Dnešní oslávenci: Auguste a Jean-Felix Piccardovci

Dnes po prvýkrát tu máme v jeden deň hneď dvoch oslávencov.
Švajčiarski vedci, vzduchoplavci, potápači a výskumníci, dvojčatá Auguste a Jean-Felix Piccardovci sa narodili 28. januára 1884 v Bazileji, Auguste umrel ako 78-ročný 24. marca 1962 vo švajčiarskom Lausanne, Jean-Felix v deň svojich 79. narodenín 28. januára 1963 v americkom Minneapolise.

0128-piccardovci-01

Auguste a Jean-Felix Piccardovci (Zdroj)

Vraj už ako malí chlapci intenzívne zaujímali o prírodné vedy. Obaja absolvovali Eidgenossische Technische Hochschule v Zürichu (Auguste fyziku, Jean-Felix organickú chémiu) a celý život sa venovali výskumu a vyučovaniu. Už od mladosti mali spoločného aj koníčka – balóny. Lietali nimi od roku 1913 a tuším sa im celkom podarilo spojiť príjemné s užitočným, lebo počas svojho ďalšieho života významne prispeli k poznatkom o procesoch v stratosfére.

V dvadsiatych rokoch 20. storočia sa ich cesty rozišli – Auguste v roku 1922 dostal miesto profesora na univerzite v Bruseli a Jean-Felix odišiel v roku 1926 do Ameriky. Balónom sa však venovali obaja naďalej. Spolupracovali predovšetkým na vývoji balónov pre lety do stratosféry (teda do výšok nad 10 km), kde prostredie (riedky vzduch, nízky tlak a teploty hlboko pod nulou) nie je pre človeka práve príjemné.

0128-auguste-piccard

Auguste Piccard (Zdroj)

Auguste v roku 1930 navrhol a skonštruoval hliníkovú pretlakovú gondolu, v ktorej v máji 1931 (spolu so svojím asistentom Paulom Kipferom) dosiahol výškový rekord 15 785 metrov. O rok nato ho spolu s belgickým fyzikom Marcelom „Maxom“ Cosynsom zlepšil na 16 916 metrov. Celkovo Auguste Piccard vo svojich balónoch absolvoval do stratosféry 27 letov, v priebehu ktorých zhromaždil veľké množstvo údajov z meraní jednak fyzikálnych podmienok vo vrchných vrstvách atmosféry (skúmal napr. vznik ozónu, formovanie ozónovej vrstvy a s tým súvisiace šírenie rádiových vĺn) a druhak kozmického žiarenia. Okrem toho nafotil série fotografií zemského povrchu z dovtedy nedostupných výšok. Najvyšší let dosiahol výšku 23 kilometrov.

0128-jean-piccard

Jean Piccard (Zdroj)

Jean-Felix (v roku 1931 získal občianstvo USA a od tej doby používal len meno Jean) sa venoval hlavne vývoju tenkovrstvých plastových balónov, ako materiál používal predovšetkým dobre známy celofán. Podnikal lety so svojou manželkou Jeannette (ktorá mimochodom tiež pochádzala z dvojčiat) – v roku 1934 dosiahli výšku 17 550 metrov a Jeannette sa tým stala prvou ženou, ktorá dosiahla stratosféru a držiteľkou ženského výškového rekordu (ten vydržal takmer 30 rokov – prekonala ho až v roku 1963 Valentina Tereškovová pri svojom kozmickom lete). Neskôr spolu so synom Donaldom vyvíjali balóny plnené héliom a teplým vzduchom (tie predchádzajúce boli plnené vodíkom), pričom spolupracovali s americkým námorníctvom a letectvom. Po Jeanovej smrti v roku 1963 sa Jeannette stala konzultantkou a neskôr hovorkyňou americkej kozmickej agentúry NASA. Donald Piccard začiatkom šesťdesiatych rokov značnou mierou prispel k rozšíreniu a celosvetovej obľube lietania teplovzdušnými balónmi.

Auguste obrátil v polovici 30-tych rokov smer svojho záujmu presne opačným smerom – od stratosferických výšok k podmorským hlbinám. Uvedomil si, že jeho pretlaková balónová gondola môže rovnako dobre slúžiť aj pod hladinou, kde je tlak na rozdiel od stratosféry veľmi vysoký. V roku 1937 navrhol podmorské plavidlo (batyskaf) s oceľovou guľovou gondolou, ktorá by mala extrémnemu tlaku odolať. Práce na ňom síce prerušila druhá svetová vojna, ale v roku 1948 Piccard za výdatnej pomoci svojho syna Jacquesa (narodeného 22. júla 1922 v Bruseli) stavbu plavidla dokončil.
Princíp Piccardovho batyskafu a balóna je prakticky rovnaký a prišiel naň svojho času už Archimédes: Balón stúpa, pretože je ľahší než vzduch, ktorý vytláča; a stúpa dovtedy, kým sa hmotnosť jeho náplne nevyrovná s hmotnosťou rovnakého objemu okolitého vzduchu. Samozrejme čím je objem balóna väčší, tým väčšiu výšku môže dosiahnuť. Batyskaf teda poňal Auguste Piccard rovnako ako balón – pretlaková gondola pre posádku, zavesená pod plavákom s veľkým objemom. Akurát použiť ako náplň plaváku plyn nebolo možné – kvôli čo najnižšej hmotnosti musel mať plavák tenké steny a keďže plyny sú ľahko stlačiteľné, pri ponáraní by ho tlak vody čoskoro zdeformoval. Po mnohých pokusoch sa rozhodol použiť benzín, ktorý je redší ako voda a relatívne málo stlačiteľný. Okrem benzínových nádrží mal plavák nádrže so vzduchom a zásobníky so železným šrotom, ktorý slúžil ako záťaž. Keď sa všetky nádrže naplnili, plávalo plavidlo na hladine. Pri ponore sa do vzduchových nádrží napúšťala voda, naopak pre stúpanie bolo treba odhodiť príslušnú časť železnej záťaže (železný šrot bol v zásobníkoch udržovaný elektromagnetmi, takže v prípade nehody, alebo poruchy spojenej s výpadkom elektriny by záťaž vypadla a batyskaf by sa vynoril na hladinu). Aby nedošlo k deformácii stien plaváka tlakom vody, bol plavák zospodu otvorený, takže voda mohla otvormi voľne vtekať dnu. Vnútorný a vonkajší tlak tak boli vždy vyrovnané, pričom benzín sa vďaka svojej nižšej hustote držal nad hladinou vody.

0128-piccard-01

Príležitostný švajčiarsky päťfrank k stému výročiu narodenia Augusta Piccarda. Foto: © lojzo

Prvý batyskaf sa neveľmi osvedčil (dovnútra presakovala voda a poslednou „kvapkou“ bolo, keď kvôli technickým problémom musel Piccard nechať vypustiť 25 tisíc litrov benzínu do mora), čo však u prototypov nie je nič neobvyklé. Po niekoľkoročných finančných problémoch sa Piccardovcom podarilo zohnať dostatok peňazí na stavbu druhého plavidla, ktoré spustili na vodu 1. augusta 1953 a podľa miesta svojho vzniku dostalo názov Trieste. (Pôvodný batyskaf odkúpilo francúzske námorníctvo a po konštrukčných úpravách dosiahol v roku 1954 hĺbku 4176 m).

0128-piccard-06

Batyskaf Trieste. (Zdroj)

V polovici 50-tych rokov uskutočnili otec a syn Piccardovci s Trieste celkom šesťdesiatštyri ponorov – najprv v Stredozemnom mori, potom v Atlantiku, pričom dosiahli v tom čase rekordnú hĺbku 3140 metrov. (U takmer všetkých výškových a hĺbkových údajov sa jednotlivé pramene o pár metrov líšia. Veľký rozdiel v tom nevidím, tak uvádzam vždy ten údaj, na ktorý som natrafil ako na prvý.)

V roku 1958 odkúpilo Trieste americké námorníctvo a Jacques Piccard (Auguste sa v tom čase zo zdravotných dôvodov už s batyskafom nepotápal) s americkými výskumníkmi v ňom absolvoval niekoľko ponorov v Pacifiku (pri dvoch najhlbších pri ostrove Guam dosiahol hĺbky 5536 a 7015 metrov). To všetko však boli len skúšky pred hlavným cieľom…
Po 29. máji 1953, kedy Edmund Hillary a Tenzing Norgay vystúpili na vrchol Mount Everestu, ostala na zemeguli už len posledná symbolická veľká hranica – najhlbšie miesto na planéte, Mariánska priekopa. A práve tam, do hĺbky 11 kilometrov, sa Piccard chystal.

0128-piccard-05

Walsh a Piccard v gondole Trieste. (Zdroj)

Ráno 23. januára 1960 Jacques Piccard s americkým námorným poručíkom Donaldom Walshom (s ktorým už absolvovali päť spoločných ponorov, vrátane toho do 7015 metrov) nastúpili do batyskafu a o 8:23 začali s ponorom. Po necelej hodine, v hĺbke 730 metrov, sa dostali do oblasti večnej tmy a v teplota v gondole znateľne poklesla, chlad morskej vody prenikal aj cez odevy posádky. V hĺbke 1280 metrov začala do gondoly tenkým pramienkom vnikať voda a nečudujem sa, že oboch členov posádky to dosť vystrašilo. Keď však klesali nižšie, tlak okolitej vody stúpol a všetky netesnosti spoľahlivo utesnil. Presakovanie sa ešte raz nakrátko zopakovalo znovu v hĺbke okolo 5400 metrov. V hĺbke asi 6000 metrov dosiahli úroveň okolitého dna a začali sa ponárať do samotnej Mariánskej priekopy. V hĺbke okolo 9000 metrov dosiahli dno priekopy a Piccard ho popísal ako „obrovskú prázdnotu, ktorú si nemožno ani predstaviť“. Ďalej ich zostup pokračoval do úzkej pukliny (širokej asi pol kilometra) – Challengerskej brázdy, pomenovanej podľa výskumnej lode, ktorá ju v roku 1873 objavila. Piccard musel rýchlosť klesania znížiť z obavy pred nárazom na skalnaté steny brázdy. Napriek opatrnosti batyskaf v hĺbke 9875 na niečo narazil, k poškodeniu plavidla však nedošlo. O 13:06 Trieste mäkko dosadol na bahnité dno v hĺbke 10 920 metrov. Od najhlbšieho miesta oceánu ho delilo niečo vyše 100 metrov (aj v tomto prípade sa údaje z rôznych prameňov líšia, najčastejšie sa uvádza 11 034 metrov). Nad batyskafom bolo v tom momente dvestotisíc ton vody. Cez plexisklové okienko (malo hrúbku 15 cm, vnútorný priemer 10 cm, vonkajší 40 cm) uvidel Piccard na dne tridsaťcentimetrovú platesu. Na dne strávili obaja akvanauti dvadsať minút a o 16:56 sa v poriadku vrátili na hladinu.

Sen Augusta Piccarda teda uskutočnil jeho syn a starý pán mohol v pokoji umrieť, čo 24. marca 1962 vo švajčiarskom Lausanne aj učinil.

0128-piccardovci-02

Ešte raz Auguste a Jean Piccardovci (Zdroj)

Ďalším významným projektom Jacquesa Piccarda bola v roku 1969 plavba prieskumného plavidla so šesťčlennou posádkou (samozrejme pod Piccardovým velením) – mezoskafu Ben Franklin. Toto plavidlo navrhol Piccard v polovici 60-tych rokov pre prieskum Golfského prúdu a jeho plán si získal značnú podporu. Franklina postavila a celú plavbu financovala firma Grumman Aerospace Corporation (preto sa niekedy uvádza pod označením Grumman/Piccard PX-15 „Ben Franklin“); vedecké prístroje, dvoch špecialistov do posádky a sprievodné plavidlo poskytol Oceánografický úrad amerického ministerstva námorníctva a časťou peňazí prispela aj NASA, pričom jej pracovník na palube vyhodnocoval usporiadanie interiéru a správanie posádky počas mesiac trvajúcej plavby (NASA potom jeho pozorovania využila pri projekte orbitálnej stanice Skylab).

Vede a výskumu sa Jacques Piccard venoval až do svojich osemdesiatich dvoch rokov. V poslednej dekáde 20. storočia mohlo vďaka jeho miniponorkám vyše 30 000 záujemcov navštíviť svet pod hladinou Ženevského jazera. Zomrel 1. novembra 2008 vo svojom dome pri Ženevskom jazere vo veku 86 rokov.

Jacquesov syn Bertrand, ktorý evidentne zdedil dobrodružnú povahu po dedovi a otcovi, sa živil ako stíhací pilot, v roku 1999 uskutočnil spolu s Brianom Jonesom prvý oblet zemegule teplovzdušným balónom bez medzipristátia (celé im to trvalo 20 dní). V posledných rokoch sa venuje vývoju svojho lietadla na solárny pohon, s ktorým sa chystá obletieť zemeguľu (minulý rok na ňom preletel zo Švajčiarska do Maroka).

Komentáre

Pri komentovaní vás prosíme o dodržiavanie elementárnych zásad slušnosti.
Pokiaľ neviete, aké to sú, asi vám niet pomoci, ale predsa len - skúste pozrieť do záveru tohto článku.

Ďuri | 28. 1. 2013 Po 11:26 |   [1]

Týchto dvoch sa určite držali ako kliešť všetky bohatstvachtivé bababenky z výťahu.

reagovať

SV | 28. 1. 2013 Po 11:44 |   [2]

[1] 8 – /

reagovať

lojzo | 8. 7. 2013 Po 15:02 |   [3]

Betrand Piccard (spolu s André Borschbergom) úspešne preletel svojím lietadlom Solar Impulse zo západného pobrežia USA na východné.
Trasa zo San Frncisca do New Yorku bola rozdelená na päť úsekov, posledný z nich (Washington – New York) úspešne zavŕšili včera.
Bližšie tu.

reagovať

SV | 8. 7. 2013 Po 16:37 |   [4]

[3] šikovníci jedni prelietaví! ;-)

reagovať

kety | 12. 7. 2013 Pia 12:35 |   [5]

Možná je to úplně hloupý dotaz, ale zajímalo by mě, jestli u letadla na solární pohon taky vznikají nějaké exhalace oxidu uhličitého?

reagovať

lojzo | 12. 7. 2013 Pia 13:43 |   [6]

[5] Počas prevádzky nie, tá je úplne „ekologicky čistá“. Pri výrobe samozrejme áno.

reagovať

kety | 12. 7. 2013 Pia 13:46 |   [7]

[6] :-) Díky. Měla jsem na mysli provoz…

reagovať

lojzo | 9. 3. 2015 Po 21:46 |   [8]

Bertrand Piccard a André Borschberg dnes zahájili pokus o prvý oblet zemegule bez paliva. ;-)

reagovať

SV | 10. 3. 2015 Ut 9:15 |   [9]

[8] zaujímavé. nech sa im darí!

reagovať

lojzo | 30. 3. 2015 Po 16:58 |   [10]

Solar Impulse priletel do Číny.

reagovať

lojzo | 21. 4. 2015 Ut 21:21 |   [11]

Solar Impulse pristál vo východočínskom Nankingu. Ďalšou etapou bude prelet Pacifiku – najprv na Havaj, odtiaľ do Phoenixu v Arizone.

reagovať

lojzo | 24. 4. 2016 Ne 14:08 |   [12]

Pacifik majú za sebou, vrátane preletu ponad Golden Gate Bridge. ;-)

reagovať

SV | 25. 4. 2016 Po 9:54 |   [13]

[12] šikovné lietadielko!

reagovať

Oby | 26. 7. 2016 Ut 23:17 |   [15]

[14] No a mají to za sebou! 8-)

reagovať

Pripojte svoj komentár!

Môžete používať Texy! syntax.

* Hviezdičkou sú označené povinné údaje.


Rubriky

Najnovšie komentáre

Fotogalérie

    Náhodná fotografia

    Prejdite na fotografiu Řeka Střela

    Všetky fotogalérie


    Obľúbené adresy



    Služobný vchod