Vlastne to celé začalo 4. októbra 1957, kedy v Sovietskom zväze vypustili prvú umelú družicu Zeme – Sputnik. V USA (a vlastne v celom „západnom svete“) zavládlo zdesenie, pretože Studená vojna bola v plnom prúde a Sputnik bol dôkazom, že Rusi sú schopní svoju atómovú bombu dopraviť na ktorékoľvek miesto na Zemi. Američanom trvalo pár mesiacov, kým aj oni úspešne vypustili svoju družicu – verejnosť síce bola spokojná, ale vojenskí odborníci a iní znalci dobre vedeli, že náskok Rusov naďalej trvá: Ruské rakety boli väčšie a silnejšie, tie americké na hmotnosť jadrovej nálože ani zďaleka nestačili.

Prezident Eisenhower ale potreboval Sovietom ukázať, že USA sú schopné na prípadný jadrový útok odpovedať – a vymyslel spektakulárnu akciu, ktorá vošla do dejín pod názvom Operation Sunshine.

Emblém USS Nautilus. (Zdroj)

Nedávno predtým postavená USS Nautilus bola prvá jadrová ponorka na svete, pôvodne zamýšľaná vpodstate len ako experimentálne plavidlo. Na vodu bola spustená 21. januára 1954 (v deň tridsiateho výročia úmrtia Vladimíra Iljiča Lenina, ale myslím, že to je iba náhoda ), krstila ju samotná prvá dáma Mamie Eisenhower(ová), 30. septembra 1954 bola zaradená do stavu námorníctva USA a 17. januára 1955 prvýkrát správou „Underway on nuclear power“ oznámila, že použila jadrový pohon – a tým jej akčný rádius vzrástol na hodnoty u ponoriek s dieselelektrickým pohonom nepredstaviteľné. Počas prvých rokov služby dosiahol Nautilus kadejaké vytrvalostné rekordy, ale to preskočím, podrobnosti si v prípade záujmu ľahko vygúglite…

25. apríla 1958 teda vyplával Nautilus pozdĺž západného pobrežia USA a po zastávkach v San Diegu, San Franciscu a Seattli vplával v polovici júna do Čukotského mora. Tam ale kapitán Anderson zistil, že driftujúci ľad siaha hlboko pod hladinu, tak sa obrátil a 28. júna zakotvil na Havaji, aby počkal na lepšie podmienky. 23. júla vyplával z Pearl Harboru smerom severným a po dramatickej plavbe cez Beringovu úžinu (preplávali až na druhýkrát; pri prvom pokuse zistili, že ľad siaha až 18 metrov pod hladinu a medzi jeho spodnou hranou a dnom nie je pre ponorku dosť miesta) dosiahol USS Nautilus 3. augusta 1958 Severný pól. Stal sa tak vôbec prvým plavidlom, ktorému sa to podarilo.

Trasa Operácie Slnečný svit. (Zdroj)

Po úspešnom splnení úlohy preplával Nautilus popri Grónsku, zastavil sa v britskom Portlande a 25. augusta už slávnostne defiloval v newyorskom prístave. Od konca októbra už zase slúžil vo svojom domovskom prístave New London v Connecticute.

Nautilus v New Yorku 25. augusta 1958. (Zdroj)

V šesťdesiatych rokoch 20. storočia operoval Nautilus v Atlantiku a Stredozemnom mori, pričom slúžil hlavne pre výcvik posádok. V roku 1980 bol vyradený zo služby a dodnes slúži ako múzeum.

Aby ste však nemali dojem, že to všetko malo výhradne vojenský význam (aj keď, neboli by ste od pravdy až tak
ďaleko), treba povedať, že Nautilus našiel a preskúmal trasu, ktorá cestu z Európy do Japonska skrátila o približne 8000 kilometrov. Ale predstavy o obchodných či dopravných ponorkách, brázdiacich Severný ľadový oceán, ostali žiaľ len predstavami.

Známka, vydaná o rok neskôr, k 50. výročiu dosiahnutia Severného pólu – hore Robert Peary, dolu Nautilus. (Zdroj)