá opäť Francúzsku a on sa stáva francúzskym občanom (necítil sa byť ani Nemcom ani Francúzom, vždy o sebe hovoril, že je Alsasanom, prípadne svetoobčanom). Opäť koncertuje a prednáša po celej Európe a chce sa vrátiť do Afriky (z peňazí za koncerty a prednášky financuje svoju nemocnicu v Lambaréné), ale vzhľadom na to, že v januári 1919 sa mu narodila dcéra a potom jeho pani ochorela na tuberkulózu, ostávajú Schweitzerovci vo Francúzsku.

Do Lambaréné vracia až v roku 1924 – a počas nasledujúcich desaťročí striedavo vedie svoju nemocnicu a absolvuje prednáškové a koncertné turné po Európe. Po vypuknutí druhej svetovej vojny aj vo Francúzskej rovníkovej Afrike vypukajú boje medzi „slobodnými Francúzmi“ a prívržencami Nemeckom vytvorenej francúzskej vlády, Schweitzer sa ale snaží ostať dôsledne neutrálny a v jeho nemocnici ležia zranení vojaci oboch strán svorne vedľa seba. V polovici vojny ale Schweitzerovi dochádzajú peniaze – a vtedy mu pomôžu dodávkami potravín a liekov USA a Švédsko, takže jeho nemocnica úspešne pokračuje vo svojej činnosti. Po vojne Schweitzer opäť strieda pobyty v Lambaréné a v Európe, v roku 1953 dostáva Nobelovu cenu za mier, koncom päťdesiatych rokov vo viacerých verejných vystúpeniach vyjadruje obavy z atómových zbraní a požaduje jadrové odzbrojenie (ešte v roku 1963 píše listy Kennedymu a Chruščovovi, v ktorých ich vyzýva na ukončenie jadrových testov a zodpovedné konanie – paradoxne o pár mesiacov nato je Kennedy zastrelený a Chruščov zvrhnutý).

V novembri 1959 odchádza do Lambaréné naposledy, krátko nato (v auguste 1960) získava Francúzska rovníková Afrika samostatnosť a rozpadá sa na viaceré štáty; Lambaréné sa ocitá v Gabone. Schweitzer ešte januári 1965 oslávi 90. narodeniny, trištvrte roka po nich umiera. Pochovaný je vedľa svojej manželky na cintoríne v Lambaréné. Jeho dnes už svetoznáma nemocnica stále funguje.

0114-albert-schweitzer-03

Albert Schweitzer (Zdroj)

K jeho etickým názorom som sa ani nedostal, tak aspoň v skrátenej podobe výstižný odstavec z wikipédie:
Podľa Schweitzera základom etickej obnovy má byť úsilie chrániť a rozvíjať akýkoľvek život. Vyjadruje nutnosť úcty k životu a hovorí o vzťahoch medzi človekom a ostatnými živými bytosťami. Tvrdí, že keď už je nutné nejaký život poškodzovať, musí byť zrejmé, nakoľko je to nutné. Zamýšľa sa nad úlohou a trápením pokusných zvierat. Nie je možné nezmyselne trápiť akúkoľvek živú bytosť. Ak je nevyhnutné, aby stratila pre náš úžitok svoj život, mali by sme sa snažiť zbaviť ju aspoň utrpenia a bolesti, no nepristupovať ľahkovážne k poškodzovaniu jej dobra a života. Človek má povinnosť každému živému tvorovi preukazovať čo najväčšie dobro. Nik nesmie dopustiť žiadnu bolesť, pre ktorú nie je ospravedlnenie, pokiaľ jej len môže zabrániť. Tiež nesmie zatvárať oči a myslieť si, že utrpenie, od ktorého sa odvrátil, vlastne neexistuje.

Múdry pán to bol.

Komentáre

Pri komentovaní vás prosíme o dodržiavanie elementárnych zásad slušnosti.
Pokiaľ neviete, aké to sú, asi vám niet pomoci, ale predsa len - skúste pozrieť do záveru tohto článku.

Jago | 14. 1. 2013 Po 6:10 |   [1]

Ano, byl to moudrý pán.
Nedá mi to a v této souvislosti vzpomenu československou studentskou Expedici Lambaréné, od jejíhož startu (1. ledna 1968) uplynulo právě 45 let. Vezla do nemocnice v Lambaréné pomoc, ale díky nepochopitelným myšlenkovým pochodům gabonských úřadů nebyla do Gabonu vpuštěna. Naštěstí se aspoň náklad podařilo předat.

reagovať

SV | 14. 1. 2013 Po 13:20 |   [2]

[1] múdry a veľmi krásny človek. tak ľudsky krásny. dík Lojzovi aj Jagovi.

reagovať

kety | 14. 1. 2013 Po 13:29 |   [3]

Můj velký oblíbenec… :-)

reagovať

Pripojte svoj komentár!

Môžete používať Texy! syntax.

* Hviezdičkou sú označené povinné údaje.


Rubriky

Najnovšie komentáre

Fotogalérie

    Náhodná fotografia

    Prejdite na fotografiu Salford Quays

    Všetky fotogalérie


    Obľúbené adresy



    Služobný vchod